Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina tlačí na EÚ. O zmrazených ruských aktívach sa rozhodne v decembri

Ukrajina nalieha na EÚ, aby už v decembri prijala politické rozhodnutie o pôžičke založenej na zmrazených ruských aktívach, ktorá by jej priniesla 163 miliárd dolárov.

Kyjev sa obáva rozpočtového kolapsu v roku 2026, najmä ak zostane bez americkej pomoci pod vedením prezidenta Donalda Trumpa. Samit EÚ 18. decembra sa preto javí ako posledná šanca tohto roka.

Podľa Iryny Mudrej z prezidentskej kancelárie je kľúčové, aby Ukrajina spolurozhodovala o rozdeľovaní prostriedkov. Návrh Európskej komisie pracuje s tromi možnosťami: úver, granty alebo kombinácia oboch.

Medzitým však situáciu zatieňuje korupčný škandál na Ukrajine, ktorý vyvolal výzvy na odvolanie vlády a podkopáva dôveru partnerov.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Spojené štáty zaradili Saudskú Arábiu na zoznam hlavných spojencov mimo NATO

Spojené štáty a Saudská Arábia uzavreli v utorok dohody o civilnej jadrovej energii a americkom predaji bojových lietadiel F-35. Prezident USA Donald Trump okrem toho oznámil, že Washington formálne zaradil Saudskú Arábiu na svoj zoznam hlavných spojencov mimo Severoatlantickej aliancie (NATO).

Stalo sa tak počas návštevy saudskoarabského korunného princa Muhammada bin Salmána v Bielom dome.

Návšteva bin Salmána prichádza v čase, keď Trump tlačí na Saudskú Arábiu, aby pristúpila k tzv. abrahámovským dohodám. Tieto dohody o normalizácii vzťahov Izraela so Spojenými arabskými emirátmi, Bahrajnom, Sudánom a Marokom sprostredkoval Trump v roku 2020. Saudská Arábia s pristúpením váha, kým sa nepodniknú kroky vedúce k palestínskej štátnosti.

Na stretnutí Trumpa s bin Salmánom sa zúčastnila aj portugalská futbalová hviezda Cristiano Ronaldo. Päťnásobný držiteľ Zlatej lopty v súčasností hrá za saudskoarabský klub Al-Nassr, ktorého väčšinovým vlastníkom je saudský štátny investičný fond. Tomu predsedá práve bin Salmán.

(tasr, afp, reuters, est)

Minúta  |  

Poľsko uzavrelo dve letiská. Po útokoch na Ukrajinu vyslalo stíhačky

Poľsko dočasne uzavrelo dve regionálne letiská po tom, ako v reakcii na masívne ruské útoky na Ukrajinu aktivovalo svoje obranné systémy. Letiská Rzeszow a Lublin museli uvoľniť vzdušný priestor pre vojenské lietadlá, ktoré nasadili na ochranu hraníc.

Vojenské letectvo Poľska a jeho spojencov vyslalo stíhačky a lietadlá včasného varovania, pričom systémy protivzdušnej obrany prešli do najvyššej pohotovosti.

Ruské raketové a dronové útoky cielili najmä na západnú Ukrajinu, neďaleko poľských hraníc. Mestá Ľvov a Ternopiľ zaznamenali sériu výbuchov, ktoré vyústili do rozsiahlych výpadkov elektriny.

Ukrajinské ministerstvo energetiky uviedlo, že terčom boli opäť strategické energetické objekty.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Pentagón vyslal špičky do Kyjeva, chcú podporiť mier aj vývoj dronov

Najvyšší predstavitelia americkej armády, tajomník armády pri ministerstve obrany USA Dan Driscoll a generál Randy George, podnikli neohlásenú návštevu Kyjeva.

Ide o doteraz najvýznamnejšiu cestu členov administratívy prezidenta Donalda Trumpa na Ukrajinu, ktorá má za cieľ podporiť stagnujúce mierové rokovania. Podľa Wall Street Journal sa Biely dom obrátil na Driscolla a ďalších veliteľov v nádeji, že Moskva bude reagovať ochotnejšie na vojenských sprostredkovateľov, a tiež z frustrácie z predchádzajúcich neúspešných pokusov.

Ako píše portál Politico, počas cesty sa Driscoll a George stretnú s prezidentom Volodymyrom Zelenským, vojenským vedením aj ukrajinskými zákonodarcami. Hlavným bodom programu je príprava dohody o výmene technológií v oblasti dronov a autonómnej výzbroje.

Ukrajina vyrába vyše 1,5 milióna dronov ročne, čo ďaleko presahuje súčasné kapacity americkej armády. Pentagón preto vníma ukrajinské inovácie ako vzor, ktorý by mohol zásadne ovplyvniť smerovanie obranného priemyslu v USA.

Návšteva prichádza v čase, keď Rusko stupňuje útoky na civilnú infraštruktúru a Západ sa snaží zachovať stabilnú podporu Kyjevu. Driscoll, považovaný za rastúcu postavu v Pentagóne, môže byť jednou z kľúčových postáv budúceho smerovania americkej bezpečnostnej politiky.

(lup, reuters, politico, wsj)

Minúta  |  

Ukrajina žaluje Rusko. Chce 44 miliárd za emisné škody z vojny

Podľa podpredsedu ukrajinského rezortu hospodárstva Pavla Kartašova ide o prvý prípad, keď krajina žiada náhradu škody za klimatické dôsledky ozbrojeného konfliktu.

Emisie z bojov, spaľovania fosílnych palív či ničenia lesov podľa experta Lennarda de Klerka dosiahli 237 miliónov ton CO2 – takmer toľko ako ročné emisie Írska, Belgicka a Rakúska spolu.

Výpočet vychádza zo štúdie, ktorá stanovuje takzvané sociálne náklady uhlíka na 185 dolárov za tonu.

Nároky plánuje Ukrajina uplatniť cez mechanizmus Rady Európy, ktorého kompenzačný fond už prijal tisíce žiadostí. Financovanie zatiaľ nie je jasné – spomína sa však využitie zmrazených ruských aktív.

Rusko sa k veci nevyjadrilo. Celá iniciatíva odznela počas klimatického summitu COP30 v Brazílii.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Novatek predáva sankcionovaný plyn Číne so zľavami až 40 percent

Ruský energetický gigant Novatek ponúka čínskym firmám výrazné zľavy na skvapalnený plyn z projektu Arctic LNG 2, na ktorý sa vzťahujú západné sankcie. Podľa zdrojov agentúry Reuters sa zľavy pohybujú medzi 30 až 40 percent, čo znamená, že náklady sa predávajú pod trhovou hodnotou.

Prvá dodávka sa zrealizovala koncom augusta, odvtedy už prebehlo 14 zásielok. Všetky smerovali do terminálu Beihai, ktorý sa od augusta stal výlučným vstupným bodom pre ruský LNG v Číne.

Tento krok ukončil predchádzajúcu obchodnú neistotu projektu a zároveň potvrdil, že Peking odmieta rešpektovať západné energetické sankcie voči Moskve.

Spojené štáty vyzývajú spojencov na prerušenie nákupov ruskej energie, no samy voči Číne zatiaľ nezasiahli – pravdepodobne aj kvôli snahám udržať vlastné LNG kontrakty.

(reuters, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.