Preskočiť na obsah
  |  

PS: Nové združenie s prepojeniami na Kmeca ovládlo outlet Voderady za tri týždne

Progresívne Slovensko upozorňuje na združenie Národné inovačné a technické centrum (NITC) a jeho väzby na Úrad podpredsedu vlády SR pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku.

Združenie podľa strany založili 4. septembra tohto roka traja členovia, pričom jedným z nich bol niekdajší poradca bývalého podpredsedu vlády pre plán obnovy Petra Kmeca (Hlas) Juraj Miškov.

Ďalším zakladajúcim členom bola podľa hnutia nezisková organizácia SlovakiaTech, v ktorej figuruje Miškovova dcéra.

Strana upozornila aj na rýchlosť nadobudnutia majetku napriek tomu, že nie je zrejmé, odkiaľ majú peniaze. „Napriek tomu, že to vzniklo iba 4. septembra, už 25. septembra sa v katastri toto záujmové združenie NITC stalo vlastníkom skrachovaného outletu Voderady, ktorý podľa vlastných slov chcú vybudovať na inovačné centrum,“ zdôraznil straník Michal Truban.

(tasr, max)

  |  

Lukašenko po rokovaniach s Vatikánom prepustil dvoch kňazov z väzenia

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko prepustil na slobodu dvoch rímskokatolíckych kňazov Henrykha Akalatoviča a Andrzeja Juchneviča. Prejavil to ako gesto milosrdenstva po diplomatických rokovaniach s Vatikánom.

Akalatovič si odpykával jedenásťročný trest za vlastizradu, obvinili ho zo špionáže pre Poľsko a Vatikán. Podľa organizácie Viasna ho zatkli v roku 2023 krátko po operácii žalúdka v dôsledku rakoviny.

Juchneviča tento rok odsúdili na trinásť rokov za zneužívanie maloletých, obvinenia však poprel. Už predtým ho zadržali štyrikrát, okrem iného aj za zverejnenie ukrajinskej vlajky na účte na sociálnych sieťach.

Podľa agentúry Belta milosť nasledovala po zintenzívnenej komunikácii s Vatikánom, ktorú zosobnila návšteva pápežského vyslanca kardinála Claudia Gugerottiho. Tento krok je súčasťou širšej snahy Lukašenka zlepšiť vzťahy so Západom, najmä po rokoch sankcií za represie a podporu Ruska.

Od leta 2024 prepustil viacero väzňov, pričom Spojené štáty vymenovali osobitného vyslanca pre Bielorusko na rokovania o ďalších prepusteniach. V krajine je však stále za mrežami 1 255 politických väzňov, z toho 29 kňazov a iných veriacich.

(reuters, max)

  |  

Náčelníci mestských polícií kritizujú návrh zákona o ich činnosti

Návrh zákona o obecnej polícii, ktorý predložilo ministerstvo vnútra do pripomienkového konania, vyvolal kritiku Združenia náčelníkov obecných a mestských polícií Slovenska (ZNOMPS). Združeniu prekáža najmä plánované rozšírenie štátneho dohľadu nad činnosťou samosprávnych policajných zborov.

Prezident ZNOMPS a náčelník Mestskej polície Košice Slavomír Pavelčák tvrdí, že dohľad Prezídia Policajného zboru, ktorý bol doteraz administratívny, sa má zmeniť na kontrolu všetkých činností obecných polícií. Tento krok považuje za neprípustný zásah do právomocí samospráv.

Sporné sú aj ďalšie návrhy: zavedenie doručovania zásielok pre orgány verejnej moci, úpravy v sociálnom zabezpečení policajtov či zdvojnásobenie poistného.

Hoci návrh prináša aj nové kompetencie, napríklad v oblasti dopravy, podľa ZNOMPS ide najmä o snahu preniesť zodpovednosť zo štátnej na komunálnu úroveň. Pavelčák avizoval, že združenie pripravuje viaceré pripomienky.

(tasr, lud)

  |  

Ukrajina vyvíja náboje, ktoré zvyšujú šancu zostreliť ruské drony

Ukrajinské ministerstvo obrany podľa údajov na webovej stránke zintenzívňuje výrobu špeciálnej munície proti dronom, ktorá má pomôcť lepšie čeliť hrozbám zo strany ruských FPV dronov a komerčných dronov Mavic.

Minister Denys Šmyhaľ oznámil, že takéto náboje už zjednotili od viacerých domácich výrobcov a sú pripravené na sériovú výrobu. „Ich vlastnosťou je špeciálna bojová hlavica, ktorá výrazne zvyšuje šancu na zostrelenie ruského dronu,“ povedal.

Dodal, že na použitie takýchto nábojov nie sú potrebné špeciálne zbrane – môžu ich využívať bežné zbrane.

„Pracujeme na tom, aby sa v arzenáli našej armády objavilo ešte viac nových a účinnejších zbraní, čím sa posilní ich bojová sila a obranyschopnosť Ukrajiny,“ zdôraznil ukrajinský minister obrany.

(max)

  |  

Szijjártó žiada Úniu, aby zastavila pomoc Ukrajine pre korupčné kauzy

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó vyzval Európsku úniu, aby zastavila finančnú pomoc Ukrajine v súvislosti s pokračujúcimi korupčnými škandálmi. V Bruseli kritizoval plán Únie poslať Ukrajine ďalších 100 miliárd eur.

Označil to za „šialené“, a to najmä v kontexte nedávneho vyšetrovania údajného sprisahania na ovládnutie zmlúv v štátnej jadrovej agentúre v hodnote 100 miliónov dolárov.

Parlament v Kyjeve v reakcii na škandál odvolal dvoch ministrov a vyzval na reformy s cieľom obnoviť dôveru vo vedenie krajiny. Podľa Szijjártóa je ukrajinský systém skorumpovaný a funguje tam „vojnová mafia“.

Dodal, že je ilúziou veriť, že čas hrá v prospech Ukrajiny, a vyhliadky krajiny označil za nepriaznivé. Zdôraznil, že Maďarsko podporí mierové iniciatívy amerického prezidenta Donalda Trumpa. Szijjártó svoje vyjadrenia predniesol pred stretnutím so svojimi kolegami z Únie.

(reuters, max)

  |  

Litva hľadá riešenie, Čína odmieta obnovenie vzťahov pre Taiwan

Litva požiadala partnerské štáty o pomoc s poskytovaním konzulárnych služieb v Číne, keďže Peking naďalej ignoruje výzvy na obnovenie diplomatických vzťahov. Predseda litovského parlamentného výboru pre zahraničné veci Remigijus Motuzas podľa portálu LRT podotkol, že hlavnou prekážkou je názov „taiwanský“ v názve taiwanského zastúpenia vo Vilniuse.

Litovské ministerstvo zahraničných vecí preto oslovilo iné krajiny, aby pomohli litovským občanom v Číne pri vybavovaní víz či konzulárnej pomoci. Konzulárnu pomoc podľa Motuzasa potrebujú aj dvaja litovskí občania vo väzení v Číne.

Vilnius čelí rastúcemu tlaku zo strany vlastných firiem, ktoré chcú rozvíjať obchod s Čínou, no narážajú na absenciu diplomatického zastúpenia.

Napätie medzi Litvou a Čínou trvá od roku 2021, keď Litva umožnila Taiwanu otvoriť zastúpenie so sporným názvom. Peking to vníma ako porušenie politiky jednej Číny. Aj keď Litva predložila návrh na normalizáciu vzťahov, ten nezahŕňa zmenu názvu zastúpenia, čo potvrdila aj premiérka Inga Ruginienėová. Zatiaľ však k obnoveniu vzťahov nedošlo.

(max)