Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Taliansko vydá Ukrajinca podozrivého zo sabotáže Nord Streamu

Najvyšší súd v Taliansku rozhodol o vydaní Ukrajinca Serhija Kuznecova do Nemecka, kde čelí obvineniam z účasti na sabotáži plynovodu Nord Stream v roku 2022. Muža zadržali v auguste v Rimini na základe európskeho zatykača.

Nemeckí prokurátori tvrdia, že ako bývalý ukrajinský dôstojník patril k skupine, ktorá umiestnila výbušniny na potrubie pri dánskom ostrove Bornholm. Obvinený čelí podozreniam zo spoluúčasti na výbuchu, sabotáže a poškodení dôležitej infraštruktúry, vinu však odmieta.

Držali ho vo väzení s najvyšším stupňom stráženia a protestoval hladovkou. Jeho právnik dúfa v oslobodenie počas nemeckého procesu.

V kontraste s tým poľský súd minulý mesiac zamietol vydanie iného ukrajinského podozrivého v súvislosti s týmto prípadom.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Ukrajina povolí kľúčovým firmám vlastniť protivzdušnú obranu

Ukrajinská vláda povolila energetickým, komunikačným a dopravným podnikom nakupovať a používať protivzdušnú obranu, aby lepšie čelili intenzívnym ruským útokom.

Podľa ministra obrany Denysa Šmyhaľa budú tieto skupiny pôsobiť výlučne na základe vojenských pokynov a ich členov bude preverovať bezpečnostná služba.

Cieľom je zvýšiť ochranu kľúčovej infraštruktúry, ktorá je čoraz častejšie terčom náletov. Nový prístup má výrazne posilniť civilnú protivzdušnú obranu a zabezpečiť, aby strategicky dôležité objekty – najmä v energetike a doprave – boli efektívnejšie chránené.

Ruské útoky sa v uplynulých týždňoch zameriavajú najmä na mestskú infraštruktúru a jej základné služby.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Nemecko ponúka Afgancom tisíc eur za odchod, záujem je však minimálny

Nemecko ponúka afganským žiadateľom o azyl tisíc eur za odstúpenie z relokačného programu, no záujem je minimálny – ponuku zatiaľ prijalo len 62 osôb z približne 1 900 žiadateľov, informuje The European Conservative.

Väčšina tých, ktorí ponuku prijali, tak urobila iba preto, že získali víza do iných krajín. Kritici poukazujú na to, že nízky záujem odhaľuje zlyhanie súčasnej nemeckej vlády pri zvládaní migrácie.

Program pôvodne spustila predchádzajúca vláda, ktorá sľúbila presídlenie Afgancov čakajúcich v Pakistane.

Nová vláda pod vedením Friedricha Merza sa pokúsila predošlú iniciatívu zastaviť, no zákonné prekážky umožnili pokračovanie presunov.

Berlín pritom čelí podobnej situácii aj pri Sýrčanoch, napriek investícii troch miliónov eur na dobrovoľné návraty sa do vlasti vrátilo len 289 ľudí.

(mja)

Minúta  |  

Štát bráni účinnejšiu výrobu tepla a elektriny, chce pomôcť modernizácii

Ministerstvo hospodárstva pod vedením Denisy Sakovej (Hlas) obhajuje podporu vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla (VÚ KVET), ktorú kritizovala SaS.

Podpora má podľa rezortu modernizovať teplárne a pomôcť plniť ciele EÚ v oblasti energetickej efektívnosti. Príspevok neudeľujú automaticky – výška podpory vzniká až v súťaži, pričom platí cenový strop 119,08 eura/MWh.

Štát podporu neposkytne, ak bude trhová cena vyššia ako víťazná cena zo súťaže. Aktuálna podpora sa týka iba zariadení s výkonom do 220 MW.

Ministerstvo zdôrazňuje, že ide o zásadne iný systém ako v roku 2009, keď fotovoltické zdroje podporovali fixnou cenou. Súčasný systém má podľa ministerstva pozitívne dopady na bezpečnosť siete aj ceny tepla.

(tasr, mja)

Minúta  |  

USA tlačia na mierový plán, Kyjev by mal podľa nich postúpiť územie Rusku

Spojené štáty na čele s prezidentom Donaldom Trumpom podľa viacerých zdrojov naznačili ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, že jeho krajina by mala prijať návrh mierového riešenia, ktorý pripravila americká strana bez účasti Kyjeva.

Korešpondent denníka Financial Times na sociálnej sieti uviedol, že podľa jeho zdrojov by návrh znamenal de facto kapituláciu Ukrajiny. Požiadavky zahŕňajú zníženie ukrajinskej armády na polovicu, vzdanie sa niektorých typov zbraní a odovzdanie Donbasu.

Takýto plán by predstavoval výrazné oslabenie pozície Ukrajiny, najmä v čase, keď Rusko pokračuje v ofenzíve na východe a v Kyjeve vrcholí politická kríza po odvolaní dvoch ministrov.

Hoci Moskva nemení svoje požiadavky – napríklad trvá na odmietnutí členstva Ukrajiny v NATO – Washington sa snaží oživiť mierové rokovania.

Ich náznak už vyvolal prudký rast cien ukrajinských štátnych dlhopisov. Zelenskyj zatiaľ rokoval s Erdoganom a chystá sa na stretnutie s americkými predstaviteľmi v Kyjeve.

Spojené štáty vo svojom mierovom pláne Ukrajine podľa webu Axios navrhnú, aby Rusku odovzdala územie, ktoré v súčasnosti nie je pod jej kontrolou, a celý zvyšok Donbasu. Časť Doneckej oblasti, z ktorej by sa Ukrajina stiahla, by sa stala demilitarizovanou zónou.

V Záporožskej a Chersonskej oblasti by územie zostalo rozdelené medzi obe krajiny na základe súčasných frontových línií a menšie územné ústupky zo strany Ruska by boli predmetom budúcich rokovaní. Ukrajina by výmenou za to dostala bezpečnostné záruky od USA a európskych spojencov.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Prieskum: Až deväť strán by prekročilo päťpercentnú hranicu

Ak by sa parlamentné voľby konali v novembri, podľa prieskumu Centra sociálnych výskumov pri Infostate by ich vyhralo dnes opozičné Progresívne Slovensko so ziskom 21,1 percenta hlasov.

Na druhom mieste by sa umiestnil vládny Smer so 16,7 percenta. Vyplýva to z výsledkov prieskumu, ktoré Infostat zverejnil na svojom webe.

Na treťom mieste by skončil koaličný Hlas s 11,5 percenta hlasov. Za ním by nasledovalo KDH s 9,1 percenta, Republika so 7,8 percenta a SaS so siedmimi percentami. Demokrati a Hnutie Slovensko by dostali po šesť percent. Na hranici zvoliteľnosti s piatimi percentami by bola Maďarská aliancia.

Do parlamentu by sa nedostala dnes koaličná SNS (tri percentá), ani Sme rodina (2,3 percenta), Demokratická strana (1,1 percenta) a iné strany a hnutia so ziskom menej ako jedno percento hlasov.

Prieskum realizovali na vzorke 1 109 respondentov od 3. novembra do 7. novembra 2025.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.