Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Dánsko hlási rekordný počet návratov migrantov do Sýrie

V roku 2025 dosiahol počet repatriácií z Dánska do Sýrie rekordné hodnoty. Z celkových 523 ľudí, ktorí do septembra využili repatriačný program, sa 413 vrátilo práve do Sýrie. V porovnaní s minulým rokom, keď repatriáciu do tejto krajiny zvolilo len 94 osôb, ide o výrazný nárast.

Minister pre imigráciu a integráciu Rasmus Stoklund tento trend označil za pozitívny. „Sýrčania, ktorí sem prišli asi pred 10 rokmi, bohužiaľ, vyčnievajú z mnohých nesprávnych štatistík a mnohí z nich mali zjavne ťažkosti s integráciou do dánskej spoločnosti. Preto je potešujúce, že sa mnohí teraz rozhodujú vrátiť do svojej vlasti a začať, snáď, dobrý život,“ poznamenal.

Súčasný repatriačný systém, ktorý funguje už od roku 1993, poskytuje finančnú podporu až do výšky 33-tisíc eur na dospelú osobu a 6 700 eur na dieťa. Z tejto sumy sa môžu hradiť nielen cestovné náklady, ale aj výdavky na vybavenie podniku či zdravotnú starostlivosť.

Program má za cieľ motivovať k návratu tých migrantov, ktorí sa necítia integrovaní do dánskej spoločnosti.

(max)

Minúta  |  

SNS chce zmeniť Radu pre médiá na Národný mediálny úrad s novým vedením

Skupina poslancov za SNS vrátane predsedu strany Andreja Danka predložila do parlamentu novelu zákona, ktorá by transformovala Radu pre mediálne služby na Národný mediálny úrad. Úrad by si zachoval postavenie regulátora a jeho vedenie by tvorili predseda, podpredseda a 11-členná rada.

Predsedu by na šesť rokov volila Národná rada SR po verejnom vypočutí kandidátov navrhnutých registrovanými cirkvami, profesijnými organizáciami a občianskymi združeniami, ktoré pôsobia v oblasti médií, kultúry, vedy, vzdelávania alebo športu. Predseda úradu by bol štatutárnym orgánom, podpredseda výkonným.

Rada, ktorú by tiež volil zákonodarný zbor, by fungovala ako druhostupňový orgán a rozhodovala o odvolaniach. Poslanci zároveň navrhujú skrátiť lehotu na oboznámenie sa s podnetom z 90 na 30 dní.

Cieľom novely je podľa SNS posilniť akcieschopnosť, transparentnosť a stabilitu rozhodovania. Nový šéf úradu by poberal odmenu vo výške 1,5-násobku platu poslanca, členovia rady polovicu platu poslanca, jej predseda celý plat. Účinnosť zákona navrhujú od 1. apríla 2026.

(tasr, max)

Minúta  |  

Novým predsedom strany TOP 09 sa stal Matěj Ondřej Havel

Delegáti českej strany TOP 09 si v sobotu zvolili za nového predsedu Matěja Ondřeja Havla, ktorý vo funkcii nahradí Markétu Pekarovú Adamovú. Havel získal podporu 120 z 171 hlasov, informoval portál Novinky.cz.

Vo svojom prejave zdôraznil, že chce viesť stranu, ktorá si zachová prozápadný kurz, odborný prístup a bude konštruktívnou opozíciou s vlastným programom. „Budeme pripravení na vstup do vlády a vypracujeme scenár pre éru po Babišovi,“ povedal.

Za prvého podpredsedu si členovia zvolili šéfa pražskej pobočky Jiřího Pospíšila, ktorý vo funkcii nahradí Vlastimila Válka.

Odchádzajúca predsedníčka Pekarová Adamová vo svojom prejave poďakovala kolegom a vyzvala na pokračovanie spolupráce v rámci demokratického tábora. Svoj odchod z vysokej politiky oznámila začiatkom roka pre zdravotné dôvody.

Na zjazde sa zúčastnili aj hostia z iných strán. Odchádzajúci premiér Petr Fiala (ODS) vyzval na zjednotenie stredopravých síl a varoval, že ich roztrieštenosť by mohla viesť k ďalším volebným porážkam.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Trump bojkotuje samit G20, Južnú Afriku obvinil z prenasledovania bielych farmárov

Prezident Donald Trump oznámil, že Spojené štáty sa nezúčastnia na samite G20 v Južnej Afrike, pričom ako dôvod uviedol porušovanie ľudských práv. Obvinil juhoafrické úrady z prenasledovania bielych farmárov a nezákonného vyvlastňovania pôdy.

Viceprezident JD Vance, ktorý mal zastupovať USA na samite, sa podľa zdrojov na podujatí nezúčastní. Juhoafrické ministerstvo zahraničia rozhodnutie označilo za „poľutovaniahodné“ a odmietlo Trumpove tvrdenia ako nepodložené.

Vyhlásilo, že krajina má historickú skúsenosť so zmierovaním rasových rozdielov a je pripravená hostiť úspešné rokovania G20. Šéf Bieleho domu kritizoval Južnú Afriku aj za jej zahraničnopolitické postoje, vrátane podpory Palestíny a obvinení Izraela z genocídy.

Spojené štáty majú prevziať predsedníctvo G20 v roku 2026 a Trump už avizoval, že konferencia sa bude konať v Miami. Napätie medzi Washingtonom a Pretóriou prehlbuje aj Trumpovo rozhodnutie obmedziť prijímanie utečencov, pričom uprednostňuje bielych Afrikáncov.

(reuters, max)

Minúta  |  

KDH: Zadržanie študenta pre nápis o Ficovi je neprijateľné v demokratickej spoločnosti

Kresťanskodemokratické hnutie ostro kritizuje zadržanie študenta, ktorý podľa nich len vyjadril svoj nesúhlasný názor na premiéra Roberta Fica (Smer). Reaguje tak na piatkové nápisy pred popradským gymnáziom, kde mali žiaci s predsedom vlády diskutovať, no rozpravu zrušili.

Strana to považuje za neprijateľné konanie v demokratickej spoločnosti. Sloboda prejavu podľa hnutia platí aj vtedy, keď niekto nesúhlasí s vládou, a polícia by nemala slúžiť politickej moci, ale chrániť občanov.

„Školy nemajú byť miestom, kde sa mlčí zo strachu, ale priestorom pre dialóg, premýšľanie a občiansku odvahu,“ napísalo KDH v stanovisku a odkázala premiérovi, že 17. november je symbolom odporu proti moci a mlčanie nesmie byť chápané ako poslušnosť.

Hnutie zároveň tvrdí, že ak došlo k poškodeniu majetku, existujú zákonné spôsoby, ako to riešiť bez zastrašovania mladých ľudí.

Mladík medzitým pre Korzár potvrdil, že už absolvoval výsluch. Priznal, že počas toho, ako kriedou písal „Dosť bolo Fica“ a dokreslil k tomu srdce v ukrajinských farbách, si ho natáčala riaditeľka školy. Avizovala mu údajne, že na neho podá trestné oznámenie pre šírenie nenávisti. To študent považuje za ironické.

(max)

Minúta  |  

Poplatky od pacientov v objeme stoviek miliónov čaká nová regulácia

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) oznámil, že jeho rezort pripravuje viacero možností na úpravu poplatkov u lekárov. Tieto návrhy majú vychádzať z auditu poplatkov a memoranda so Zväzom ambulantných poskytovateľov. Konečné návrhy riešení má ministerstvo predstaviť do konca roka.

Podľa Šaška by mala byť nová politika poplatkov výsledkom práce odborníkov. Upozornil, že výška vyberaných poplatkov sa odhaduje na 300 až 600 miliónov eur ročne.

„Úplne iný pohľad na to majú lekári, iný pohľad na to majú pacienti. Je to ťažká téma aj politicky, aj zo sociálneho hľadiska, takže je dôležité, aby o tom diskutovali a stratégiu pripravili ľudia, ktorí tomu naozaj rozumejú,“ skonštatoval.

V prvej polovici budúceho roka plánuje o návrhoch diskutovať aj na politickej úrovni s cieľom schváliť potrebné legislatívne úpravy do konca roka 2026.

Témou sa dlhodobo zaoberá aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský, ktorý požaduje vytvorenie jasného a transparentného systému pre pacientov v oblasti poplatkov a ich spoluúčasti.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.