Preskočiť na obsah
  |  

Členstvo v EÚ bude výhoda pre Úniu aj Čiernu Horu, vyhlásil premiér Spajić

Premiér Čiernej Hory Milojko Spajić vyhlásil, že jeho krajina sa do konca funkčného obdobia súčasnej Európskej komisie v roku 2029 stane plnohodnotným členom Európskej únie. V rozhovore pre Euronews v Bruseli uviedol, že Čierna Hora funguje ako člen európskeho spoločenstva už dnes, hoci ešte nevyužíva jeho výhody.

Spajić potvrdil, že vláda plánuje uzavrieť všetky prístupové kapitoly do konca budúceho roka. Európska komisia ocenila pokrok Čiernej Hory najmä v oblastiach rastového plánu pre západný Balkán a implementácie ústavných, justičných aj ekonomických reforiem.

Proces rozširovania je podmienený dokončením reforiem v súdnictve a menovaním sudcov ústavného súdu.

Premiér zdôraznil, že členstvo v EÚ je jedinou alternatívou pre Čiernu Horu a jej cieľom je prispieť k bohatstvu Únie. Od októbra sa krajina stala súčasťou SEPA, spoločného európskeho platobného priestoru, a od roku 2026 má byť zavedený voľný roaming medzi EÚ a Čiernou Horou.

(sie)

  |  

Zelenskyj: Cieľom je nájsť cestu k mieru, ktorá je skutočne realizovateľná

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil po telefonáte s americkým viceprezidentom J.D. Vanceom, že Ukrajina začne prostredníctvom bezpečnostných poradcov pripravovať mierový plán v spolupráci so Spojenými štátmi a Európou. Zelenskyj vyhlásil, že cieľom je nájsť cestu k mieru, ktorá bude skutočne realizovateľná.

Prezident Zelenskyj súčasne vyjadril úctu a pochopenie pre snahy amerického prezidenta Donalda Trumpa ukončiť konflikt. Podľa jeho slov Ukrajina pozitívne vníma každý realistický návrh smerujúci k ukončeniu krviprelievania.

Zelenskyj v piatok telefonoval aj s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem. Oznámil, že rokovali o dostupných diplomatických možnostiach na ukončenie vojny, vrátane plánu navrhnutého americkou stranou.

(reuters, sie)

  |  

Brusel varuje Taliansko pre „zlatú moc“, môže ísť o porušenie práva EÚ

Európska komisia sa chystá vydať formálne varovanie Taliansku za jeho pravidlá takzvanej „zlatej moci“, ktoré umožňujú štátu zasahovať do strategických sektorov, ako sú obrana, telekomunikácie a bankovníctvo.

Podľa denníka Financial Times Brusel pripravuje oznamovací list – prvý krok v konaní o porušení práva EÚ. Komisia podozrieva Taliansko, že legislatíva môže byť v rozpore s pravidlami jednotného trhu.

Rím, podobne ako ďalšie štáty EÚ, používa túto právomoc na ochranu národných záujmov, no Brusel ju vníma ako potenciálnu prekážku pre konsolidáciu bankového sektora v Európe.

Minister hospodárstva Giancarlo Giorgetti už skôr avizoval, že sa obráti na Európsku komisiu so žiadosťou o vysvetlenie pripravovaných opatrení.

(reuters, lup)

  |  

Vedci by sa mohli viac zapájať do vojenských projektov, tvrdí nemecká ministerka

Nemecká ministerka pre výskum a technológie Dorothee Baerová vyzvala civilných vedeckých pracovníkov v Nemecku, aby zvážili možnosť zapojenia sa do vojenských alebo viacúčelových projektov. Podľa jej slov by mali mať všetci vedci slobodu pracovať na zámeroch, ktoré podporia ciele spoločnej bezpečnosti.

Táto výzva prišla primárne preto, že mnohé nemecké univerzity doteraz dodržiavajú takzvané civilné klauzuly, ktoré vylučujú spoluprácu na projektoch s možným vojenským využitím.

Baerová uviedla, že je čas prehodnotiť tieto klauzuly. Podľa jej slov by mali vedci a samotné inštitúcie rozhodovať o svojich výskumných cieľoch.

Oddelenie civilného a vojenského výskumu podľa političky brzdí aj rozvoj niektorých startupov a ekonomiky vychádzajúcej z akademického prostredia.

(reuters, sie)

  |  

Bývalého lídra Reform UK odsúdili za lobizmus v prospech Ruska

Súd v Londýne odsúdil bývalého člena Európskeho parlamentu a ex-lídra strany Reform UK vo Walese Nathana Gilla na desať a pol roka väzenia. Gill priznal prijatie úplatkov vo výške približne 40-tisíc libier od proruských ukrajinských politikov v rokoch 2018 a 2019.

Britské vyšetrovanie odhalilo, že Gill dostával platby za verejné vystúpenia a predkladanie návrhov v prospech ruských politických záujmov v europarlamente. Súd zistil, že bývalý ukrajinský politik Oleg Vološin, ktorý čelí obvineniu z vlastizrady, mu poskytoval scenáre jeho vyjadrení a zabezpečoval financovanie od biznismena blízkeho ruskému prezidentovi Viktora Medvedčuka.

Sudkyňa Bobbie Cheema-Grubbová označila jeho konanie za narušenie integrity Európskeho parlamentu, najmä vo vzťahu k Rusku. Strana Reform UK sa od Gilla dištancovala a označila jeho činy za neospravedlniteľné.

(reuters, sie)

  |  

Kurilovská odovzdala ukrajinskému veľvyslancovi humanitárnu pomoc zo Slovenska

Rezort vnútra daroval Ukrajine humanitárnu pomoc – dve mobilné zariadenia na čistenie vody. Ukrajinskému veľvyslancovi Myroslavovi Kastranovi ich odovzdala štátna tajomníčka ministerstva Lucia Kurilovská.

Zariadenia vedia zabezpečiť pitnú vodu pre približne osemtisíc ľudí denne. Čističky by mali prispieť k zmierneniu dôsledkov ruskej vojny na civilné obyvateľstvo.

„Susedia si musia pomáhať, zvlášť v časoch, keď je ich základná infraštruktúra vystavená neustálym útokom. Táto pomoc je jasným dôkazom, že Slovensko stojí pri Ukrajine,“ uviedla štátna tajomníčka.

Každá z kontajnerových jednotiek podľa ministerstva umožňuje výrobu pitnej vody v objeme tisíc litrov vody za hodinu z akéhokoľvek povrchového alebo podzemného sladkovodného zdroja.

Rezort poznamenal, že od začiatku roka do novembra 2025 Slovensko poskytlo Ukrajine pomoc v podobe zimného vybavenia, potravín, zdravotníckeho materiálu, energetických zariadení alebo stanového tábora pre 250 ľudí.

„Slovensko potvrdzuje svoju pripravenosť podporiť Ukrajinu v jej úsilí ochrániť civilistov, udržať základné služby a zvládnuť nadchádzajúcu zimu,“ zdôraznilo ministerstvo.

Presun materiálu na Ukrajinu bude spolufinancovať Európska únia.

(tasr, lud)