Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kyjev zasiahol dve rafinérie, zatiaľ čo je 400-tisíc Ukrajincov bez prúdu

Vo štvrtok Ukrajina zaútočila na dve ruské rafinérie v Rjazani a Iľskom. Generálny štáb hlásil zásah rafinérie v Rjazani, po ktorom vypukol požiar. Útok na Iľský závod potvrdil veliteľ ukrajinských dronových síl Robert Brovdi.

Tieto útoky prichádzajú v reakcii na zvýšenú ruskú ofenzívu proti ukrajinskej energetickej infraštruktúre. Po nedávnych náletoch zostalo bez elektriny viac ako 400-tisíc obyvateľov Ukrajiny. Údery poškodili vedenia aj transformátory a viedli k zníženiu výroby v jadrových elektrárňach.

Energoatom potvrdil, že situácia zostáva kritická. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu informovala o strate napojenia na vysokonapäťové vedenia. Výpadky elektriny v niektorých oblastiach trvajú až 16 hodín. Najviac zasiahnuté sú oblasti Černihiv, Sumy, Charkiv, Dnipro a Odesa.

Vývoj prichádza v čase, keď ukrajinský energetický sektor zasiahla korupčná aféra, ktorá viedla k odvolaniu ministrov energetiky a spravodlivosti.

(reuters, max)

Minúta  |  

Drucker: Hlas nemusí podporiť členov vlády pri hlasovaní o dôvere

Strana Hlas varuje, že jeho poslanci nemusia podporiť členov vlády pri hlasovaní o dôvere, ak sa v koalícii nedodržiavajú dohodnuté pravidlá. Uviedol to minister školstva Tomáš Drucker, ktorý skritizoval nerovnaký prístup premiéra Roberta Fica (Smer) k demisiám jednotlivých ministrov.

Hlas podľa neho deklaruje podporu koalícii len dovtedy, kým sa napĺňa programové vyhlásenie vlády: „Ale už je dosť toho, aby sme veci, ktoré nesúvisia s programovým vyhlásením vlády, tolerovali len preto, lebo sme slušní.“

„Ak jeden minister podá demisiu za vážne veci, kde išlo o životy, chápali sme a vnímali, že sa prevzala zodpovednosť za tých, ktorí to mali na starosti. Minister zostal. A v druhom obdobnom prípade, keď sú tu podozrenia, tak premiér ešte k tomu aj v rozpore s koaličnou zmluvou koná vo vzťahu k členovi vlády a nenechal priestor na to, aby tento člen vlády mohol vyhodnotiť situáciu, prípadne konať vo vzťahu k tým, ktorí sú za to zodpovední,“ zhodnotil.

Drucker od 19. novembra dočasne vedie úrad pre plán obnovy po Petrovi Kmecovi (Hlas). Toho navrhol Fico odvolať pre podozrenia pri dotačných výzvach na výskum a vývoj, no Kmec podal demisiu aj sám.

Líder strany Matúš Šutaj Eštok rozhodnutie rešpektoval, avšak kritizoval, že premiér odmietol prijať demisiu vlastného ministra dopravy Jozefa Ráža (nominant Smeru) po druhej zrážke vlakov v krátkom časovom období.

(tasr, max)

Minúta  |  

SaS po novele Trestného zákona žiada komplexný plán, a nie „riešenie kšeftov“

Strana SaS obvinila vládu z nedostatočného riešenia problému drobných krádeží a vyzvala ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer), aby predstavil komplexný plán. Podľa opozičnej poslankyne Márie Kolíkovej je návrh novely Trestného zákona len čiastkovým riešením a prejavom politického alibizmu.

Skritizovala, že vláda sa vyhýba témam ako daňové podvody a celkovo rezignovala na boj s kriminalitou. „Vládna koalícia je opäť v kríze. Ale prečo? Preto, že riešia svoje kšefty, biznis, funkcie, stoličky ministrov,“ doplnil kolegyňu predseda SaS Branislav Gröhling.

Kabinet v stredu schválil úpravu Trestného zákona, ktorá obnovuje princíp „trikrát a dosť“ pri drobných krádežiach. Ak páchateľ spácha tri obdobné priestupky proti majetku počas jedného roka, bude mu hroziť dvojročné väzenie.

Novelu zároveň odporúča parlamentu schváliť v skrátenom legislatívnom konaní. Minister Susko tvrdí, že ide len o prvý krok a avizuje ďalšie zmeny vrátane úpravy obecných služieb a sociálnych dávok ako súčasť širšieho boja proti drobnej kriminalite.

(tasr, max)

Minúta  |  

Poľsko žiada Bielorusko o vydanie dvoch Ukrajincov pre útok na železnicu

Poľsko požiadalo Bielorusko o vydanie dvoch ukrajinských občanov Oleksandra K. a Jevhenija I., ktorých obviňuje zo železničnej sabotáže v prospech Ruska. Na ochranu kritickej infraštruktúry vrátane železníc po víkendovom výbuchu trate medzi Varšavou a Lublinom krajina nasadí aj desaťtisíc vojakov.

Podľa poľských úradov muži údajne vykonali dva útoky na železničnej trati smerujúcej na Ukrajinu, pričom jeden z nich zahŕňal výbuch. Po činoch vraj utiekli do Bieloruska.

Poľské ministerstvo zahraničia doručilo žiadosť o ich vydanie bieloruskému chargé d'affaires vo Varšave. Bielorusko sa zatiaľ k žiadosti nevyjadrilo.

Prípad ešte viac zhoršil napäté vzťahy medzi Poľskom a Bieloruskom, ktoré sú od roku 2022 v hlbokej kríze pre postoj Minsku k ruskej invázii na Ukrajinu. V reakcii na výbuch Varšava oznámila zatvorenie posledného ruského konzulátu v krajine a posilnenie ochrany infraštruktúry.

Moskva poprela účasť na incidente a označila poľskú reakciu za „rusofóbnu“.

Prípad nadväzuje na kontroverzný azyl udelený Bieloruskom poľskému sudcovi Tomaszovi Szmydtovi, ktorého Varšava obviňuje zo špionáže pre Rusko.

(reuters, max)

Minúta  |  

Európu zamorila vtáčia chrípka, prípady hlásia už aj z Rakúska

Rakúsko hlási vypuknutie vysokopatogénnej vtáčej chrípky H5N1 na husacej farme, uviedla vo štvrtok Svetová organizácia pre zdravie zvierat v čase, keď Európa čelí nárastu tohto smrteľného ochorenia.

Vírus identifikovali v kŕdli 645 husí v meste Steyr, vyžiadal si úhyn 50 kusov vtákov.

Len pred týždňom pritom španielske ministerstvo poľnohospodárstva nariadilo okamžité uzavretie chovov všetkej hydiny pre riziko vtáčej chrípky.

Koncom októbra aj Nemecko informovalo, že utratili už dovedna viac ako pol milióna kusov kúr, kačíc, husí a moriek.

Opatrenia nasledovali po náraste prípadov naprieč Európou. Od júla krajiny hlásili 139 prípadov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rusko kritizuje plán EÚ na využitie zmrazených aktív, hrozí odvetou

Ruský parlament ostro reagoval na plán Európskej únie využiť výnosy zo zmrazených ruských aktív na pomoc Ukrajine. V uznesení zo štvrtka vyzval na právne kroky voči Belgicku a finančnej spoločnosti Euroclear, ktorá spravuje zmrazené ruské štátne aktíva v hodnote približne 210 miliárd eur.

Poslanci zároveň navrhli, aby Rusko ako odvetu použilo majetok nerezidentov z takzvaných nepriateľských krajín na kompenzáciu vlastných strát.

Návrh Európskej komisie predpokladá, že členské štáty Európskej únie použijú až 185 miliárd eur z výnosov týchto aktív na pôžičky pre Ukrajinu, avšak bez ich priamej konfiškácie.

Kľúčovou otázkou zostáva, ako bude možné prostriedky použiť. Niektoré krajiny trvajú na tom, aby smerovali najmä na nákup európskych zbraní, iné sú za voľnejšie využitie vrátane amerických dodávok.

Ukrajina presadzuje čo najväčšiu autonómiu.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.