V rýchlostných pretekoch prvého kola bola najpomalšou pretekárkou s priemerným tempom 18 km/h. Na strelnici si z hľadiska času počínala o trochu slabšie v porovnaní s predchádzajúcim dňom, ale i tak to zvládla opäť nadpriemerne. Výrazne ju spomalil prvý výstrel v ľahu, trval až 21 sekúnd, pri terčoch strávila celkovo minútu a jednu sekundu. Dopustila sa jednej chyby v stojke.
Do druhého kola vstúpila s 83. miestom v rýchlostných pretekoch. Po jednej chybe na strelnici, opäť v stojke, a trestnom kole dobehla do cieľa so stratou vyše troch minút na prvú Hannu Oebergovú. Machyniakovej rýchlosť na trati 19,13 km/h bola piata najhoršia zo 103 pretekárok. Od Oebergovej bola pomalšia v priemere 3km/h. Streľbu zvládla štandardne dobre a svižne.
Napriek slabým umiestneniam v úvodných kolách nového ročníka, nie je dôvod predčasne odpisovať novú generáciu slovenského biatlonu.
Ani sestry Fialkové nezačali na pódiu
Paulína Fialková potrebovala na zlepšenie rýchlosti a stabilizovanie výkonov tri sezóny, ďalšie dva roky si svoj beh cibrila do dnešnej formy, vďaka ktorej atakuje popredné miesta. Jej mladšia sestra Ivona potrebovala na zlepšenie až štyri sezóny.
Prvé výraznejšie zrýchlenie zaznamenala Ivona už v treťom roku účinkovania vo Svetovom pohári, keď sa z hranice 19 až 20 km/h posunula k tempu 21 až 22 km/h. Vďaka tomu sa dokázala zaradiť medzi 50 najlepších v niektorých pretekoch. V piatej sezóne prišlo prvé umiestnenie v top desiatke a siedmy ročník ukončila už v spoločnosti top 50 biatlonistiek sveta. Samozrejme konštantnú rýchlosť si nezachovala vo všetkých kolách Svetového pohára, svoju formu zvykne postupne vygradovať k záveru sezóny.
Preto existuje predpoklad, že by sa mala Veronika Machyniaková, ale aj Henrieta Horvátová, od budúceho roka posúvať na vyššie priečky. Do štyroch až šiestich rokov by mohli obe dosiahnuť svoj stabilný pretekársky vrchol. Otázne je, aký vysoký bude v porovnaní so zvyšnou konkurenciou.
Veronika Machyniaková absolvovala zatiaľ 22 podujatí Svetového pohára, z toho 14 individuálnych pretekov. Jej najlepším umiestnením bolo 63. miesto, ktoré nateraz ostáva jej kariérnym vrcholom. Svojou debutovou sezónou prebehla priemernou rýchlosťou 20km/h a od top líderiek pretekov bola pomalšia približne o 4km/h. Na tom bude musieť výrazne zapracovať, pretože rozdiel je priepastný a brzdí ju v akomkoľvek ďalšom napredovaní. Závažný nedostatok si uvedomujú aj v tíme.
„Viem, že musím zlepšiť dynamiku a silovú stránku. Slabinou sú nohy. Chodila som pravidelnejšie do posilňovne. Mala som svojho kondičného trénera,“ uviedla pred novou sezónou Machyniaková pre slovenskybiatlon.sk. V úvodných pretekoch zatiaľ podáva horšie bežecké výkony než vlani. Keďže zatiaľ nastúpila len v troch pretekoch, je možnosť, že bude postupne zrýchľovať každým ďalším kolom. Aj keď doterajšie výsledky tomu nenasvedčujú.
Veľkým pozitívom sú Machyniakovej strelecké položky. V porovnaní s poslednou sezónou ju ešte jemne doladila a už teraz ju má lepšiu než väčšina našich začínajúcich pretekárok. Taktiež zvýšila svoju efektívnosť a skrátila čas na strelnici približne o dve sekundy. Jej aktuálna úspešnosť je v priemere 95 %. Lepšie výsledky dosahuje jednoznačne v streľbe v ľahu, pri ktorej sa ešte nedopustila chyby. V stojke zostrelila 90 % terčov.
Kuzminová bola len jedna
Hoci bola Anastasia Kuzminová pre mnohých slovenských fanúšikov kráľovnou, vo svojej podstate bola skôr regentkou. Preto po jej odchode prešli všetky povinnosti a očakávania pochopiteľne na mladšiu generáciu. Sú však nereálne. Juniorky okolo Machyniakovej sú ešte stále v procese prípravy a zbierajú potrebné skúsenosti. Slovensko má aktuálne k dispozícii dve hotové pretekárky, a to sestry Fialkové.
Najbližšie má k potenciálnym víťazstvám Paulína Fialková, ktorá stále ešte len čaká na svoje prvé miesto v pretekoch. Pódium obsadila už osemkrát, štyrikrát skončila druhá a štyrikrát tretia. Mladšia Ivona potrebuje zlepšiť presnosť a psychickú pohodu na strelnici, ak chce pomýšľať na pódiové umiestnenia.
Éra veľkých olympijských triumfov je nateraz v nedohľadne, keďže slovenské prostredie prípravy talentov nedosahuje úroveň špičkových tímov Švédska, Nórska, Nemecka či Talianska. Náš systém vie vychovať biatlonistky, ktoré by mohli patriť medzi 50 najlepších a v niektorých prípadoch môžu pretekárky zo silnejších krajín potrápiť a pripraviť ich o menší úspech. Ale dlhodobo im na vysokých priečkach, žiaľ, konkurovať nedokážu. Darmo, Kuzminová bola len jedna.
