Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prieskum: Až deväť strán by prekročilo päťpercentnú hranicu

Ak by sa parlamentné voľby konali v novembri, podľa prieskumu Centra sociálnych výskumov pri Infostate by ich vyhralo dnes opozičné Progresívne Slovensko so ziskom 21,1 percenta hlasov.

Na druhom mieste by sa umiestnil vládny Smer so 16,7 percenta. Vyplýva to z výsledkov prieskumu, ktoré Infostat zverejnil na svojom webe.

Na treťom mieste by skončil koaličný Hlas s 11,5 percenta hlasov. Za ním by nasledovalo KDH s 9,1 percenta, Republika so 7,8 percenta a SaS so siedmimi percentami. Demokrati a Hnutie Slovensko by dostali po šesť percent. Na hranici zvoliteľnosti s piatimi percentami by bola Maďarská aliancia.

Do parlamentu by sa nedostala dnes koaličná SNS (tri percentá), ani Sme rodina (2,3 percenta), Demokratická strana (1,1 percenta) a iné strany a hnutia so ziskom menej ako jedno percento hlasov.

Prieskum realizovali na vzorke 1 109 respondentov od 3. novembra do 7. novembra 2025.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Šéf Airbusu volá po taktických jadrových zbraniach pre Európu

Šéf Airbusu René Obermann vyzval európske štáty, aby sa zjednotili a vybudovali vlastný program taktického jadrového odstrašovania ako reakciu na hrozbu ruských rakiet Iskander, umiestnených v Kaliningrade a Bielorusku.

Na bezpečnostnej konferencii v Berlíne označil tieto zbrane, schopné niesť jadrové hlavice, za „slabinu Európy“ a varoval, že Rusko ich využíva ako otvorenú hrozbu.

Podľa neho by spoločný jadrový program Nemecka, Francúzska, Británie a ďalších krajín bol silným signálom odhodlania a obrany. NATO však aktuálne nevidí zmeny v ruskej jadrovej politike.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Zelenskyj rokoval s Erdoganom, USA posielajú vojenskú delegáciu do Kyjeva

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa stretol s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom a plánuje rokovania s predstaviteľmi americkej armády v Kyjeve, zatiaľ čo USA údajne v zákulisí komunikujú s Moskvou o možnom ukončení vojny.

Informácie o tajných rokovaniach vyvolali prudký nárast cien ukrajinských štátnych dlhopisov. Zelenskyj aj napriek politickej kríze a odvolaniu dvoch ministrov trvá na tom, že prioritou je ukončenie vojny.

Turecko, ktoré si udržiava kontakty s oboma stranami, opäť zohráva diplomatickú úlohu. Moskva síce neplánuje účasť na rokovaniach, Putin však podľa Kremľa ostáva otvorený rozhovorom s USA a Tureckom.

Podmienky Ruska sa nemenia: odmietnutie členstva Ukrajiny v NATO a stiahnutie z okupovaných území. Americká armádna delegácia aktuálne navštevuje Kyjev v rámci prieskumnej misie. Mierové snahy síce ožívajú, no k zásadnému prelomu zatiaľ nedošlo.

Ukrajina zároveň dúfa, že do konca roka obnoví výmenu vojnových zajatcov s Ruskom, taktiež počíta s diplomatickými snahami Turecka, ktoré by pomohli ukončiť vojnu. „Samozrejme, hovorili sme o situácii v diplomacii. Teraz sa mnohé procesy stali aktívnejšími a snažíme sa zabezpečiť, aby všetky aktivity smerovali konkrétne k mieru,“ povedal Zelenskyj.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Fico rokoval so zástupcami U. S. Steel a Nippon Steel o modernizácii výroby

Predseda slovenskej vlády Robert Fico (Smer) v stredu prijal zástupcov spoločností U. S. Steel Košice a Nippon Steel. Na sociálnej sieti spresnil, že diskutovali o dekarbonizácii a modernizácii výrobného procesu, ako aj o akvizícii materskej spoločnosti U. S. Steel japonskou firmou Nippon Steel z júna tohto roka.

„Sme radi, že došlo k tejto akvizícii a že spoločnosť U. S. Steel zostáva pôsobiť na Slovensku. Zotrvanie závodu prispeje k stabilizácii zamestnancov a udržaniu pracovných miest na východe Slovenska,“ priblížil.

Americký prezident Donald Trump v júni odobril 14,9-miliardovú akvizíciu U. S. Steel japonskou spoločnosťou, čím ukončil 18-mesačný proces plný prekážok. Podmienkou súhlasu bolo podpísanie dohody s americkým ministerstvom financií, ktorá riešila bezpečnostné obavy.

Firmy túto podmienku splnili, čím získali definitívne schválenie. Nippon Steel sa zaviazala investovať 11 miliárd dolárov do roku 2028 a ďalšie tri miliardy po tomto období, pričom si zabezpečí silnú pozíciu na rastúcom americkom trhu.

Súčasťou dohody je aj takzvaná „zlatá akcia“, ktorá dáva americkej vláde právo veta nad dôležitými rozhodnutiami. Napriek odporu odborov a otázkam ohľadom suverenity amerického priemyslu Trump dohodu označil za krok smerom k posilneniu americkej výroby.

(max)

Minúta  |  

František Ružička sa stane zástupcom šéfa OECD, ako prvý Slovák v histórii

Slovenský diplomat František Ružička bude od 1. decembra pôsobiť ako zástupca generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Mathiasa Cormanna. Získal dôveru všetkých 38 členských štátov na jeho návrh, informovalo v stredu Ministerstvo zahraničných vecí SR.

Ružička bude prvým Slovákom v tejto vysokej funkcii. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) označil jeho vymenovanie za významný diplomatický úspech a dôkaz, že Slovensko dokáže prispievať k riešeniam na globálnej úrovni.

Jeho nástup prichádza symbolicky v roku 25. výročia členstva Slovenska v OECD, ktoré podľa rezortu zahraničia pomohlo modernizovať hospodársku a sociálnu politiku krajiny.

Ružička má viac ako 35 rokov skúseností. Pôsobil ako veľvyslanec v Poľsku, OSN aj pri OECD. Zastával aj funkciu štátneho tajomníka a viaceré riadiace pozície na ministerstve.

Spolu s Ružičkom vymenovali za zástupcu šéfa OECD aj japonského diplomata Jasušiho Masakiho.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Španielsko vyšetruje spoločnosť Meta, údajne sledovala osoby s Androidom

Španielsky parlament začne vyšetrovanie spoločnosti Meta pre možné porušenie súkromia používateľov Facebooku a Instagramu. Oznámil to premiér Pedro Sánchez, podľa ktorého v Španielsku „zákon stojí nad akýmkoľvek algoritmom alebo technologickou platformou“.

Vyšetrovanie sa opiera o medzinárodný výskum, ktorý odhalil, že Meta sledovala webovú aktivitu používateľov zariadení s Androidom prostredníctvom skrytého mechanizmu.

Meta zatiaľ na obvinenia nereagovala. Vyšetrovanie môže ďalej zhoršiť vzťahy medzi Španielskom a USA, keďže Washington kritizoval Madrid za nesplnenie cieľov NATO v oblasti výdavkov a úzke vzťahy s Čínou.

Podľa španielskej vlády mohla Meta porušiť viacero právnych predpisov Európskej únie, vrátane GDPR, smernice o elektronickom súkromí, Aktu o digitálnych trhoch a Aktu o digitálnych službách. Spoločnosť vedená Markom Zuckerbergom bude musieť vypovedať pred výborom dolnej snemovne.

Meta už čelila sporom s Európskou komisiou, ktorá jej v roku 2024 udelila pokutu 798 miliónov eur za zneužitie postavenia Facebook Marketplace a obvinila ju z porušenia Aktu o digitálnych službách pri reklamnom modeli založenom na platbe alebo súhlase.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.