Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Hamas žiada od Egypta a USA dohľad nad prímerím

Delegácia Hamasu sa v Káhire stretla so šéfom egyptskej rozviedky, aby riešila stav prímeria v Gaze i narastajúce napätie medzi Hamasom a Izraelom.

Hnutie potvrdilo, že je pripravené plniť prvú etapu dohody, no zároveň obvinilo Izrael z „pokračujúcich porušení“, ktoré podľa nich ohrozujú celé prímerie.

Hamas vyzval na vytvorenie jasného mechanizmu pod dohľadom Egypta, Kataru a USA, ktorý by porušenia zaznamenával a okamžite zastavil.

Rokovania sa venovali aj osudu bojovníkov Hamasu ukrytých v tuneloch v Rafahu, s ktorými sa prerušilo spojenie. Podľa izraelskej armády zabili 22. novembra päť vysokopostavených členov Hamasu, pričom zdravotníci z Gazy hlásili najmenej 20 obetí izraelských náletov. Situácia ostáva napätá, no sprostredkovatelia sa snažia udržať krehké prímerie v platnosti.

(reuters, hal)

Minúta  |  

V srbskej časti Bosny a Hercegoviny zvíťazil prezidentský kandidát separatistov

V predčasných voľbách v Republike srbskej v Bosne a Hercegovine zvíťazil blízky spojenec separatistického lídra Milorada Dodika. Politik Siniša Karan podľa predbežných výsledkov získal 50,89 percenta hlasov.

Opozičný kandidát Branko Blanuša z umiernenejšej strany SDS oslovil 47,81 percenta Srbov. Účasť bola výrazne nižšia než pri voľbách v roku 2022, len 35,78 percenta, pričom započítaných je takmer 93 percent hlasov.

Voľby sa konali po tom, čo Dodika zbavili funkcie a na šesť rokov vylúčili z politiky. Karan, doterajší minister pre vedecký a technologický rozvoj, sľubuje pokračovať v Dodikovej politike „s ešte väčšou silou“.

SDS chce opakovanie hlasovania v troch okrskoch pre údajné nezrovnalosti. Predčasný mandát potrvá menej než rok, keďže riadne voľby sú naplánované na október.

Situácia sa odohráva na pozadí pretrvávajúcej krízy, ktorú umocnila Dodikova februárová kauza a jeho následné manévre po zrušení separatistických zákonov.

(reuters, hal)

Minúta  |  

Kyjev a Washington pripravovaný mierový plán stále dolaďujú

Spojené štáty a Ukrajina v pondelok pokračujú v úpravách mierového rámca, lebo pôvodný návrh Bieleho domu bol vo všeobecnosti považovaný za príliš výhodný pre Rusko.

Washington tvrdí, že nový koncept lepšie odráža ukrajinské záujmy, ale podrobnosti ani jedna zo strán neuviedla. Prezident USA Donald Trump zároveň stupňuje tlak na rýchle uzavretie dohody, avšak termín 27. novembra – americký Deň vďakyvzdania – už podľa amerického šéfa diplomacie Marca Rubia nemusí byť pevný.

Európske štáty medzitým predložili vlastný návrh ukončenia rusko-ukrajinskej vojny, ktorý zmierňuje územné ústupky zo strany Kyjeva a počíta s americkou bezpečnostnou garanciou pre Ukrajinu v prípade útoku.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj môže ešte tento týždeň odcestovať do USA, aby s Trumpom riešil najcitlivejšie body pripravovanej dohody.

Napäté rokovania prebiehajú v čase, keď Rusko na fronte postupuje a útočí na ukrajinskú energetiku – Kyjev zároveň rieši aj vnútorný tlak spôsobený korupčnými škandálmi.

(reuters, hal)

Minúta  |  

Pellegrini: Americký mierový plán je veľký krok správnym smerom

Mierový plán amerického prezidenta Donalda Trumpa na ukončenie vojny na Ukrajine považuje prezident SR Peter Pellegrini za prvý, no zároveň veľký krok správnym smerom.

„Mnoho ľudí hovorí, že je to doteraz najrealistickejší plán. Samozrejme, stále je pred nami veľa práce – ako vždy –, ale je to veľký krok správnym smerom. Teraz je najdôležitejšie dosiahnuť skutočnú dohodu medzi Ukrajinou a Ruskom, ktorú silne podporujú USA, EÚ, NATO a všetci kľúčoví medzinárodní partneri. Takto sa dosahujú výsledky,“ napísal prezident SR.

V Ženeve sa v nedeľu konali rokovania predstaviteľov USA, Ukrajiny a európskych štátov. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio, ktorý sa na nich zúčastnil, povedal, že bol dosiahnutý obrovský pokrok.

Podľa neho bol vypracovaný základný dokument a zúžený okruh sporných bodov. Medzi otvorenými otázkami zostáva napríklad budúca úloha EÚ a NATO a bezpečnostné záruky.

Člen ukrajinskej delegácie a tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany štátu Rustem Umerov predtým uviedol, že najnovšia verzia amerického návrhu teraz zahŕňa väčšinu „kľúčových priorít Kyjeva“.

(tasr, hal)

Minúta  |  

Slovinci v referende odmietli zákon o asistovanej samovražde

Občania Slovinska v nedeľňajšom v referende odmietli návrh zákona o legalizácii asistovanej samovraždy, ktorý parlament schválil ešte v júli.

Proti nadobudnutiu účinnosti zákona hlasovalo 53,4 percenta zúčastnených voličov, opačný názor malo 47 percent voličov. Účasť voličov dosiahla podľa takmer konečných údajov zverejnených volebnou komisiou 40,9 percenta, informovala agentúra STA.

Výsledok plebiscitu znamená, že implementácia zákona bude pozastavená na najmenej jeden rok. Návrh zákona poslanci schválili po tom, ako 55 percent voličov hlasovalo za jeho prijatie v konzultačnom referende, ktoré sa konalo júni 2024 spolu s voľbami do Európskeho parlamentu.

Referendum bolo zavŕšením polarizujúcej kampane, v ktorej proti sebe stáli zástancovia zákona argumentujúci dôstojnosťou a osobnou autonómiou, a ich oponenti, ktorí varovali, že nedostatočná paliatívna starostlivosť by mohla zraniteľných ľudí prinútiť ukončiť svoj život zo zúfalstva a nie na základe slobodnej voľby.

(tasr, su)

Minúta  |  

Napriek sporom sa Kanada a India vracajú k obchodným rokovaniam

Kanada a India sa dohodli na obnovení rokovaní o Komplexnej dohode o hospodárskom partnerstve (CEPA), ktoré pozastavili po diplomatickej roztržke v roku 2023. Rozhodnutie padlo na bilaterálnom stretnutí premiérov Marka Carneyho a Naréndra Módího počas samitu G20 v Južnej Afrike.

Cieľom novej dohody je zdvojnásobiť bilaterálny obchod na 50 miliárd dolárov do roku 2030. Carney označil Indiu za strategického obchodného partnera a vyzdvihol príležitosti pre kanadské podniky.

Obe krajiny sa zhodli na pokračovaní spolupráce v oblasti civilnej jadrovej energie, najmä prostredníctvom dlhodobých dodávok uránu. Dohoda prichádza po napätých vzťahoch spôsobených obvinením Indie z účasti na vražde sikhského separatistu, ktoré Dillí odmietlo.

Carney tiež rokuje s brazílskym prezidentom Lulom da Silvom o dohode medzi Kanadou a Mercosurom, ktorý zahŕňa Brazíliu, Argentínu, Paraguaj a Uruguaj.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.