Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lukašenko po rokovaniach s Vatikánom prepustil dvoch kňazov z väzenia

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko prepustil na slobodu dvoch rímskokatolíckych kňazov Henrykha Akalatoviča a Andrzeja Juchneviča. Prejavil to ako gesto milosrdenstva po diplomatických rokovaniach s Vatikánom.

Akalatovič si odpykával jedenásťročný trest za vlastizradu, obvinili ho zo špionáže pre Poľsko a Vatikán. Podľa organizácie Viasna ho zatkli v roku 2023 krátko po operácii žalúdka v dôsledku rakoviny.

Juchneviča tento rok odsúdili na trinásť rokov za zneužívanie maloletých, obvinenia však poprel. Už predtým ho zadržali štyrikrát, okrem iného aj za zverejnenie ukrajinskej vlajky na účte na sociálnych sieťach.

Podľa agentúry Belta milosť nasledovala po zintenzívnenej komunikácii s Vatikánom, ktorú zosobnila návšteva pápežského vyslanca kardinála Claudia Gugerottiho. Tento krok je súčasťou širšej snahy Lukašenka zlepšiť vzťahy so Západom, najmä po rokoch sankcií za represie a podporu Ruska.

Od leta 2024 prepustil viacero väzňov, pričom Spojené štáty vymenovali osobitného vyslanca pre Bielorusko na rokovania o ďalších prepusteniach. V krajine je však stále za mrežami 1 255 politických väzňov, z toho 29 kňazov a iných veriacich.

(reuters, max)

Minúta  |  

Náčelníci mestských polícií kritizujú návrh zákona o ich činnosti

Návrh zákona o obecnej polícii, ktorý predložilo ministerstvo vnútra do pripomienkového konania, vyvolal kritiku Združenia náčelníkov obecných a mestských polícií Slovenska (ZNOMPS). Združeniu prekáža najmä plánované rozšírenie štátneho dohľadu nad činnosťou samosprávnych policajných zborov.

Prezident ZNOMPS a náčelník Mestskej polície Košice Slavomír Pavelčák tvrdí, že dohľad Prezídia Policajného zboru, ktorý bol doteraz administratívny, sa má zmeniť na kontrolu všetkých činností obecných polícií. Tento krok považuje za neprípustný zásah do právomocí samospráv.

Sporné sú aj ďalšie návrhy: zavedenie doručovania zásielok pre orgány verejnej moci, úpravy v sociálnom zabezpečení policajtov či zdvojnásobenie poistného.

Hoci návrh prináša aj nové kompetencie, napríklad v oblasti dopravy, podľa ZNOMPS ide najmä o snahu preniesť zodpovednosť zo štátnej na komunálnu úroveň. Pavelčák avizoval, že združenie pripravuje viaceré pripomienky.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Ukrajina vyvíja náboje, ktoré zvyšujú šancu zostreliť ruské drony

Ukrajinské ministerstvo obrany podľa údajov na webovej stránke zintenzívňuje výrobu špeciálnej munície proti dronom, ktorá má pomôcť lepšie čeliť hrozbám zo strany ruských FPV dronov a komerčných dronov Mavic.

Minister Denys Šmyhaľ oznámil, že takéto náboje už zjednotili od viacerých domácich výrobcov a sú pripravené na sériovú výrobu. „Ich vlastnosťou je špeciálna bojová hlavica, ktorá výrazne zvyšuje šancu na zostrelenie ruského dronu,“ povedal.

Dodal, že na použitie takýchto nábojov nie sú potrebné špeciálne zbrane – môžu ich využívať bežné zbrane.

„Pracujeme na tom, aby sa v arzenáli našej armády objavilo ešte viac nových a účinnejších zbraní, čím sa posilní ich bojová sila a obranyschopnosť Ukrajiny,“ zdôraznil ukrajinský minister obrany.

(max)

Minúta  |  

Szijjártó žiada Úniu, aby zastavila pomoc Ukrajine pre korupčné kauzy

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó vyzval Európsku úniu, aby zastavila finančnú pomoc Ukrajine v súvislosti s pokračujúcimi korupčnými škandálmi. V Bruseli kritizoval plán Únie poslať Ukrajine ďalších 100 miliárd eur.

Označil to za „šialené“, a to najmä v kontexte nedávneho vyšetrovania údajného sprisahania na ovládnutie zmlúv v štátnej jadrovej agentúre v hodnote 100 miliónov dolárov.

Parlament v Kyjeve v reakcii na škandál odvolal dvoch ministrov a vyzval na reformy s cieľom obnoviť dôveru vo vedenie krajiny. Podľa Szijjártóa je ukrajinský systém skorumpovaný a funguje tam „vojnová mafia“.

Dodal, že je ilúziou veriť, že čas hrá v prospech Ukrajiny, a vyhliadky krajiny označil za nepriaznivé. Zdôraznil, že Maďarsko podporí mierové iniciatívy amerického prezidenta Donalda Trumpa. Szijjártó svoje vyjadrenia predniesol pred stretnutím so svojimi kolegami z Únie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Litva hľadá riešenie, Čína odmieta obnovenie vzťahov pre Taiwan

Litva požiadala partnerské štáty o pomoc s poskytovaním konzulárnych služieb v Číne, keďže Peking naďalej ignoruje výzvy na obnovenie diplomatických vzťahov. Predseda litovského parlamentného výboru pre zahraničné veci Remigijus Motuzas podľa portálu LRT podotkol, že hlavnou prekážkou je názov „taiwanský“ v názve taiwanského zastúpenia vo Vilniuse.

Litovské ministerstvo zahraničných vecí preto oslovilo iné krajiny, aby pomohli litovským občanom v Číne pri vybavovaní víz či konzulárnej pomoci. Konzulárnu pomoc podľa Motuzasa potrebujú aj dvaja litovskí občania vo väzení v Číne.

Vilnius čelí rastúcemu tlaku zo strany vlastných firiem, ktoré chcú rozvíjať obchod s Čínou, no narážajú na absenciu diplomatického zastúpenia.

Napätie medzi Litvou a Čínou trvá od roku 2021, keď Litva umožnila Taiwanu otvoriť zastúpenie so sporným názvom. Peking to vníma ako porušenie politiky jednej Číny. Aj keď Litva predložila návrh na normalizáciu vzťahov, ten nezahŕňa zmenu názvu zastúpenia, čo potvrdila aj premiérka Inga Ruginienėová. Zatiaľ však k obnoveniu vzťahov nedošlo.

(max)

Minúta  |  

Kallasová: Európa musí mať slovo pri mierovom pláne pre Ukrajinu

Návrhy na ukončenie vojny na Ukrajine môžu byť úspešné len vtedy, ak pre ne získajú podporu samotných Ukrajincov aj európskych krajín. Uviedla to vo štvrtok šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová, keď v Bruseli prichádzala na rokovanie ministrov zahraničných vecí Európskej únie.

Zdôraznila, že únia dlhodobo podporuje úsilie o trvalý a spravodlivý mier a je otvorená akýmkoľvek iniciatívam, za predpokladu, že do nich budú aktívne zapojení Ukrajinci aj európski partneri.

S podobnou požiadavkou vystúpil aj poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski, ktorý ocenil medzinárodné snahy o obnovenie mieru, ale vyzval na dôsledné konzultácie s európskymi štátmi.

Zároveň pripomenul, že Európa musí trvať na zásade, aby agresorom bola obmedzená schopnosť útočiť. Poľsko plánuje do konca roka vyčleniť na pomoc Ukrajine sto miliónov dolárov.

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noel Barrot zdôraznil, že v snahe o mier je hlavnou prekážkou ruský režim pod vedením Vladimira Putina.

(reuters, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.