Preskočiť na obsah
  |  

Belgická vláda dosiahla po mesiacoch dohodu o rozpočte

Premiér Bart De Wever začiatkom tohto mesiaca stanovil svojej rozhádanej päťkoaličnej vláde vianočný termín na uzavretie dohody. Strany sa nevedeli zhodnúť, ako ozdraviť verejné financie.

Rokovania sa začali ráno 23. novembra a skončili sa až skoro ráno na druhý deň.

Podľa finančného denníka De Tijd dohoda zahŕňa zvýšenie daní z nákupu akcií, leteniek a zemného plynu a tiež novú daň pre banky. Spolu s úsporami vo verejných výdavkoch by tieto opatrenia mali do roku 2029 znížiť rozpočtový deficit vlády o 9,2 miliardy eur.

Rozpočtový deficit šiestej najväčšej ekonomiky eurozóny má podľa centrálnej banky tento rok dosiahnuť 4,5 percenta HDP, pričom dlh predstavuje 104,7 percenta HDP. To je výrazne nad maximami stanovenými v pravidlách EÚ pre rozpočtovú disciplínu.

Dohoda však neodvráti trojdňový celoštátny štrajk proti už skôr oznámeným reformám dôchodkového systému, ktorý sa začína v pondelok.

(reuters, hal)

  |  

Halu na brnianskom letisku zachvátili plamene

České letisko Brno-Tuřany 24. novembra ráno zachvátil požiar. Podľa hasičského zboru horí plocha s veľkosťou približne 5-tisíc štvorcových metrov. Požiar sa rozšíril na ploche s rozlohou približne 50 x 100 metrov.

Hasičský záchranný zbor (HZS) Českej republiky vyhlásil na letisku mimoriadny tretí stupeň požiarneho poplachu. Na sociálnej sieti uviedol, že na mieste zasahuje 12 jednotiek s využitím výškovej techniky.

Zásah komplikuje počasie, v Brne sneží a mrzne. „Máme na mieste veľkokapacitnú sanitku a tiež inšpektora prevádzky, ale v túto chvíľu by sme nemali mať v starostlivosti žiadneho pacienta. Na mieste sme z preventívnych dôvodov,“ uviedla hovorkyňa Zdravotnej záchrannej služby Juhomoravského kraja Michaela Bothová.

(tasr, hal)

  |  

Berlín a Helsinki vítajú pokrok v rokovaniach v Ženeve

Fínsky prezident Alexander Stubb 24. novembra na sociálnej sieti privítal pokrok dosiahnutý počas rozhovorov medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou v Ženeve deň predtým. Zároveň upozornil, že pred oboma stranami stále stoja zásadné otázky, ktoré treba vyriešiť.

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul zas označil ženevské rokovania o úpravách 28-bodového plánu na ukončenie vojny s Ruskom za „rozhodujúci úspech“ pre Európanov.

Pre rozhlas Deutschlandfunk uviedol, že „všetky otázky týkajúce sa Európy, vrátane tých týkajúcich sa NATO, boli z tohto plánu odstránené – je to rozhodujúci úspech, ktorý sme včera dosiahli“.

Podľa Wadephula bolo od začiatku jasné, že žiadna dohoda nesmie vzniknúť bez odobrenia zo strany Európanov a Ukrajincov.

(reuters, hal)

  |  

EÚ chce, aby USA začali plniť obchodnú dohodu z leta

Európska únia 24. novembra v Bruseli vyzve amerických obchodných predstaviteľov, aby začali uplatňovať väčšiu časť júlového kompromisu medzi EÚ a USA.

Ministri chcú dosiahnuť najmä zníženie 50-percentných ciel na európsku oceľ a hliník, ktoré USA od augusta rozšírili aj na stovky odvodených výrobkov, napríklad motocykle či chladničky. Podľa diplomatov tieto kroky ohrozujú samotnú podstatu dohody.

Šéf amerického obchodu Jamieson Greer a minister obchodu Howard Lutnick sú v Bruseli po prvý raz od nástupu do funkcie a s ministrami strávia 90 minút na pracovnom obede.

EÚ mieni zdôrazniť, že ratifikácia dohody v Európskom parlamente môže trvať do marca či apríla, avšak súčasne žiada posun v otvorených témach.

Okrem kovov chce presadiť aj zníženie ciel na víno, liehoviny či olivy a diskutovať o regulačnej spolupráci a spoločnej reakcii na čínske exportné obmedzenia.

(reuters, hal)

  |  

Hamas žiada od Egypta a USA dohľad nad prímerím

Delegácia Hamasu sa v Káhire stretla so šéfom egyptskej rozviedky, aby riešila stav prímeria v Gaze i narastajúce napätie medzi Hamasom a Izraelom.

Hnutie potvrdilo, že je pripravené plniť prvú etapu dohody, no zároveň obvinilo Izrael z „pokračujúcich porušení“, ktoré podľa nich ohrozujú celé prímerie.

Hamas vyzval na vytvorenie jasného mechanizmu pod dohľadom Egypta, Kataru a USA, ktorý by porušenia zaznamenával a okamžite zastavil.

Rokovania sa venovali aj osudu bojovníkov Hamasu ukrytých v tuneloch v Rafahu, s ktorými sa prerušilo spojenie. Podľa izraelskej armády zabili 22. novembra päť vysokopostavených členov Hamasu, pričom zdravotníci z Gazy hlásili najmenej 20 obetí izraelských náletov. Situácia ostáva napätá, no sprostredkovatelia sa snažia udržať krehké prímerie v platnosti.

(reuters, hal)

  |  

V srbskej časti Bosny a Hercegoviny zvíťazil prezidentský kandidát separatistov

V predčasných voľbách v Republike srbskej v Bosne a Hercegovine zvíťazil blízky spojenec separatistického lídra Milorada Dodika. Politik Siniša Karan podľa predbežných výsledkov získal 50,89 percenta hlasov.

Opozičný kandidát Branko Blanuša z umiernenejšej strany SDS oslovil 47,81 percenta Srbov. Účasť bola výrazne nižšia než pri voľbách v roku 2022, len 35,78 percenta, pričom započítaných je takmer 93 percent hlasov.

Voľby sa konali po tom, čo Dodika zbavili funkcie a na šesť rokov vylúčili z politiky. Karan, doterajší minister pre vedecký a technologický rozvoj, sľubuje pokračovať v Dodikovej politike „s ešte väčšou silou“.

SDS chce opakovanie hlasovania v troch okrskoch pre údajné nezrovnalosti. Predčasný mandát potrvá menej než rok, keďže riadne voľby sú naplánované na október.

Situácia sa odohráva na pozadí pretrvávajúcej krízy, ktorú umocnila Dodikova februárová kauza a jeho následné manévre po zrušení separatistických zákonov.

(reuters, hal)