Preskočiť na obsah
  |  

Korupčný škandál otriasa Ukrajinou, parlament odvolal dvoch ministrov

Ukrajinský parlament v stredu odvolal ministerku energetiky Svitlanu Hrynčukovú a ministra spravodlivosti Hermana Haluščenka. Ich demisie nasledovali po vypuknutí veľkého korupčného škandálu, ktorý zasahuje jadrový sektor a predstavuje jednu z najväčších politických kríz od začiatku vojny.

Vyšetrovanie sa sústreďuje na údajný podvod v hodnote 100 miliónov dolárov týkajúci sa manipulácie so štátnymi zákazkami v jadrovej agentúre. Prípad vyvolal rozsiahle pobúrenie medzi verejnosťou, pričom tlak narastá aj na prezidenta Volodymyra Zelenského.

Obaja ministri obvinenia odmietajú, no odstúpili po výzve prezidenta. Opozícia však žiada hlbšiu rekonštrukciu vlády a odvolanie šéfa Zelenského kancelárie.

Protikorupčné úrady uviedli, že vyšetrovanie sa netýka len energetiky, ale aj ďalších štátnych orgánov. Hlavným podozrivým je bývalý obchodný partner prezidenta.

(reuters, lud)

  |  

Všeobecný súd EÚ potvrdil, že Amazon spadá pod prísne pravidlá pre digitálne služby

Žiadosť spoločnosti Amazon o zrušenie jej zaradenia medzi „veľmi veľké online platformy“ podľa európskeho aktu o digitálnych službách Všeobecný súd Európskej únie v stredu zamietol.

Toto označenie znamená, že firma musí spĺňať prísnejšie požiadavky na kontrolu nelegálneho a škodlivého obsahu. Amazon argumentoval, že jeho online trhovisko nepredstavuje systémové riziko a spochybnil zákonnosť rozhodnutia Európskej komisie.

Súd však rozhodol, že označenie bolo oprávnené, keďže platformy s viac ako 45 miliónmi používateľov môžu predstavovať riziko pre spoločnosť, najmä v oblasti šírenia nelegálneho obsahu a porušovania základných práv vrátane ochrany spotrebiteľa.

Súd tiež podotkol, že povinnosti uložené týmto platformám majú preventívny charakter a ich cieľom je zamedziť rizikám, aj keď to pre spoločnosti ako Amazon predstavuje výraznú finančnú záťaž.

Zároveň zamietol aj všetky ďalšie právne argumenty spoločnosti. Amazon na rozhodnutie zatiaľ nereagoval.

(reuters, max)

  |  

Taraba: Štát nebude čistiť Istrochem pre Babiša, ide o dezinformáciu

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) odmietol tvrdenia, že štát plánuje „vyčistiť Istrochem pre Babiša“.

„Štát môže čistiť environmentálne záťaže len tam, kde je právoplatné rozhodnutie, že súkromník nie je povinnou osobou. Inak povedané, kde bolo rozhodnuté v minulosti, že aj keď sa nachádza nejaká environmentálna záťaž na súkromnom pozemku, súkromník to má nejakým spôsobom ošetrené, že nie je pôvodcom tej záťaže,“ vysvetlil.

To sa podľa neho týka aj areálu Istrochemu. „Firma pána Andreja Babiša má právoplatné rozhodnutie, že splnila všetky podmienky privatizačnej zmluvy a nie je povinnou osobou pri environmentálnej záťaži,“ upozornil s tým, že povinnosť prechádza v takýchto prípadoch na štát.

Dodal, že ide len o návrh, ktorý je v štádiu medzirezortného pripomienkového konania. Financovanie má byť zabezpečené z eurofondov a Environmentálneho fondu. Taraba tiež poznamenal, že s Babišom o tejto záležitosti nehovoril, kontakt mali len ohľadom environmentálnych regulácií ako ETS2 a Green Dealu.

Proti čisteniu sa razantne postavil pred stredajším rokovaním vlády minister cestovného ruchu Rudolf Huliak, podľa ktorého by to stálo od 500 do 700 miliónov eur: „Národné hospodárstvo máme v stave, keď treba podporiť podniky, aby boli konkurencieschopné. Environmentálny fond je určený na investovanie do našich podnikov, ktoré sa na fond skladajú. A nie do pozemkov finančných skupín.“

(tasr, max)

  |  

Fico: Slovensko zvažuje žalobu na Európsku úniu pre zákaz ruského plynu

Vláda SR zváži možnosť podať žalobu na Európsku úniu za rozhodnutie ukončiť dodávky ruského plynu od roku 2028. Po stredajšom rokovaní vlády to oznámil premiér Robert Fico (Smer).

Ministerke hospodárstva Denise Sakovej (Hlas), ministrovi zahraničných vecí Jurajovi Blanárovi a ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi (obaja Smer) zadal úlohu pripraviť analýzu právnych možností žaloby.

Fico pripomenul, že Slovensko, podobne ako Maďarsko, patrí k najpostihnutejším krajinám a že rozhodnutie prijaté kvalifikovanou väčšinou považuje za porušenie legislatívy Únie.

Zdôraznil, že Slovensko za rozhodnutie nehlasovalo. „Bude veľmi záležať všetko od toho, ako si plní Európska komisia záväzky voči Slovensku, ktoré boli dané a podpísané priamo predsedníčkou Európskej komisie,“ dodal.

Ďalším bodom rokovania vlády 26. novembra bude podľa premiéra otázka využitia zmrazených ruských aktív na financovanie Ukrajiny. Upozornil, že ide o 140 miliárd eur, ktorých konfiškácia by mohla vyvolať právnu neistotu, arbitrážne spory a odvetné opatrenia Ruska voči majetku členských štátov Európskej únie.

(tasr, max)

  |  

V súvislosti s útokom na železnicu v Poľsku zadržali prvých podozrivých

Poľské bezpečnostné zložky v stredu oznámili, že zadržali prvých podozrivých z účasti na aktoch diverzie na železnici.

Hovorca ministra koordinátora špeciálnych služieb Jacek Dobrzyňski uviedol, že podozrivých zadržala Agentúra pre vnútornú bezpečnosť (ABW) a polícia a vyšetrovatelia zabezpečili množstvo dôkazov. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR s odvolaním sa na agentúru PAP.

Dobrzyňski zdôraznil, že poľské bezpečnostné služby majú už výrazne viac informácií a sú na stope objednávateľov aj vykonávateľov útokov. „Potvrdzujem, že dochádza k prvým zadržaniam. Osoby, ktoré sa na tom podieľali, zadržiava ABW a polícia. V tejto fáze nemôžem poskytnúť viac podrobností,“ povedal. Dodal, že úkony pokračujú a prípad má dynamický charakter.

Hovorca spresnil, že v súvislosti s prípadom je zadržaných niekoľko ľudí. „Tieto osoby sú v tejto chvíli vypočúvané a zisťuje sa úloha jednotlivých osôb pri tomto teroristickom útoku,“ uviedol a dodal, že bezpečnostné zložky pátrajú po ďalších podozrivých. Všetkých zadržali na území Poľska.

K dvom aktom diverzie na trati došlo medzi 15. a 17. novembrom. V obci Mika v Mazovskom vojvodstve výbuch nálože zničil železničnú koľaj. Pri druhom incidente musel vlak so 475 cestujúcimi pre poškodenú koľaj náhle zabrzdiť.

(tasr, lud)

  |  

V rámci konsolidácie by mali inšpektoráty práce stratiť právnu subjektivitu

Inšpektoráty práce by mali pre konsolidáciu stratiť právnu subjektivitu. Vyplýva to z návrhu novely zákona o inšpekcii práce z dielne ministerstva práce, ktorý v stredu schválila vláda.

Novela by mala nadobudnúť účinnosť 1. januára 2026. Vládny kabinet navrhuje parlamentu prerokovať legislatívu v skrátenom legislatívnom konaní.

„Zámerom návrhu zákona je zefektívniť organizáciu a riadenie sústavy inšpekcie práce, a to najmä s cieľom konsolidácie verejných financií. Na ten účel sa navrhuje strata právnej subjektivity inšpektorátov práce, ktoré sa stanú preddavkovými organizáciami napojenými na rozpočet Národného inšpektorátu práce,“ spresnil rezort práce.

Zároveň navrhuje ustanoviť oblasti, v ktorých bude mať inšpektorát práce naďalej spôsobilosť konať: byť účastníkom súdneho a exekučného konania a samostatne konať pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci, vykonávať správu pohľadávok.

(tasr, max)