Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Španielsko vyšetruje spoločnosť Meta, údajne sledovala osoby s Androidom

Španielsky parlament začne vyšetrovanie spoločnosti Meta pre možné porušenie súkromia používateľov Facebooku a Instagramu. Oznámil to premiér Pedro Sánchez, podľa ktorého v Španielsku „zákon stojí nad akýmkoľvek algoritmom alebo technologickou platformou“.

Vyšetrovanie sa opiera o medzinárodný výskum, ktorý odhalil, že Meta sledovala webovú aktivitu používateľov zariadení s Androidom prostredníctvom skrytého mechanizmu.

Meta zatiaľ na obvinenia nereagovala. Vyšetrovanie môže ďalej zhoršiť vzťahy medzi Španielskom a USA, keďže Washington kritizoval Madrid za nesplnenie cieľov NATO v oblasti výdavkov a úzke vzťahy s Čínou.

Podľa španielskej vlády mohla Meta porušiť viacero právnych predpisov Európskej únie, vrátane GDPR, smernice o elektronickom súkromí, Aktu o digitálnych trhoch a Aktu o digitálnych službách. Spoločnosť vedená Markom Zuckerbergom bude musieť vypovedať pred výborom dolnej snemovne.

Meta už čelila sporom s Európskou komisiou, ktorá jej v roku 2024 udelila pokutu 798 miliónov eur za zneužitie postavenia Facebook Marketplace a obvinila ju z porušenia Aktu o digitálnych službách pri reklamnom modeli založenom na platbe alebo súhlase.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rozpočet ČR vraj nepočíta s výdavkami za 96 miliárd, ANO hovorí o manipulácii

Návrh českého štátneho rozpočtu na rok 2025 podľa hnutia ANO nezohľadňuje mandátne výdavky a investície vo výške takmer 96 miliárd českých korún. Exministerka financií Alena Schillerová to označila za alarmujúce a tvrdí, že v návrhu chýbajú napríklad peniaze na dôchodky a dopravnú infraštruktúru.

Podľa lídra ANO Andreja Babiša nútila vláda Petra Fialu v demisii úradníkov na ministerstvách manipulovať s číslami a zatajovať informácie pred rozpočtovým výborom. Tvrdí, že niektorým z nich dokonca zakázali zúčastniť sa rokovania výboru.

Minister financií v demisii Zbyněk Stanjura obvinenia odmieta a tvrdí, že nová vláda si hľadá zámienku na zvýšenie schodku.

Opozícia zatiaľ neodpovedala, či má v úmysle rozpočtový deficit navýšiť. Minister práce Marian Jurečka sa bráni, že žiadnu oficiálnu pozvánku od výboru nedostal. Podľa neho výbor nerešpektuje štandardný postup rokovaní.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Heger odmieta zásah do mazania príspevkov, dôveroval odborníkom

Expremiér Eduard Heger (Demokrati) odmietol obvinenia, že jeho vláda zasahovala do mazania príspevkov na sociálnych sieťach. Reagoval tak na tvrdenia predsedu Hlasu Matúša Šutaja Eštoka.

Heger podotkol, že jeho vláda dôverovala odborníkom a nezasahovala do ich práce. Zdôraznil, že odborníci na základe diskusií s bezpečnostnými zložkami posudzovali riziká a, ak išlo o príspevky ohrozujúce zdravie, život alebo bezpečnosť, komunikovali s platformami podľa ich pravidiel.

V podobnom duchu sa v utorok vyjadril aj expremiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor (PS). „Celý čas išlo len o odporúčania pre spoločnosť Meta, ktorá si zachovala právo rozhodnúť sa. Ak sa štátne orgány domnievali, že bol porušený zákon alebo pravidlá sociálnej siete, mohli poslať spoločnosti Meta návrh na odstránenie príspevku,“ spresnil.

Podľa Šutaja Eštoka mali zástupcovia vlád Hegera a Ódora žiadať spoločnosť Meta o blokovanie a mazanie príspevkov kritizujúcich vtedajšiu vládu a liberálne postoje.

Do tejto činnosti mali byť údajne zapojené inštitúcie ako Rada pre mediálne služby, ktorá obvinenia odmietla, a Centrum boja proti hybridným hrozbám. Minister vnútra avizoval, že navrhne v týchto inštitúciách audit.

(tasr, max)

Minúta  |  

Poľsko nasadí tisíce vojakov na ochranu kritickej infraštruktúry, varuje pred ďalšími útokmi

Dovedna desaťtisíc vojakov nasadí Poľsko na ochranu kritickej infraštruktúry vrátane železníc po víkendovom výbuchu trate medzi Varšavou a Lublinom. Varšava viní z incidentu Moskvu.

Výbuch zasiahol úsek využívaný aj na prepravu zbraní pre Ukrajinu. Premiér Donald Tusk označil čin za „bezprecedentný sabotážny útok“, pri ktorom identifikovali dvoch ukrajinských páchateľov spolupracujúcich s ruskou rozviedkou. Ušli do Bieloruska.

Minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz informoval, že armáda kontroluje 120 kilometrov trate smerom k ukrajinskej hranici. Počas vianočného obdobia očakávajú zvýšené riziko ďalších útokov.

Kremeľ zodpovednosť odmieta. Hovorca Dmitrij Peskov kritizoval poľské obvinenia ako súčasť rusofóbie. Poľsko však trvá na tom, že páchateľov vypátra, bez ohľadu na ich podporovateľov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Veto k hazardu odhalilo rozkol v koalícii, hlasovať za prelomenie nechcú, tvrdí Kišš z PS

Vládna koalícia pravdepodobne neplánuje prelomiť veto prezidenta Petra Pellegriniho k novele zákona o hazardných hrách. Uviedol to opozičný poslanec Štefan Kišš (PS) po rokovaní finančného výboru, kde poslanci za Hlas a člen klubu SNS Dušan Muňko nepodporili prelomenie veta.

Kišš vníma situáciu ako dôkaz chaosu v koalícii. Upozornil aj na ministra Rudolfa Huliaka (nezaradený), ktorý novelu predložil. „Už sme videli v minulosti, že rôzne kšefty v koalícii a vzájomné vydieranie sa je bežným spôsobom ich vládnutia. Tuto zjavne niečo musel znovu dostať, nevieme čo,“ skonštatoval.

Ak koalícia veto neprelomí, nastane podľa Kišša výpadok príjmov aj v rozpočte. Je presvedčený, že cieľ znížiť deficit verejných financií na 4,1 percenta hrubého domáceho produktu sa nenaplní.

„Prečo sa rozprávame o tom, že sa veto neprelomí? Budem sa úpenlivo snažiť presvedčiť jedného aj druhého koaličného partnera, že zákon je dobrý,“ ohodnotil Huliak nedávno.

Prezident vrátil parlamentu novelu, keďže problém vidí napríklad v tom, že neakceptuje vôľu občanov vyslovenú v miestnych referendách, ktoré odmietli prevádzky kasín na území dotknutých samospráv.

Na prelomenie veta prezidenta je v pléne Národnej rady SR potrebných 76 hlasov. Minister viackrát zopakoval, že v parlamente má spriaznených päť poslancov, mená však nechce uviesť.

(tasr, max)

Minúta  |  

EÚ odkladá prísnejšie AI pravidlá, firmy by mohli trénovať na údajoch Európanov

Európska komisia navrhla v stredu zefektívnenie viacerých technologických predpisov vrátane odkladu niektorých častí zákona o umelej inteligencii. Cieľom návrhu je znížiť byrokraciu, reagovať na kritiku veľkých technologických spoločností a podporiť konkurencieschopnosť Európy.

V rámci takzvaného digitálneho omnibusu Komisia navrhuje odklad uplatnenia prísnejších pravidiel týkajúcich sa „vysoko rizikového“ používania umelej inteligencie (napríklad v biometrickej identifikácii, žiadostiach o zamestnanie, zdravotníckych službách, hodnotení úverovej bonity či presadzovaní práva) z augusta 2026 na december 2027.

Zjednodušiť sa má aj udelenie súhlasu so súbormi cookie a niektoré časti všeobecného nariadenia o ochrane údajov (GDPR), Aktu o údajoch a smernice o elektronickom súkromí.

Navrhované zmeny by zároveň umožnili technologickým gigantom ako Google, Meta či OpenAI používať osobné údaje Európanov na trénovanie svojich AI modelov. Komisia však zdôraznila, že zjednodušenie neznamená dereguláciu, ale snahu o efektívnejšie nastavenie právneho rámca.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.