Preskočiť na obsah
Minúta  |  

SaS po novele Trestného zákona žiada komplexný plán, a nie „riešenie kšeftov“

Strana SaS obvinila vládu z nedostatočného riešenia problému drobných krádeží a vyzvala ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer), aby predstavil komplexný plán. Podľa opozičnej poslankyne Márie Kolíkovej je návrh novely Trestného zákona len čiastkovým riešením a prejavom politického alibizmu.

Skritizovala, že vláda sa vyhýba témam ako daňové podvody a celkovo rezignovala na boj s kriminalitou. „Vládna koalícia je opäť v kríze. Ale prečo? Preto, že riešia svoje kšefty, biznis, funkcie, stoličky ministrov,“ doplnil kolegyňu predseda SaS Branislav Gröhling.

Kabinet v stredu schválil úpravu Trestného zákona, ktorá obnovuje princíp „trikrát a dosť“ pri drobných krádežiach. Ak páchateľ spácha tri obdobné priestupky proti majetku počas jedného roka, bude mu hroziť dvojročné väzenie.

Novelu zároveň odporúča parlamentu schváliť v skrátenom legislatívnom konaní. Minister Susko tvrdí, že ide len o prvý krok a avizuje ďalšie zmeny vrátane úpravy obecných služieb a sociálnych dávok ako súčasť širšieho boja proti drobnej kriminalite.

(tasr, max)

Minúta  |  

Poľsko žiada Bielorusko o vydanie dvoch Ukrajincov pre útok na železnicu

Poľsko požiadalo Bielorusko o vydanie dvoch ukrajinských občanov Oleksandra K. a Jevhenija I., ktorých obviňuje zo železničnej sabotáže v prospech Ruska. Na ochranu kritickej infraštruktúry vrátane železníc po víkendovom výbuchu trate medzi Varšavou a Lublinom krajina nasadí aj desaťtisíc vojakov.

Podľa poľských úradov muži údajne vykonali dva útoky na železničnej trati smerujúcej na Ukrajinu, pričom jeden z nich zahŕňal výbuch. Po činoch vraj utiekli do Bieloruska.

Poľské ministerstvo zahraničia doručilo žiadosť o ich vydanie bieloruskému chargé d'affaires vo Varšave. Bielorusko sa zatiaľ k žiadosti nevyjadrilo.

Prípad ešte viac zhoršil napäté vzťahy medzi Poľskom a Bieloruskom, ktoré sú od roku 2022 v hlbokej kríze pre postoj Minsku k ruskej invázii na Ukrajinu. V reakcii na výbuch Varšava oznámila zatvorenie posledného ruského konzulátu v krajine a posilnenie ochrany infraštruktúry.

Moskva poprela účasť na incidente a označila poľskú reakciu za „rusofóbnu“.

Prípad nadväzuje na kontroverzný azyl udelený Bieloruskom poľskému sudcovi Tomaszovi Szmydtovi, ktorého Varšava obviňuje zo špionáže pre Rusko.

(reuters, max)

Minúta  |  

Európu zamorila vtáčia chrípka, prípady hlásia už aj z Rakúska

Rakúsko hlási vypuknutie vysokopatogénnej vtáčej chrípky H5N1 na husacej farme, uviedla vo štvrtok Svetová organizácia pre zdravie zvierat v čase, keď Európa čelí nárastu tohto smrteľného ochorenia.

Vírus identifikovali v kŕdli 645 husí v meste Steyr, vyžiadal si úhyn 50 kusov vtákov.

Len pred týždňom pritom španielske ministerstvo poľnohospodárstva nariadilo okamžité uzavretie chovov všetkej hydiny pre riziko vtáčej chrípky.

Koncom októbra aj Nemecko informovalo, že utratili už dovedna viac ako pol milióna kusov kúr, kačíc, husí a moriek.

Opatrenia nasledovali po náraste prípadov naprieč Európou. Od júla krajiny hlásili 139 prípadov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rusko kritizuje plán EÚ na využitie zmrazených aktív, hrozí odvetou

Ruský parlament ostro reagoval na plán Európskej únie využiť výnosy zo zmrazených ruských aktív na pomoc Ukrajine. V uznesení zo štvrtka vyzval na právne kroky voči Belgicku a finančnej spoločnosti Euroclear, ktorá spravuje zmrazené ruské štátne aktíva v hodnote približne 210 miliárd eur.

Poslanci zároveň navrhli, aby Rusko ako odvetu použilo majetok nerezidentov z takzvaných nepriateľských krajín na kompenzáciu vlastných strát.

Návrh Európskej komisie predpokladá, že členské štáty Európskej únie použijú až 185 miliárd eur z výnosov týchto aktív na pôžičky pre Ukrajinu, avšak bez ich priamej konfiškácie.

Kľúčovou otázkou zostáva, ako bude možné prostriedky použiť. Niektoré krajiny trvajú na tom, aby smerovali najmä na nákup európskych zbraní, iné sú za voľnejšie využitie vrátane amerických dodávok.

Ukrajina presadzuje čo najväčšiu autonómiu.

(reuters, max)

Minúta  |  

PS: Nové združenie s prepojeniami na Kmeca ovládlo outlet Voderady za tri týždne

Progresívne Slovensko upozorňuje na združenie Národné inovačné a technické centrum (NITC) a jeho väzby na Úrad podpredsedu vlády SR pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku.

Združenie podľa strany založili 4. septembra tohto roka traja členovia, pričom jedným z nich bol niekdajší poradca bývalého podpredsedu vlády pre plán obnovy Petra Kmeca (Hlas) Juraj Miškov.

Ďalším zakladajúcim členom bola podľa hnutia nezisková organizácia SlovakiaTech, v ktorej figuruje Miškovova dcéra.

Strana upozornila aj na rýchlosť nadobudnutia majetku napriek tomu, že nie je zrejmé, odkiaľ majú peniaze. „Napriek tomu, že to vzniklo iba 4. septembra, už 25. septembra sa v katastri toto záujmové združenie NITC stalo vlastníkom skrachovaného outletu Voderady, ktorý podľa vlastných slov chcú vybudovať na inovačné centrum,“ zdôraznil straník Michal Truban.

(tasr, max)

Minúta  |  

Lukašenko po rokovaniach s Vatikánom prepustil dvoch kňazov z väzenia

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko prepustil na slobodu dvoch rímskokatolíckych kňazov Henrykha Akalatoviča a Andrzeja Juchneviča. Prejavil to ako gesto milosrdenstva po diplomatických rokovaniach s Vatikánom.

Akalatovič si odpykával jedenásťročný trest za vlastizradu, obvinili ho zo špionáže pre Poľsko a Vatikán. Podľa organizácie Viasna ho zatkli v roku 2023 krátko po operácii žalúdka v dôsledku rakoviny.

Juchneviča tento rok odsúdili na trinásť rokov za zneužívanie maloletých, obvinenia však poprel. Už predtým ho zadržali štyrikrát, okrem iného aj za zverejnenie ukrajinskej vlajky na účte na sociálnych sieťach.

Podľa agentúry Belta milosť nasledovala po zintenzívnenej komunikácii s Vatikánom, ktorú zosobnila návšteva pápežského vyslanca kardinála Claudia Gugerottiho. Tento krok je súčasťou širšej snahy Lukašenka zlepšiť vzťahy so Západom, najmä po rokoch sankcií za represie a podporu Ruska.

Od leta 2024 prepustil viacero väzňov, pričom Spojené štáty vymenovali osobitného vyslanca pre Bielorusko na rokovania o ďalších prepusteniach. V krajine je však stále za mrežami 1 255 politických väzňov, z toho 29 kňazov a iných veriacich.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.