Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Brusel napriek maďarsko-americkej výnimke trvá na ukončení dovozu ruskej ropy

Európska komisia deklarovala, že dohoda medzi Maďarskom a USA o výnimke zo sankcií na dovoz ruských energií nemá vplyv na plán Únie úplne ukončiť dovoz ruskej ropy a plynu do konca roka 2027. Reagovala tak na medializované tvrdenia maďarských predstaviteľov o údajne neobmedzenej výnimke, ktorú Budapešť získala po rokovaniach s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Podľa servera portfolio.hu nie je jasné, ako dlho bude výnimka udelená Maďarsku zo strany USA platiť. Americké zdroje hovoria o jednoročnej výnimke, maďarskí predstavitelia o neobmedzenej. „Každý, kto tvrdí opak, nebol na rokovaní,“ okomentoval premiér Viktor Orbán.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó dodal, že Maďarsko môže uzavrieť päťročnú zmluvu s americkým dodávateľom na nákup skvapalneného zemného plynu.

V rámci sankčných balíkov EÚ od roku 2022 platí zákaz dovozu ruskej ropy. Maďarsko a Slovensko však dostali výnimku. Tá podľa eurokomisie mala zabezpečiť energetickú bezpečnosť v regióne a nepredstavuje hospodársku výhodu. Výnimka umožňuje týmto krajinám pokračovať v dovoze ruskej ropy cez ropovod Družba.

(tasr, max)

Minúta  |  

Rafinéria MOL v Maďarsku nehorela pre sabotáž, potvrdila spoločnosť

Požiar v rafinérii spoločnosti MOL v maďarskom meste Százhalombatta nebol spôsobený sabotážou, ale technologickou chybou. Oznámil to generálny riaditeľ MOL Zsolt Hernádi pre server mandiner.hu, čím vyvrátil teórie o vonkajšom útoku.

Maďarský premiér Viktor Orbán koncom minulého mesiaca pripustil, že pôvod požiaru z 20. októbra nie je jasný, pričom nevylúčil žiadnu z možností vrátane sabotáže. Zdôraznil však strategický význam rafinérie Dunai Finomító, ktorá patrí medzi päť najvýznamnejších priemyselných závodov v krajine.

Opatrnosť podnietil aj výrok poľského ministra zahraničných vecí Radosława Sikorského, ktorý vyjadril nádej, že Ukrajinci vyhodia ropovod Družba do vzduchu.

Prípad prevzal Národný vyšetrovací úrad. Výkonný riaditeľ MOL Krisztián Pulay spresnil, že pri incidente nenastala explózia. Požiar vypukol v závode AV3, no hasiči ho rýchlo zlikvidovali a neevidujú žiadne zranenia.

(tasr, max)

Minúta  |  

SNS nepodporí zákon o zákaze elektronických cigariet

Šéf národniarov Andrej Danko v relácii televízie TA3 V politike argumentoval, že predaj jednorazových elektronických cigariet sa podľa zákonov EÚ zruší v roku 2027. Ak by ich dovtedy Slovensko zakázalo, mladí si ich podľa neho kúpia v okolitých štátoch.

Návrh z dielne ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas) na zákaz ochutených e-cigariet aj jednorazových elektronických cigariet označil za lobistický ťah, ktorý by pre štát znamenal výpadok desiatok miliónov eur.

Minister odmieta reči o lobingu a návrh odôvodňuje ako reakciu na alarmujúci nárast užívania alternatívnych nikotínových výrobkov medzi deťmi. Zákon však tento týždeň nepredložil na rokovanie vlády.

Danko odporučil Šaškovi, aby sa radšej venoval témam, ako je centralizovaný nákup liekov pre nemocnice. Líder SNS v minulosti povedal, že mu e-cigarety chutia. 

(est)

Minúta  |  

Ani strana Hlas nemôže Huliakov zákon o hazarde podporiť, vyhlásil Danko

Šéf národniarov Andrej Danko (SNS) povedal, že diskusia o novele zákona o hazarde s ministrom financií Ladislavom Kamenickým (Smer) a ministrom cestovného ruchu Rudolfom Huliakom (nominant Smeru) bude pokračovať.

„Zotrvám na pozícii, že SNS takýto zákon nemôže podporiť,“ skonštatoval na margo pondelkovej koaličnej rady. Vyhlásil tiež, že zákon nemôžu jednohlasne podporiť ani poslanci strany Hlas, keďže novelu vetoval prezident SR Peter Pellegrini, ktorý stranu Hlas zakladal.

V zákone vidí hlava štátu problém napríklad v tom, že nie je akceptovaná vôľa občanov vyslovená v miestnych referendách, ktoré odmietli prevádzky kasín. Na prelomenie veta prezidenta je v pléne Národnej rady SR potrebných 76 hlasov.

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) v nedeľu uviedol, že si nemyslí, že by koalícia mohla padnúť, ak parlament neprelomí prezidentovo veto k novele zákona o hazarde.

Huliak už avizoval, že ak sa veto neprelomí, bude akousi divokou kartou. „Vzťahy v koalícii ako také sú normálne, bežné, pracovné. Vzťahy medzi SNS a Huliakom sú dlhodobo nie ideálne. Domnievam sa však, že tento zákon nie je kľúčový, na ktorom by mala koalícia padnúť,“ okomentoval Susko v relácii Politika 24 na JOJ 24. Priznal, že ak parlament zákon teraz neschváli, bude nutné túto situáciu riešiť s poslancami aj samotným ministrom športu.

V rovnakom duchu v sobotu reagoval aj premiér Robert Fico (Smer), podľa ktorého ak tento zákon nebude platiť, bude prijatý iný.

(est)

Minúta  |  

Bojovníci Hamasu odmietajú kapitulovať v Rafahu uprostred krehkého prímeria

Bojovníci Hamasu uväznení v izraelskom Rafahu sa nevzdajú, vyhlásilo ozbrojené krídlo skupiny. Vyzvali sprostredkovateľov, aby zabezpečili pokračovanie prímeria a zabránili Izraelu používať „krehké zámienky“ na útoky na civilistov.

Egyptskí sprostredkovatelia údajne navrhli bezpečný prechod pre približne 200 bojovníkov výmenou za odovzdanie ich zbraní a prezradenie polohy tunelov.

Militanti túto myšlienku odmietli so slovami: „Pojem kapitulácia neexistuje v našom slovníku“ a z obnovenia zrážok obvinili Izrael.

USA označili egyptský návrh za test pre širšie odzbrojenie v Gaze. Rafah zažil najhoršie násilie od začiatku prímeria 10. októbra, keď boli zabití traja izraelskí vojaci a izraelské útoky usmrtili desiatky Palestínčanov.

Samostatne Hamas uviedol, že odovzdá telo izraelského vojaka Hadara Goldina. Od začiatku prímeria Hamas vrátil 23 z 28 tiel zosnulých rukojemníkov, zatiaľ čo Izrael vydal 300 tiel Palestínčanov.

(reuters, est)

Minúta  |  

Zmena výšky škody pri trestných činoch nezabráni krádežiam, tvrdí Susko

Kriminalita kontinuálne narastá už niekoľko rokov, a to v celej Európe. Súvisí aj so životnou úrovňou či infláciou, poznamenal minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) v relácii Politika 24 na JOJ 24.

Reagoval na tvrdenia opozície aj samospráv, že na Slovensku kriminalita narastá pre zmenu výšky škody. Po novelizácii Trestného zákona sa hranica škody, od ktorej sa čin už vyšetruje ako trestný, zvýšila z viac ako 266 na viac ako 700 eur.

Pripomenul, že pri zmene v roku 2005 bola výška škody naviazaná na minimálnu mzdu a mala sa pravidelne valorizovať, čo sa však nedialo. Pri poslednej novele prebrali túto filozofiu, na ktorej je Trestný zákon postavený.

Nesúhlasí s tvrdením samospráv, že by im pomohlo, ak by sa hranica znížila aspoň na 600 eur. Priemerná výška škody sa v závislosti od regiónu pohybuje medzi 50 a 70 eurami. „To nedosahuje ani pôvodnú výšku škody 266 eur. Prípadov medzi 266 a 700 eurami je len niekoľko desiatok,“ dodal.

Problém je podľa neho v dezinterpretácii zákona. V súčasnosti sa totiž za trestný čin považuje, ak čin spáchaný s hrozbou násilia alebo použitím násilia. Podľa neho je preto dôležité, aby aj trestné oznámenia boli podané v tomto duchu.

Potvrdil, že o probléme už komunikoval aj s ministrom vnútra a policajnou prezidentkou a pripravujú metodické usmernenia a školenia pre policajtov, aby správne aplikovali ustanovenia Trestného zákona.

V súvislosti so zrušením takzvaného „horalkového paragrafu“ zopakoval svoje tohtotýždňové vyjadrenie, že jeho rezort je pripravený vecne diskutovať o téme drobnej kriminality vrátane možných úprav pri trestaní recidivistov. Neplánuje však úplný návrat k spomínanému paragrafu. Chce spravodlivé a efektívne riešenie.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.