Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Paríž žiada vypnúť Shein, ak nedokáže kontrolovať svoj obsah

Francúzska vláda požaduje, aby súd v Paríži nariadil trojmesačné pozastavenie celej online platformy Shein vo Francúzsku. Reaguje tak na incident, keď sa na trhovisku spoločnosti objavili zakázané produkty vrátane detských sexuálnych bábik a zbraní.

Shein už 5. novembra deaktivoval svoje trhovisko pre predajcov tretích strán, no jeho hlavná stránka s vlastným oblečením je naďalej aktívna.

Cieľom žaloby je donútiť firmu, aby výrazne sprísnila kontrolu nad tým, čo na platforme ponúka. Podľa predstaviteľa francúzskeho ministerstva financií má Shein dostatočné technické aj finančné kapacity, no nekoná.

Súdne pojednávanie je naplánované na stredu. Firma sa zatiaľ k prípadu nevyjadrila.

Francúzsko zároveň preveruje aj ďalšie online platformy vrátane Temu, AliExpress a Wish pre podozrenia z porušenia zákonov, napríklad umožnenia prístupu maloletým k pornografickému obsahu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Slovenské ženy zažívajú násilie aj obťažovanie, najviac sú zasiahnuté mladšie

Takmer každá desiata žena na Slovensku sa za posledný rok stala obeťou fyzického alebo psychického násilia. Vyplýva to z prieskumu agentúry Go4insight a globálneho projektu WIN.

Zároveň päť percent slovenských žien uviedlo, že zažilo sexuálne obťažovanie, čo je mierne pod globálnym priemerom na úrovni sedem percent. Násilie aj obťažovanie sa častejšie týkajú mladších žien. Až 18 percent Sloveniek vo veku 18 až 24 rokov hlási skúsenosť s násilím a 16 percent priznalo, že čelilo sexuálnemu obťažovaniu.

Podľa dát je celosvetovo najhoršia situácia v Latinskej Amerike, severnej Afrike a niektorých ázijských krajinách. Najvyššie podiely obetí zaznamenali v Mexiku, Maroku, Malajzii, Indii a Argentíne.

Informácie za Slovensko pochádzajú z reprezentatívneho prieskumu na slovenskej populácii vo veku 18 až 79 rokov. Realizovala ho agentúra Go4insight na reprezentatívnej vzorke 500 respondentov v termíne od 17. do 22. januára 2025.

Výsledky za svet priniesol projekt združenia WIN, do ktorého sa zapojilo 35 515 respondentov zo 40 krajín z celého sveta. Zber dát v jednotlivých krajinách vykonali počas januára 2025.

(tasr, max)

Minúta  |  

Slovenské zbrane v rukách Rusov aj Ukrajincov, zbrojovka odmieta porušenie sankcií

Napriek sankciám Európskej únie sa slovenské zbrane značky Grand Power naďalej objavujú v Rusku. Ako zistilo Investigatívne centrum Jána Kuciaka spolu s ruským portálom Insider, zbrojovka Jaroslava Kuracinu ešte pred vypuknutím vojny na Ukrajine poskytla licencie ruskej firme Fortuna, v ktorej mala do roku 2021 polovičný podiel.

Portál poznamenáva, že aj keď zmluvy uzavreté pred augustom 2014 majú výnimku zo sankcií Európskej únie, viaceré dohody o licencii vznikli neskôr.

V októbri 2023 si napríklad Fortuna zaregistrovala výrobu modelu Q100, predstaveného v roku 2015. Grand Power tvrdí, že sankcie dodržiava, no niektoré zbrane sa do Ruska dostali aj po invázii - často cez takzvané tretie krajiny. Vývoz tohto typu je podľa legislatívy Únie zakázaný.

Ruský trh bol pre Grand Power kľúčový až do roku 2014. Napriek tvrdeniam Kuracinu o odchode z Ruska z dôvodu sankcií, medzi rokmi 2018 až 2021 ruská firma Fortuna zaplatila slovenskej zbrojovke 1,6 milióna eur. Tá pritom zároveň dodáva zbrane aj na Ukrajinu.

„ICJK v súvislosti so zákazkou na prezbrojovanie armády za viac ako 100 miliónov eur, nedávno upozornilo na možný konflikt záujmov. Spoločnosť Liwa arms ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer) totiž sídli u ľudí prepojených s Grand Power, ktorý je nateraz jediný výrobca, s ktorým ministerstvo obrany rokuje,“ podotkol citovaný web.

(max)

Minúta  |  

Ukrajina zasiahla ropnú rafinériu a ropný terminál

Ukrajinská armáda v utorok oznámila, že zasiahla ruskú ropnú rafinériu v Krasnodarskom kraji a ropný terminál v prístave Novorossijsk. Ide o ďalší z radu úderov na strategickú energetickú infraštruktúru Ruska, ktoré sa blíži k štvrtému roku vojny.

Podľa Generálneho štábu ukrajinskej armády útoky zasiahli zariadenia určené na nakládku a vykládku ropy na tankery. Kyjev zároveň uviedol, že počas zásahu na vojenský závod Beriev poškodili aj ruský prieskumný lietadlový systém A-60.

Ukrajina v uplynulých mesiacoch zosilnila útoky na ciele hlboko na ruskom území, najmä na ropné zariadenia, ktoré má Moskva problém chrániť. Cieľom je obmedziť finančné zdroje ruského vojnového priemyslu a narušiť jeho logistiku.

Predstaviteľ ukrajinskej bezpečnostnej služby SBU uviedol, že útok poškodil aj veľkú výsadkovú loď zakotvenú pri móle námornej základne v Novorossijsku. Ruské úrady škody bezprostredne nekomentovali.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Hľadaný Slovák sa chcel skryť pred poľskými policajtmi v pohovke

Poľskí policajti zadržali 42-ročného občana Slovenska, po ktorom vyhlásili pátranie na základe európskeho zatykača. Muž sa skrýval v jednom z bytov vo Varšave, kde sa ho kriminalisti pokúšali zadržať na základe informácie o jeho možnom úkryte.

Slovák výzvy na otvorenie dverí ignoroval, a preto policajti privolali hasičov, ktorí umožnili vstup do bytu cez balkón. Hľadaný sa ešte pokúsil ukryť v pohovke.

Podľa poľskej polície ho stíhali na základe príkazov vydaných viacerými prokuratúrami v súvislosti s podozreniami z hospodárskej a finančnej trestnej činnosti. Po zadržaní ho previezli na policajnú stanicu a umiestnili do cely predbežného zadržania.

Nasledujúci deň ho predviedli pred súd, ktorý rozhodol o jeho sedemdňovej väzbe. Po uplynutí tejto lehoty ho odovzdajú slovenským justičným orgánom v rámci konania o európskom zatykači.

(tasr, max)

Minúta  |  

Drony narušili nebo nad Rumunskom, vzlietli aj nemecké stíhačky

Rumunsko vyslalo do vzduchu v utorok skoro ráno stíhačky po tom, ako došlo k narušeniu jeho vzdušného priestoru dronmi v blízkosti hraníc s Ukrajinou.

Ministerstvo obrany spresnilo, že prvý incident zaznamenali v okrese Tulcea, kde dve nemecké stíhačky Eurofighter, ktoré sú súčasťou leteckej misie NATO, sledovali dron. Ten sa neskôr vrátil na ukrajinské územie.

Druhý dron prenikol do okresu Galati a pokračoval smerom do vnútrozemia, konkrétne k okresu Vrancea. V reakcii rumunská armáda aktivovala dve stíhačky F-16. Miestni obyvatelia v troch okresoch dostali výzvu, aby sa ukryli.

Rumunsko ako člen Európskej únie a NATO zdieľa s Ukrajinou 650 kilometrov dlhú hranicu. Od začiatku ruských útokov na ukrajinské prístavy na Dunaji čelí opakovaným incidentom narušenia vzdušného priestoru a dopadom úlomkov zbraní.

Rumunsko síce má legislatívu, ktorá mu umožňuje zostreliť drony v čase mieru, ak ohrozujú životy alebo majetok, zatiaľ však túto možnosť nevyužilo.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.