Preskočiť na obsah
  |  

Harvard preveruje väzby Larryho Summersa na Epsteina po nových dôkazoch

Harvard sa púšťa do interného vyšetrovania po tom, ako uniknuté dokumenty odhalili blízky a dlhodobý vzťah medzi Larrym Summersom a Jeffreym Epsteinom.

Summers, bývalý šéf Harvardu a bývalý americký minister financií, sa pod tlakom verejnosti stiahol zo všetkých verejných funkcií. V centre pozornosti sú aj ďalšie mená spojené s univerzitou – vrátane jeho manželky.

Univerzitný denník uvádza, že Summers si s Epsteinom vymenil stovky správ o ženách, politike a témach spojených s Harvardom.

Vyšetrovanie spustili len pár dní po tom, ako prezident USA Donald Trump vyzval na otvorenie prípadu a Kongres následne odhlasoval zverejnenie tisícov strán dokumentov.

Trump pritom akékoľvek prepojenie s Epsteinom odmieta. Samotná univerzita i Summers zatiaľ situáciu verejne nekomentovali.

(reuters, lup)

  |  

Súd: Šutaj Eštok konal nezákonne, keď postavil Ďurku mimo služby

Správny súd v Bratislave zrušil rozhodnutie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas), ktorým v októbri 2023 dočasne postavil mimo služby expolicajta NAKA Pavla Ďurku. Informoval portál Aktuality.sk.

Minister sa vtedy rozhodol odvolať viacerých policajtov z okolia Jána Čurillu, ktorých obvinila policajná inšpekcia, bez predchádzajúceho súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov. Títo policajti však disponovali statusom oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

Pavol Ďurka podal žalobu proti tomuto rozhodnutiu na správnom súde, pričom žiadal jeho zrušenie. Súd mu dal za pravdu a skonštatoval, že Šutaj Eštok mal povinnosť najprv získať súhlas od uvedeného úradu.

Rezort disponuje kasačnou sťažnosťou voči súdnemu rozhodnutiu. Ďurka aktuálne pôsobí na okresnej polícii v Nitre.

Len pred týždňom pritom vyšlo najavo, že Šutaj Eštok prehral súd s policajtmi zo skupiny takzvaných čurillovcov. Musí sa im za prirovnanie k právoplatne odsúdenému Mikulášovi Černákovi ospravedlniť. Šiestim policajtom má zároveň zaplatiť spolu 90-tisíc eur, trovy konania a úroky z omeškania.

(max)

  |  

Huliak je proti čisteniu Babišovho Istrochemu, ktoré navrhol Taraba

Rudolf Huliak (nezaradený) sa domnieva, že regulácia počtu politických strán by bola zásahom do demokracie. Reagoval tak na slová predsedu vlády Roberta Fica (Smer), ktorý potrebu zásahu zdôraznil na pondelkovom Dni rešpektu k inému názoru v Nitre.

„Na druhej strane je pravda, že tu máme živly, ktoré štiepia národnú politickú scénu. Ale je to skôr otázka na tajné služby,“ zhodnotil minister cestovného ruchu.

Pred stredajším rokovaním vlády sa vyjadril aj k návrhu ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS), ktorý chce za štátne peniaze vyčistiť chemický podnik Istrochem, patriaci do skupiny Agrofert Andreja Babiša.

„Je to od 500 do 700 miliónov eur, rozhodne s tým nesúhlasím. Národné hospodárstvo máme v stave, keď treba podporiť podniky, aby boli konkurencieschopné. Environmentálny fond je určený na investovanie do našich podnikov, ktoré sa na fond skladajú. A nie do pozemkov finančných skupín,“ poznamenal.

(max)

  |  

Drucker: Kmec možno nahradí Ferenčáka ako šéf výboru pre európske záležitosti

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) považuje vyjadrenia premiéra Robert Fica (Smer) o 17. novembri 1989 ako o „komunistickom puči“ za nešťastné. Pred stredajším rokovaním vlády sa vyjadril aj k téme referenda o predčasných voľbách, ktorú otvoril práve Fico.

„Vždy som bol zástancom toho, že ľudia nie sú hlúpi a v riadnych voľbách si zvolia. Demokracia je o tom, že ľudia zvolia, a môžu byť niektorí sklamaní, frustrovaní a smeruje to k tomu, aby nabudúce volili inak. Som proti,“ zhodnotil.

Na margo demisie podpredsedu vlády Petra Kmeca (Hlas) poznamenal, že on ponúkol predsedovi strany prípadné vyvodenie zodpovednosti. V súvislosti s možnou výmenou na poste ministra dopravy, ktorý zastáva Jozef Ráž (nominant Smeru), po dvoch zrážkach vlakov v krátkom období podotkol, že Ráža vníma ako špičkového a schopného človeka. Na to, či je to ďalšia koaličná kríza, reagoval: „Možno áno.“

Zdôraznil, že v prípade Kmeca ide len o podozrenia z podozrivých výziev na podporu vedy, výskumu a inovácií, pri dopravných nehodách vlakov išlo o životy.

Keďže Kmec putuje do Národnej rady SR ako poslanec, Drucker priznáva, že to môže meniť pozíciu Jána Ferenčáka (Hlas). „Neviem však, prečo by mal byť vylúčený z poslaneckého klubu. To, že príde do parlamentu silný diplomat a považujeme ho za najvhodnejšieho, aby viedol výbor pre európske záležitosti, je legitímna politika našej strany,“ okomentoval.

O tom, že aj Drucker môže nahradiť Kmeca vo funkcii podpredsedu vlády, podľa ministra školstva diskutujú. V hre je však viacero mien.

(max)

  |  

Ruský útok zabil deväť ľudí a poškodil kľúčovú infraštruktúru Ukrajiny

Ruský nočný útok na Ukrajinu si podľa prezidenta Volodymyra Zelenského vyžiadal deväť obetí a poškodil energetickú aj dopravnú infraštruktúru. Moskva pritom použila vyše 470 dronov a takmer 50 rakiet.

Zelenskyj zdôraznil, že takýto útok na civilný život ukazuje nedostatočný tlak na Rusko a opätovne vyzval Západ na posilnenie sankcií a dodávky protivzdušnej obrany.

Ruská agresia mala tentoraz dosah aj mimo Ukrajiny. Rumunské ministerstvo obrany informovalo, že počas útoku dron narušil jeho vzdušný priestor. V reakcii vyslali nemecké Eurofightery a rumunské F-16, pričom v juhovýchodných okresoch zaznelo varovanie obyvateľom.

Hoci dron podľa všetkého nepristál na rumunskom území, incident posilnil obavy z eskalácie.

Podobne aj Poľsko zareagovalo zvýšenou ostražitosťou, keď preventívne uzavrelo dve letiská a nasadilo lietadlá.

(reuters, lup)

  |  

Ukrajina tlačí na EÚ. O zmrazených ruských aktívach sa rozhodne v decembri

Ukrajina nalieha na EÚ, aby už v decembri prijala politické rozhodnutie o pôžičke založenej na zmrazených ruských aktívach, ktorá by jej priniesla 163 miliárd dolárov.

Kyjev sa obáva rozpočtového kolapsu v roku 2026, najmä ak zostane bez americkej pomoci pod vedením prezidenta Donalda Trumpa. Samit EÚ 18. decembra sa preto javí ako posledná šanca tohto roka.

Podľa Iryny Mudrej z prezidentskej kancelárie je kľúčové, aby Ukrajina spolurozhodovala o rozdeľovaní prostriedkov. Návrh Európskej komisie pracuje s tromi možnosťami: úver, granty alebo kombinácia oboch.

Medzitým však situáciu zatieňuje korupčný škandál na Ukrajine, ktorý vyvolal výzvy na odvolanie vlády a podkopáva dôveru partnerov.

(reuters, lup)