Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poplatky od pacientov v objeme stoviek miliónov čaká nová regulácia

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) oznámil, že jeho rezort pripravuje viacero možností na úpravu poplatkov u lekárov. Tieto návrhy majú vychádzať z auditu poplatkov a memoranda so Zväzom ambulantných poskytovateľov. Konečné návrhy riešení má ministerstvo predstaviť do konca roka.

Podľa Šaška by mala byť nová politika poplatkov výsledkom práce odborníkov. Upozornil, že výška vyberaných poplatkov sa odhaduje na 300 až 600 miliónov eur ročne.

„Úplne iný pohľad na to majú lekári, iný pohľad na to majú pacienti. Je to ťažká téma aj politicky, aj zo sociálneho hľadiska, takže je dôležité, aby o tom diskutovali a stratégiu pripravili ľudia, ktorí tomu naozaj rozumejú,“ skonštatoval.

V prvej polovici budúceho roka plánuje o návrhoch diskutovať aj na politickej úrovni s cieľom schváliť potrebné legislatívne úpravy do konca roka 2026.

Témou sa dlhodobo zaoberá aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský, ktorý požaduje vytvorenie jasného a transparentného systému pre pacientov v oblasti poplatkov a ich spoluúčasti.

(tasr, max)

Minúta  |  

Taliban odmietol požiadavku Islamabádu, mierové rokovania stroskotali

Mierové rokovania medzi Afganistanom a Pakistanom sa skončili bez dohody, aj keď prímerie medzi oboma krajinami zatiaľ platí. Hovorca Talibanu spresnil, že rokovania stroskotali pre požiadavku Islamabádu, aby Afganistan zabezpečil vnútornú bezpečnosť Pakistanu, čo Taliban odmietol ako nad rámec svojich možností.

Pakistanský minister obrany Khawaja Muhammad Asif potvrdil zlyhanie rokovaní, ktoré sa konali v Istanbule, a vyhlásil, že prímerie zostane v platnosti, pokiaľ nebudú útoky z afganského územia.

V rovnaký deň, ako rokovania pokračovali, nastala prestrelka pozdĺž spoločnej hranice. Októbrové strety, ktoré nasledovali po pakistanských leteckých útokoch v Kábule a iných mestách, si vyžiadali desiatky obetí a predstavujú najhoršie násilie od nástupu Talibanu k moci v roku 2021.

Sporným bodom rokovaní zostávajú militantné skupiny pôsobiace v Afganistane, ktoré sú nepriateľské voči Pakistanu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Slovenská tajná služba bude mať nové sídlo, obnoví techniku aj vozidlá

Slovenská informačná služba plánuje postaviť nové sídlo, ktoré by malo zlepšiť centralizovanú ochranu a zabezpečenie. Vyplýva to zo Stratégie rozvoja SIS na roky 2025 až 2032.

Nový komplex má zahŕňať špeciálne zabezpečené priestory, ktoré prispejú k nižším prevádzkovým nákladom a efektívnejšej správe IT systémov. Cieľom je zároveň posilniť ochranu pred únikom utajovaných informácií.

Služba plánuje aj modernizáciu svojho technického vybavenia a pracovného prostredia. Súčasťou je výrazná obmena vozového parku a rekonštrukcia údržbového strediska. Nové dopravné prostriedky s modernými technológiami majú prispieť k vyššej miere diskrétnosti a efektivite zásahov v meniacich sa bezpečnostných podmienkach.

„Tieto opatrenia prinesú úsporu nákladov, zlepšia pracovné podmienky a prispejú k celkovému zvýšeniu funkčnosti a pripravenosti príslušníkov Slovenskej informačnej služby,“ napísala tajná služba v správe.

(tasr, max)

Minúta  |  

Najväčšia ruská továreň tankov plánuje škrty, dodávky armáde nie sú ohrozené

Uralvagonzavod, najväčší ruský výrobca tankov a železničných vagónov, oznámil reštrukturalizáciu s cieľom znížiť náklady, pričom podľa interných dokumentov plánuje prepustiť do februára až desať percent zamestnancov.

Podľa tamojšej spravodajskej agentúry E1 továreň zároveň pozastaví prijímanie nových zamestnancov.
Podnik sídli v Nižnom Tagile, približne 1 400 kilometrov východne od Moskvy, a je pod sankciami Západu pre dodávky tankov použitých vo vojne na Ukrajine.

Deklaroval však, že pokračuje vo výrobe tankov T-90M a modernizácii T-72B3M. Napriek plánovaným škrtom spoločnosť tvrdí, že intenzívne pracuje na plnení štátnej obrannej objednávky a v niektorých oblastiach stále prijíma nových zamestnancov.

Čelí však poklesu dopytu po nákladných vagónoch, čo súvisí s obmedzeniami v exporte. Niektorí zamestnanci už pracujú v režime štvordňového pracovného týždňa.

Podobné opatrenia zavádzajú viaceré veľké ruské podniky vrátane hutníckych či automobiliek, ktoré v dôsledku spomaľujúcej sa vojenskej ekonomiky a nižšieho domáceho dopytu znižujú počty zamestnancov alebo zavádzajú nútené voľno.

(reuters, max)

Minúta  |  

Najvyšší súd povolil Trumpovi dočasne zadržať potravinovú pomoc pre Američanov

Najvyšší súd USA dočasne umožnil administratíve Donalda Trumpa zadržať približne štyri miliardy dolárov určených na novembrové dávky Programu doplnkovej výživovej pomoci pre 42 miliónov Američanov s nízkym príjmom.

Ide o reakciu na príkaz sudcu Johna McConnella, ktorý nariadil úplné vyplatenie dávok napriek pozastaveniu činnosti federálnej vlády. Sudkyňa Ketanji Brown Jacksonová vydala dvojdňové administratívne pozastavenie, ktoré má dať čas odvolaciemu súdu na rozhodnutie o žiadosti vlády.

McConnell nariadil využiť fondy z iného programu, no administratíva sa proti tomu odvolala s tvrdením, že to spôsobí chaos. Demokrati rozhodnutie súdu kritizujú, obviňujúc vládu z politického zneužívania systému.

Štáty ako New York, New Jersey a Massachusetts nariadili štátnym agentúram, aby vyplatili dávky v plnej výške za november. „Prezident Trump nikdy nemal dostať americký ľud do tejto situácie,“ zhodnotila demokratka a guvernérka štátu Massachusetts Maura Healeyová.

Dávky začiatkom mesiaca prvýkrát v 60-ročnej histórii pozastavili, čo viedlo k zvyšujúcemu sa tlaku na potravinové banky a obetiam medzi prijímateľmi.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rutte: NATO má silný jadrový odstrašujúci prostriedok voči ruským hrozbám

Generálny riaditeľ NATO Mark Rutte povedal, že úspech každoročného jadrového cvičenia Aliancie, ktoré sa konalo začiatkom tohto mesiaca, mu dal „absolútnu dôveru v dôveryhodnosť jadrového odstrašovania NATO“ tvárou v tvár ruským hrozbám.

„Keď Rusko používa nebezpečnú a bezohľadnú jadrovú rétoriku, naši obyvatelia musia vedieť, že nie je dôvod na paniku, pretože NATO má silný jadrový odstrašujúci prostriedok,“ citoval ho nemecký týždenník Welt am Sonntag.

„A ruský prezident Vladimir Putin musí vedieť, že jadrovú vojnu nemožno nikdy vyhrať a nikdy sa nesmie viesť,“ dodal.

Putin opakovane varoval Západ pred možnými jadrovými dôsledkami od rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022.

Minulý mesiac vyhlásil, že Rusko by mohlo použiť jadrové zbrane, ak by ho zasiahli konvenčnými raketami, a že Moskva by akýkoľvek útok na ňu podporovaný jadrovou mocnosťou považovala za spoločný útok.

Hovoril aj o obnovení jadrových testov, čím reagoval na podobné slová amerického prezidenta Donalda Trumpa.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.