Preskočiť na obsah
  |  

Nemecko vysiela protidronové tímy do Belgicka, narastá obava z útokov

Nemecká armáda aktuálne buduje špecializované tímy rýchleho nasadenia proti dronovým hrozbám, ktoré sa čoraz častejšie objavujú v Európe.

Na žiadosť Belgicka vyslal Berlín skupinu odborníkov po tom, ako pri tamojších vojenských základniach a letiskách zaznamenali zvýšenú aktivitu dronov. Predsunutá jednotka už pôsobí v teréne, hlavný kontingent má doraziť čoskoro.

Generálporučík Alexander Sollfrank uviedol, že tím má k dispozícii rôzne systémy vrátane tých, ktoré umožňujú zachytenie alebo priamo zostrelenie dronov. Podobnú jednotku nasadili už počas samitu EÚ v Kodani.

Incidenty s dronmi, ktoré v niektorých prípadoch narušili aj leteckú dopravu vrátane Švédska vyvolávajú obavy z hybridnej hrozby zo strany Ruska – hoci Moskva spojitosť popiera.

Belgicko považuje sériu incidentov za koordinovaný útok a zvolalo mimoriadne zasadnutie bezpečnostných zložiek.

(reuters, lup)

  |  

Trump oživil tému jadrových testov. Rusko chce od USA vysvetlenie

Rusko žiada Spojené štáty o vysvetlenie po tom, čo prezident Donald Trump nariadil obnovu jadrových testov po viac než troch desaťročiach. Tieto slová vyvolali v Moskve obavy, pretože zatiaľ nie je jasné, či ide o testy jadrových výbušnín, alebo iba letové skúšky rakiet.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí varuje, že akýkoľvek takýto krok by mohol mať vážne následky a podnietiť reakcie iných štátov.

V reakcii na nejasné plány USA dal prezident Vladimir Putin svojim poradcom pokyn, aby pripravili návrhy na prípadné jadrové testy aj zo strany Ruska. Moskva naposledy testovala jadrové zbrane pred rozpadom Sovietskeho zväzu v roku 1991.

Obe krajiny vlastnia najväčšie jadrové arzenály na svete.

(reuters, lup)

  |  

USA zablokovali obchod s Lukoilom, Kremeľ hovorí o nelegálnych sankciách

Ruský Kremeľ vyzval na rešpektovanie medzinárodných záujmov spoločnosti Lukoil po tom, čo švajčiarska firma Gunvor stiahla svoju ponuku na kúpu jej zahraničných aktív.

Dôvodom bol tlak zo strany USA, ktoré Gunvor označili za „ruskú bábku“ a dali najavo nesúhlas s transakciou.

Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova ide o obchodnú záležitosť ovplyvnenú „nelegálnymi sankciami“ zo strany Washingtonu, pričom zdôraznil, že záujmy Lukoilu by mali byť chránené.

Lukoil predáva zahraničné aktíva po tom, ako ho USA minulý mesiac zaradili na sankčný zoznam spolu s Rosnefťom. Tento krok je súčasťou americkej snahy dotlačiť Moskvu k rokovaniam o Ukrajine.

Lukoil má rozsiahle pôsobenie v krajinách ako Irak, Fínsko, Švajčiarsko či Kazachstan a Uzbekistan.

(reuters, lup)

  |  

KDH: Rekodifikácia občianskeho práva môže oslabiť ochranu rodiny

KDH nesúhlasí s návrhom ministerstva spravodlivosti na rekodifikáciu občianskeho práva, ktorá by zrušila zákon o rodine z roku 2005 a presunula jeho obsah do nového Občianskeho zákonníka.

Podľa hnutia ide o neodôvodnený zásah, ktorý môže oslabiť ochranu rodiny, detí a nemajetných manželov.

Viliam Karas upozornil, že nový návrh by napríklad výrazne znížil podiel dedičstva pre maloleté deti – z celej výšky len na dve desatiny. Zároveň varuje pred rizikom, že „megakódex“ bude v rozpore s Ústavou SR.

KDH zároveň odmieta, aby rodinné právo redukovali na podobu obchodného kontraktu. Kritizuje aj nedostatok verejnej diskusie a pripomína, že podobná reforma v Česku trvala 11 rokov.

Hnutie však nie je proti modernizácii občianskeho práva ako takej – je pripravené podporiť zmeny, ktoré posilnia slobodu občanov a zároveň zachovajú dôraz na ochranu rodiny ako základnej hodnoty spoločnosti.

Ministerstvo návrh predložilo do medzirezortného pripomienkového konania v októbri.

(tasr, lup)

  |  

Európska komisia tlačí na Belgicko, aby podporilo úver pre Ukrajinu z ruských aktív

Európska komisia tlačí na Belgicko, aby podporilo plánovaný úver pre Ukrajinu vo výške 140 miliárd eur, ktorý má byť krytý zmrazenými ruskými aktívami uloženými na belgickom území.

Ako píše portál Politico, kľúčovým problémom sú obavy belgického premiéra Barta De Wevera z možných právnych dôsledkov – najmä žalôb zo strany Ruska či záväzkov voči Moskve po skončení vojny. Belgicko zároveň čelí vnútornej rozpočtovej kríze a vláda má problém dohodnúť sa na škrtoch v hodnote 10 miliárd eur.

Európska komisia sa snaží De Wevera upokojiť sľubmi o právnych zárukách a národných garanciách za pôžičku v hodnote viac ako 170 miliárd eur.

Cieľom je schváliť legislatívu pred aprílom, kedy Kyjevu hrozí vyčerpanie financií. Do procesu však môže zasiahnuť Európsky parlament a spomaliť ho.

Komisia tiež skúma právnu cestu, ako predĺžiť zmrazenie ruských aktív bez vetovania proruskými štátmi. O výsledku rozhodnú najbližšie dni, keďže rokovania pokračujú na všetkých úrovniach.

(lup)

  |  

Vučić naznačil predaj munície EÚ. Moskva sa obáva, že skončí na Ukrajine

Ruské ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo Srbsko na objasnenie výrokov prezidenta Aleksandara Vučića o možnom predaji munície Európskej únii.

Vučić totiž v rozhovore pre nemecký časopis Cicero pripustil, že Srbsko je ochotné predať muníciu aj za cenu, že by sa mohla dostať na Ukrajinu. Tento postoj vyvolal v Moskve znepokojenie, keďže Rusko doteraz považovalo Srbsko za neutrálneho partnera.

Ako pripomenula hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Marija Zacharovová, Belehrad viackrát sľúbil, že srbská munícia sa do ukrajinských rúk nedostane.

Vučićove slová tak vyvolali pochybnosti o dôveryhodnosti srbského postoja voči vojne na Ukrajine.

(reuters, lup)