Preskočiť na obsah
  |  

Veto k hazardu odhalilo rozkol v koalícii, hlasovať za prelomenie nechcú, tvrdí Kišš z PS

Vládna koalícia pravdepodobne neplánuje prelomiť veto prezidenta Petra Pellegriniho k novele zákona o hazardných hrách. Uviedol to opozičný poslanec Štefan Kišš (PS) po rokovaní finančného výboru, kde poslanci za Hlas a člen klubu SNS Dušan Muňko nepodporili prelomenie veta.

Kišš vníma situáciu ako dôkaz chaosu v koalícii. Upozornil aj na ministra Rudolfa Huliaka (nezaradený), ktorý novelu predložil. „Už sme videli v minulosti, že rôzne kšefty v koalícii a vzájomné vydieranie sa je bežným spôsobom ich vládnutia. Tuto zjavne niečo musel znovu dostať, nevieme čo,“ skonštatoval.

Ak koalícia veto neprelomí, nastane podľa Kišša výpadok príjmov aj v rozpočte. Je presvedčený, že cieľ znížiť deficit verejných financií na 4,1 percenta hrubého domáceho produktu sa nenaplní.

„Prečo sa rozprávame o tom, že sa veto neprelomí? Budem sa úpenlivo snažiť presvedčiť jedného aj druhého koaličného partnera, že zákon je dobrý,“ ohodnotil Huliak nedávno.

Prezident vrátil parlamentu novelu, keďže problém vidí napríklad v tom, že neakceptuje vôľu občanov vyslovenú v miestnych referendách, ktoré odmietli prevádzky kasín na území dotknutých samospráv.

Na prelomenie veta prezidenta je v pléne Národnej rady SR potrebných 76 hlasov. Minister viackrát zopakoval, že v parlamente má spriaznených päť poslancov, mená však nechce uviesť.

(tasr, max)

  |  

EÚ odkladá prísnejšie AI pravidlá, firmy by mohli trénovať na údajoch Európanov

Európska komisia navrhla v stredu zefektívnenie viacerých technologických predpisov vrátane odkladu niektorých častí zákona o umelej inteligencii. Cieľom návrhu je znížiť byrokraciu, reagovať na kritiku veľkých technologických spoločností a podporiť konkurencieschopnosť Európy.

V rámci takzvaného digitálneho omnibusu Komisia navrhuje odklad uplatnenia prísnejších pravidiel týkajúcich sa „vysoko rizikového“ používania umelej inteligencie (napríklad v biometrickej identifikácii, žiadostiach o zamestnanie, zdravotníckych službách, hodnotení úverovej bonity či presadzovaní práva) z augusta 2026 na december 2027.

Zjednodušiť sa má aj udelenie súhlasu so súbormi cookie a niektoré časti všeobecného nariadenia o ochrane údajov (GDPR), Aktu o údajoch a smernice o elektronickom súkromí.

Navrhované zmeny by zároveň umožnili technologickým gigantom ako Google, Meta či OpenAI používať osobné údaje Európanov na trénovanie svojich AI modelov. Komisia však zdôraznila, že zjednodušenie neznamená dereguláciu, ale snahu o efektívnejšie nastavenie právneho rámca.

(reuters, max)

  |  

Minister môže šéfa NIHO odvolať bez dôvodu, potvrdil Ústavný súd

Novela zákona o Národnom inštitúte pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO), ktorú parlament schválil vlani v júni, nie je v rozpore s ústavou. Vyplýva to z rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorý v stredu nevyhovel návrhu skupiny opozičných poslancov.

Novela upravila hlavnú úlohu NIHO, pričom umožnila ministrovi zdravotníctva odvolať bez udania dôvodu jeho riaditeľa, ako aj člena dozornej rady.

O podaní návrhu na preskúmanie informovali v júli 2024 poslanci Národnej rady SR Peter Stachura a František Majerský (obaja KDH) po tom, ako prezident Peter Pellegrini zmeny zákona podpisom odobril.

„Sme presvedčení, že podpisom tejto novely prezident umožnil hrubý zásah do nezávislosti Národného inštitútu pre hodnotu a technológie, a to odvolávaním riaditeľa bez udania dôvodu a dosadením si nominanta rezortom zdravotníctva. Toto je v rozpore s ústavnými právami občanov SR, a preto podáme podnet na Ústavný súd SR,“ zhodnotili vtedy.

(tasr, max)

  |  

Korupčný škandál otriasa Ukrajinou, parlament odvolal dvoch ministrov

Ukrajinský parlament v stredu odvolal ministerku energetiky Svitlanu Hrynčukovú a ministra spravodlivosti Hermana Haluščenka. Ich demisie nasledovali po vypuknutí veľkého korupčného škandálu, ktorý zasahuje jadrový sektor a predstavuje jednu z najväčších politických kríz od začiatku vojny.

Vyšetrovanie sa sústreďuje na údajný podvod v hodnote 100 miliónov dolárov týkajúci sa manipulácie so štátnymi zákazkami v jadrovej agentúre. Prípad vyvolal rozsiahle pobúrenie medzi verejnosťou, pričom tlak narastá aj na prezidenta Volodymyra Zelenského.

Obaja ministri obvinenia odmietajú, no odstúpili po výzve prezidenta. Opozícia však žiada hlbšiu rekonštrukciu vlády a odvolanie šéfa Zelenského kancelárie.

Protikorupčné úrady uviedli, že vyšetrovanie sa netýka len energetiky, ale aj ďalších štátnych orgánov. Hlavným podozrivým je bývalý obchodný partner prezidenta.

(reuters, lud)

  |  

Všeobecný súd EÚ potvrdil, že Amazon spadá pod prísne pravidlá pre digitálne služby

Žiadosť spoločnosti Amazon o zrušenie jej zaradenia medzi „veľmi veľké online platformy“ podľa európskeho aktu o digitálnych službách Všeobecný súd Európskej únie v stredu zamietol.

Toto označenie znamená, že firma musí spĺňať prísnejšie požiadavky na kontrolu nelegálneho a škodlivého obsahu. Amazon argumentoval, že jeho online trhovisko nepredstavuje systémové riziko a spochybnil zákonnosť rozhodnutia Európskej komisie.

Súd však rozhodol, že označenie bolo oprávnené, keďže platformy s viac ako 45 miliónmi používateľov môžu predstavovať riziko pre spoločnosť, najmä v oblasti šírenia nelegálneho obsahu a porušovania základných práv vrátane ochrany spotrebiteľa.

Súd tiež podotkol, že povinnosti uložené týmto platformám majú preventívny charakter a ich cieľom je zamedziť rizikám, aj keď to pre spoločnosti ako Amazon predstavuje výraznú finančnú záťaž.

Zároveň zamietol aj všetky ďalšie právne argumenty spoločnosti. Amazon na rozhodnutie zatiaľ nereagoval.

(reuters, max)

  |  

Taraba: Štát nebude čistiť Istrochem pre Babiša, ide o dezinformáciu

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) odmietol tvrdenia, že štát plánuje „vyčistiť Istrochem pre Babiša“.

„Štát môže čistiť environmentálne záťaže len tam, kde je právoplatné rozhodnutie, že súkromník nie je povinnou osobou. Inak povedané, kde bolo rozhodnuté v minulosti, že aj keď sa nachádza nejaká environmentálna záťaž na súkromnom pozemku, súkromník to má nejakým spôsobom ošetrené, že nie je pôvodcom tej záťaže,“ vysvetlil.

To sa podľa neho týka aj areálu Istrochemu. „Firma pána Andreja Babiša má právoplatné rozhodnutie, že splnila všetky podmienky privatizačnej zmluvy a nie je povinnou osobou pri environmentálnej záťaži,“ upozornil s tým, že povinnosť prechádza v takýchto prípadoch na štát.

Dodal, že ide len o návrh, ktorý je v štádiu medzirezortného pripomienkového konania. Financovanie má byť zabezpečené z eurofondov a Environmentálneho fondu. Taraba tiež poznamenal, že s Babišom o tejto záležitosti nehovoril, kontakt mali len ohľadom environmentálnych regulácií ako ETS2 a Green Dealu.

Proti čisteniu sa razantne postavil pred stredajším rokovaním vlády minister cestovného ruchu Rudolf Huliak, podľa ktorého by to stálo od 500 do 700 miliónov eur: „Národné hospodárstvo máme v stave, keď treba podporiť podniky, aby boli konkurencieschopné. Environmentálny fond je určený na investovanie do našich podnikov, ktoré sa na fond skladajú. A nie do pozemkov finančných skupín.“

(tasr, max)