Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Štát bráni účinnejšiu výrobu tepla a elektriny, chce pomôcť modernizácii

Ministerstvo hospodárstva pod vedením Denisy Sakovej (Hlas) obhajuje podporu vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla (VÚ KVET), ktorú kritizovala SaS.

Podpora má podľa rezortu modernizovať teplárne a pomôcť plniť ciele EÚ v oblasti energetickej efektívnosti. Príspevok neudeľujú automaticky – výška podpory vzniká až v súťaži, pričom platí cenový strop 119,08 eura/MWh.

Štát podporu neposkytne, ak bude trhová cena vyššia ako víťazná cena zo súťaže. Aktuálna podpora sa týka iba zariadení s výkonom do 220 MW.

Ministerstvo zdôrazňuje, že ide o zásadne iný systém ako v roku 2009, keď fotovoltické zdroje podporovali fixnou cenou. Súčasný systém má podľa ministerstva pozitívne dopady na bezpečnosť siete aj ceny tepla.

(tasr, mja)

Minúta  |  

USA tlačia na mierový plán, Kyjev by mal podľa nich postúpiť územie Rusku

Spojené štáty na čele s prezidentom Donaldom Trumpom podľa viacerých zdrojov naznačili ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, že jeho krajina by mala prijať návrh mierového riešenia, ktorý pripravila americká strana bez účasti Kyjeva.

Korešpondent denníka Financial Times na sociálnej sieti uviedol, že podľa jeho zdrojov by návrh znamenal de facto kapituláciu Ukrajiny. Požiadavky zahŕňajú zníženie ukrajinskej armády na polovicu, vzdanie sa niektorých typov zbraní a odovzdanie Donbasu.

Takýto plán by predstavoval výrazné oslabenie pozície Ukrajiny, najmä v čase, keď Rusko pokračuje v ofenzíve na východe a v Kyjeve vrcholí politická kríza po odvolaní dvoch ministrov.

Hoci Moskva nemení svoje požiadavky – napríklad trvá na odmietnutí členstva Ukrajiny v NATO – Washington sa snaží oživiť mierové rokovania.

Ich náznak už vyvolal prudký rast cien ukrajinských štátnych dlhopisov. Zelenskyj zatiaľ rokoval s Erdoganom a chystá sa na stretnutie s americkými predstaviteľmi v Kyjeve.

Spojené štáty vo svojom mierovom pláne Ukrajine podľa webu Axios navrhnú, aby Rusku odovzdala územie, ktoré v súčasnosti nie je pod jej kontrolou, a celý zvyšok Donbasu. Časť Doneckej oblasti, z ktorej by sa Ukrajina stiahla, by sa stala demilitarizovanou zónou.

V Záporožskej a Chersonskej oblasti by územie zostalo rozdelené medzi obe krajiny na základe súčasných frontových línií a menšie územné ústupky zo strany Ruska by boli predmetom budúcich rokovaní. Ukrajina by výmenou za to dostala bezpečnostné záruky od USA a európskych spojencov.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Prieskum: Až deväť strán by prekročilo päťpercentnú hranicu

Ak by sa parlamentné voľby konali v novembri, podľa prieskumu Centra sociálnych výskumov pri Infostate by ich vyhralo dnes opozičné Progresívne Slovensko so ziskom 21,1 percenta hlasov.

Na druhom mieste by sa umiestnil vládny Smer so 16,7 percenta. Vyplýva to z výsledkov prieskumu, ktoré Infostat zverejnil na svojom webe.

Na treťom mieste by skončil koaličný Hlas s 11,5 percenta hlasov. Za ním by nasledovalo KDH s 9,1 percenta, Republika so 7,8 percenta a SaS so siedmimi percentami. Demokrati a Hnutie Slovensko by dostali po šesť percent. Na hranici zvoliteľnosti s piatimi percentami by bola Maďarská aliancia.

Do parlamentu by sa nedostala dnes koaličná SNS (tri percentá), ani Sme rodina (2,3 percenta), Demokratická strana (1,1 percenta) a iné strany a hnutia so ziskom menej ako jedno percento hlasov.

Prieskum realizovali na vzorke 1 109 respondentov od 3. novembra do 7. novembra 2025.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Šéf Airbusu volá po taktických jadrových zbraniach pre Európu

Šéf Airbusu René Obermann vyzval európske štáty, aby sa zjednotili a vybudovali vlastný program taktického jadrového odstrašovania ako reakciu na hrozbu ruských rakiet Iskander, umiestnených v Kaliningrade a Bielorusku.

Na bezpečnostnej konferencii v Berlíne označil tieto zbrane, schopné niesť jadrové hlavice, za „slabinu Európy“ a varoval, že Rusko ich využíva ako otvorenú hrozbu.

Podľa neho by spoločný jadrový program Nemecka, Francúzska, Británie a ďalších krajín bol silným signálom odhodlania a obrany. NATO však aktuálne nevidí zmeny v ruskej jadrovej politike.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Zelenskyj rokoval s Erdoganom, USA posielajú vojenskú delegáciu do Kyjeva

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa stretol s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom a plánuje rokovania s predstaviteľmi americkej armády v Kyjeve, zatiaľ čo USA údajne v zákulisí komunikujú s Moskvou o možnom ukončení vojny.

Informácie o tajných rokovaniach vyvolali prudký nárast cien ukrajinských štátnych dlhopisov. Zelenskyj aj napriek politickej kríze a odvolaniu dvoch ministrov trvá na tom, že prioritou je ukončenie vojny.

Turecko, ktoré si udržiava kontakty s oboma stranami, opäť zohráva diplomatickú úlohu. Moskva síce neplánuje účasť na rokovaniach, Putin však podľa Kremľa ostáva otvorený rozhovorom s USA a Tureckom.

Podmienky Ruska sa nemenia: odmietnutie členstva Ukrajiny v NATO a stiahnutie z okupovaných území. Americká armádna delegácia aktuálne navštevuje Kyjev v rámci prieskumnej misie. Mierové snahy síce ožívajú, no k zásadnému prelomu zatiaľ nedošlo.

Ukrajina zároveň dúfa, že do konca roka obnoví výmenu vojnových zajatcov s Ruskom, taktiež počíta s diplomatickými snahami Turecka, ktoré by pomohli ukončiť vojnu. „Samozrejme, hovorili sme o situácii v diplomacii. Teraz sa mnohé procesy stali aktívnejšími a snažíme sa zabezpečiť, aby všetky aktivity smerovali konkrétne k mieru,“ povedal Zelenskyj.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Fico rokoval so zástupcami U. S. Steel a Nippon Steel o modernizácii výroby

Predseda slovenskej vlády Robert Fico (Smer) v stredu prijal zástupcov spoločností U. S. Steel Košice a Nippon Steel. Na sociálnej sieti spresnil, že diskutovali o dekarbonizácii a modernizácii výrobného procesu, ako aj o akvizícii materskej spoločnosti U. S. Steel japonskou firmou Nippon Steel z júna tohto roka.

„Sme radi, že došlo k tejto akvizícii a že spoločnosť U. S. Steel zostáva pôsobiť na Slovensku. Zotrvanie závodu prispeje k stabilizácii zamestnancov a udržaniu pracovných miest na východe Slovenska,“ priblížil.

Americký prezident Donald Trump v júni odobril 14,9-miliardovú akvizíciu U. S. Steel japonskou spoločnosťou, čím ukončil 18-mesačný proces plný prekážok. Podmienkou súhlasu bolo podpísanie dohody s americkým ministerstvom financií, ktorá riešila bezpečnostné obavy.

Firmy túto podmienku splnili, čím získali definitívne schválenie. Nippon Steel sa zaviazala investovať 11 miliárd dolárov do roku 2028 a ďalšie tri miliardy po tomto období, pričom si zabezpečí silnú pozíciu na rastúcom americkom trhu.

Súčasťou dohody je aj takzvaná „zlatá akcia“, ktorá dáva americkej vláde právo veta nad dôležitými rozhodnutiami. Napriek odporu odborov a otázkam ohľadom suverenity amerického priemyslu Trump dohodu označil za krok smerom k posilneniu americkej výroby.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.