Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Saková: Pre súčasnú vykurovaciu sezónu máme zabezpečený dostatok plynu

Slovenský plynárenský priemysel má podľa ministerky hospodárstva Denisy Sakovej (Hlas) dostatok plynu na pokrytie potrieb domácností aj firiem.

V zásobníkoch má pripravených 17,8 terawatthodiny, čo predstavuje zhruba tretinu ročnej spotreby, a popri tom má uzavreté kontrakty s alternatívnymi dodávateľmi.

Saková pripomenula, že Slovensko prišlo začiatkom roka o dodávky ruského plynu cez Ukrajinu, čo spôsobilo januárový výpadok. Tento rok podľa nej tvoril ruský plyn 33 percent dodávok SPP, zvyšok pochádza od spoločností ako Shell, BP či Exxon.

Generálny riaditeľ SPP Martin Húska tvrdí, že podnik už nie je závislý od ruského plynu a využíva diverzifikované trasy. Ceny sú však vyššie ako na západe Európy o päť až šesť eur za megawatthodinu. Riaditeľ obchodu Michal Ľalík to pripisuje zastaveniu tranzitu cez Ukrajinu a rastúcemu dopytu v regióne, najmä na Ukrajine.

Saková zároveň upozornila, že Slovensko môže najviac zasiahnuť rozhodnutie EÚ o ukončení ruských dodávok a bude potrebné posilniť kapacity prepravných trás. O výške energopomoci zatiaľ hovoriť nechcela.

Ľalík dodal, že regulované ceny pre rok 2026 zostávajú konkurencieschopné a Slovensko má naďalej zastropované ceny na nižšej úrovni ako trhové.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Na pohrebe kardinála Duku sa zúčastnia traja ministri a štátny tajomník rezortu kultúry

Viacerí slovenskí vládni predstavitelia odcestujú do Prahy a v sobotu si tam uctia pamiatku zosnulého kardinála Dominika Duku. Rozlúčkový obrad sa bude konať v pražskej Katedrále svätých Víta, Václava a Vojtecha.

Na pohrebe sa zúčastnia minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer), minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas), minister investícií Samuel Migaľ (nominant Smeru) a štátny tajomník rezortu kultúry Tibor Bernaťák.

Kardinál Dominik Duka, emeritný pražský arcibiskup a politický väzeň, zomrel v noci zo 4. na 5. novembra 2025 vo veku 82 rokov.

V októbri podstúpil akútnu operáciu, po prepustení do domácej starostlivosti ho ale onedlho vo vážnom stave opätovne hospitalizovali.

(tasr, max)

Minúta  |  

Rusko nasadilo severokórejských vojakov na odmínovanie Kurska

Severná Kórea zohráva kľúčovú úlohu v ruskom úsilí o odmínovanie západnej Kurskej oblasti, kde sa podľa ruského ministerstva obrany nachádza „nevídaná hustota mín“ zanechaných ukrajinskými silami.

V rámci vojenskej dohody s Moskvou prišlo približne 14-tisíc severokórejských vojakov na pomoc, predtým sa podieľali aj na odrážaní ukrajinskej ofenzívy. Viac ako šesťtisíc z nich údajne zahynulo.

V súčasnosti sa podieľajú na nebezpečných odmínovacích operáciách a čelia ostreľovaniu aj útokom dronov. Podľa ruskej vojenskej správy je približne 60 percent osád v niektorých častiach Kurska stále neprístupných pre civilistov.

Videá zverejnené ruským rezortom obrany ukazujú severokórejských vojakov pri výcviku, detekcii mín a speve vlasteneckých piesní. Ruskí velitelia ich výkony chvália a prirovnávajú k vlastným ženistom.

Kremeľ označil pomoc Pchjongjangu za „nezištnú a hrdinskú“. „Na túto pomoc nikdy nezabudneme. Táto práca pokračuje. Je nebezpečná a náročná, ale naši kórejskí priatelia nám skutočne pomáhajú a my si to veľmi vážime,“ povedal hovorca Moskvy Dmitrij Peskov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Babiš prezradí riešenie konfliktu záujmov pre vlastníctvo firiem pred vymenovaním za premiéra

Andrej Babiš, líder hnutia ANO a bývalý a čoskoro zrejme opäť premiér, oznámil, že plán na riešenie svojho konfliktu záujmov zverejní až tesne pred vymenovaním na čelo vlády.

Prezident Petr Pavel v stredu požadoval, aby objasnil svoje zámery predtým, ako ho vymenuje na čelo kabinetu. „Ak si to prezident želá, poviem to verejne,“ povedal Babiš českým médiám.

Politik vlastní stovky spoločností v strednej Európe od poľnohospodárstva cez chemický priemysel až po zdravotníctvo, pričom mnohé z nich dostávajú štátne a európske dotácie a verejné zákazky. Toto je nezlučiteľné so zákonom, ktorý stanovuje požiadavky na zastávanie vládnej funkcie.

V minulosti sa snažil konflikt záujmov riešiť prevodom firiem do trustových fondov, no Európska komisia aj české súdy to označili za nedostatočné. Teraz tvrdí, že zákonné požiadavky splní, no bez predaja svojich podnikov.

Protikorupčné organizácie a právnici ho vyzývajú na jasný krok – buď odpredaj firiem, alebo stiahnutie sa z verejnej funkcie. Akékoľvek ďalšie nejasné riešenie by podľa odborníkov znovu podlomilo dôveru v transparentnosť vlády.

(reuters, max)

Minúta  |  

Prieskum: Tretina Slovákov by uprednostnila komunizmus, najviac voliči Smeru a Hlasu

Tretina Slovákov je presvedčená, že by sa im žilo lepšie, ak by v roku 1989 nepadol komunizmus. Vyplýva to z októbrového prieskumu agentúry Focus pre portál 360tka.

Naopak, 41 percent respondentov odpovedalo, že by sa žilo horšie, a zvyšných 26 percent sa nevedelo rozhodnúť. Výsledky poukazujú na výrazné rozdiely medzi voličmi jednotlivých strán.

Najviac priaznivcov komunizmu je medzi voličmi Smeru (za 55, proti 38 percent) a Hlasu (za 42, proti 34 percent). O lepšom živote je presvedčená aj značná časť podporovateľov strán Republika a Maďarská aliancia.

Naopak, voliči strán ako PS, SaS, KDH či Hnutie Slovensko majú vo väčšine opačný názor. Najkritickejší sú voliči PS (za 11, proti 77 percent), pri SaS bolo za šesť a proti 73 percent. V prípade strán KDH, Hnutie Slovensko a SNS je o horšom živote presvedčených nad 40 percent respondentov. Obdobný názor prejavili aj potenciálni voliči mimoparlamentných Demokratov.

Výrazne sa líšia aj názory podľa veku. Zatiaľ čo medzi mladými do 24 rokov podporuje návrat k minulému režimu len sedem percent, u ľudí nad 65 rokov je to až 48 percent.

Prieskum zrealizovala agentúra od 13. do 21. októbra 2025 na vzorke 1 028 respondentov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Na východnom Slovensku čerpajú eurofondy pomaly, kontrolóri varujú pred zlyhaním

Zjednodušené čerpanie eurofondov cez integrované územné investície v Košickom kraji a meste Košice sa zatiaľ nenaplnilo. Do polovice roka 2025 bol objem čerpania podľa Najvyššieho kontrolného úradu SR prakticky nulový, zazmluvnenosť dosahovala len 13 percent v kraji a 20 v meste.

Projekty sa prevažne týkali individuálnych rekonštrukcií, nie komplexných rozvojových riešení. V programovom období 2021 až 2027 má Slovensko dovedna k dispozícii eurofondy vo výške 12,6 miliardy eur.

Ministerstvo investícií ako riadiaci orgán nezabezpečilo podľa kontrolórov včasné a jasné podmienky, výzvy boli zle koordinované a nie vždy reflektovali potreby regiónov. Rada partnerstva Košického kraja a Kooperačná rada udržateľného mestského rozvoja Košice často uprednostňovali rýchlosť pred kvalitou, pričom nezaviedli jasné pravidlá výberu projektov.

V porovnaní s Českou republikou Slovensko výrazne zaostáva. Prvé výzvy spustilo o 444 dní neskôr a metodická dokumentácia meškala až 913 dní.

Štátni kontrolóri preto vyzývajú parlamentný výbor, aby zaviazal rezort investícií pripraviť implementáciu integrovaných územných investícií na obdobie po roku 2027 čo najskôr po zverejnení návrhu novej legislatívy o Európskych štrukturálnych a investičných fondoch, ako aj aktualizovať metodiku tvorby integrovanej územnej stratégie a každoročne predkladať výročnú správu o pokroku implementácie.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.