Sociálny demokrat Olaf Scholz sa zrazu ukazuje ako horúci kandidát na spolkového kancelára. No mesiac pred voľbami nič nemá isté. Nálady nemeckých voličov sú premenlivé.
Kto sleduje dianie v Nemecku len sporadicky, nestačí sa čudovať. Tri preferenčne dlhodobo najväčšie politické strany vyhlásili na jar kandidáta na kancelára. Máme ešte mesiac do volieb a za uplynulých niekoľko týždňov to vyzeralo, sťaby každý z troch kandidátov vychádzal ako neporaziteľný víťaz volieb. Viacnásobná zmena nálad však môže prekvapiť len toho, kto považuje Nemcov v zmysle starého klišé za chladné, racionálne rozhodujúce automaty. Už posledné celonárodné voľby v roku 2017 ukázali, že Nemci vedia byť rovnako náladoví ako iné národy. Na jar oslavovali kandidatúru europolitika Martina Schulza sťaby príchod mesiáša a na jeseň utrpel tento kandidát najhorší debakel v histórii štátostrany SPD.
Kampaň roka 2021 sa začala tým, že najprv suverénne valcovala kandidátka Zelených, mladučká a neskúsená funkcionárka Annalena Baerbocková. Tá si po sérii prešľapov, ktoré ukázali v plnej nahote nepripravenosť jej osoby a jej mediálneho tímu, už ani nepíše na plagáty Kanzlerkandidatin. Zelená bublina praskla. Zelení a zvlášť ich kandidátka začali vo výšinách v okolí 30 percent, aby sa aktuálne prepadli na 17 percent.
Súbežne s ústupom obľúbencov nemeckých novinárov sa začal pomalý vzostup podceňovaného kandidáta kresťanskodemokratickej únie CDU/CSU. Mäkký a žoviálny katolík Armin Laschet sotva nadchol nejakého voliča, to v žiadnom prípade nie, ale v preferenciách viedol a rátalo sa s tým, že sa kancelárom – hoci s veľmi slabým výsledkom – stane. Prišla smrteľná povodeň v údolí rieky Ahr a kamera zachytila Lascheta, ako sa na mieste katastrofy smeje. Nemecké médiá vyriekli nemilosrdný ortieľ: úspešný krajinský premiér, ktorý stratil dôveru mnohých Nemcov už pre svoj váhavý prístup ku korone, kann Krise nicht, teda je neschopný obstáť v krízových situáciách. S niekoľkotýždňovým meškaním nasledoval najhlbší prepad v histórii CDU. Jeden prieskum nameral CDU už len 22 percent. Strana prepadla panike, prví straníci už vyzvali Lascheta na stiahnutie kandidatúry.
A tak teraz odrazu kraľuje plešatý pánko, o ktorom väčšina Slovákov v živote nepočula –odchádzajúci minister financií, 63-ročný sociálny demokrat Olaf Scholz. SPD už síce mala troch kancelárov, v tieni kancelárky Angely Merkelovej však už roky neprekročila v prieskumoch 15 percent. Kandidáta na kancelára nominúvala SPD skôr zo zotrvačnosti. Teraz na ťažko skúšaných sociálnych demokratoch vidieť, ako ich náhly úspech zaskočil. Predbehli Zelených a v prieskume, v ktorom, mimochodom, dve tradičné štátostrany, ktoré desaťročia volilo 90 percent Nemcov, stratili spoločnú vládnu väčšinu, dosiahli 22 percent. Na otázku, kto z troch kandidátov má na post kancelára, zatiaľ relatívna väčšina odpovedá – Scholz.
Neprichádza do úvahy, že by za zmŕtvychvstaním SPD bola nejaká čarovná charizma. Scholz je aj na nemecké pomery mimoriadne strohý severan. Bezdetného právnika kedysi najlepšie charakterizoval Die Zeit, liberálny týždenník z Scholzovho rodného Hamburgu, keď mu nežne pridelil pomenovanie Scholzomat. Scholz na to reagoval slovami, že nálepka je „veľmi výstižná“ a zdôraznil, že sa v redakcii nikdy nesťažoval, keď ho takto nazývali. Neznamená to však, že Scholz má nejaký extra zmysel pre humor. Len ako automat triezvo hodnotí aj seba samého.
Scholzomat tu bol akoby odjakživa. Bývalý primátor Hamburgu sa drží 19 rokov v najvyšších etalónoch nemeckej politiky, pritom ho ľudia nikdy nemali zvlášť radi, straníci z SPD najmenej. Keď v roku 2019 – v rámci dlhomesačného trápneho kastingu – kandidoval na predsedu SPD, prehral v druhom kole. Čo sa deje, keď politika, ktorého jeho vlastní pred dvoma rokmi vykopli, chcú teraz za kancelára?
Nuž, praje mu dopyt dnešných čias. Celé Nemecko takmer rok bralo ako hotový fakt, že po voľbách príde dvojkoalícia CDU/CSU so Zelenými. Lenže tá väčšinu stratila. Odrazu sa živo debatuje o trojkoalícii, ktorá doteraz nebola témou, lebo nedosiahla v žiadnom prieskume väčšinu – SPD, Zelení a pravicovo-liberálna FDP. Strane FDP sa darí, lebo odčerpáva zneistených voličov od CDU. Vnútorná logika takého nemeckého zlepenca má spočívať v tom, že strohý Scholz spolu s protrhovou FDP by mohol vyvážiť radikálne zelený program Zelených, aj svojej vlastnej SPD. Slovom, niektorí dúfajú, že Scholz spolu s liberálmi zachráni nemecký priemysel.
Scholz je totiž akýsi pravicový sociálny demokrat. Keď posledný kancelár za SPD Gerhard Schröder zliberalizoval zákonník práce, Scholz to ako generálny tajomník SPD obhajoval. Presadil aj ďalšiu reformu, pre ktorú SPD stratila masu voličov – odchod do dôchodku vo veku 67 rokov.
Len postupne a opatrne zjemnil svoju líniu tvrdej austerity. Ako primátor Hamburgu dosiahol, že metropola severu je nemeckým mestom, ktoré disponuje najväčším počtom sociálnych (na Slovensku sa používa pojem nájomných) bytov. Ako minister financií začal po držgrošovi Wolfgangovi Schäubleovi uvoľňovať fiškálnu disciplínu, najprv opatrne, v pandémii už bez hanby. Nemecko patrí medzi krajiny EÚ, ktoré dávali najviac na kompenzácie za opatrenia proti korone.
Samozrejme, za to je Scholz obľúbený. V Nemecku požíva rešpekt, lebo sa angažuje za globálnu daň z finančných transakcií. Teraz v kampani mu ešte pomáha sľub minimálnej mzdy vo výške 12 eur za hodinu. Keď vymysleli v SPD túto požiadavku, povedali si: čo už, tak či tak nebudeme pri moci. Potenciálny kancelár Scholz však musí tento sľub dodržať. A aj to dôveryhodne sľubuje. Štylizuje sa ako pracant, ktorý veľa „nekecá“, ale robí. Zo Scholzomata vyžaruje istota.
Takže je to hotová vec? Volá sa budúci kancelár najsilnejšej európskej ekonomiky Olaf Scholz? Moment, moment! Scholz doteraz profitoval z toho, že nebol príliš pod verejným dozorom. Bol iba tretí v pozadí, kandidát do počtu. To sa teraz mení. Stále viac sa bude vynárať otázka, či nemá nejakého kostlivca v skrini.
To sa ukazuje ako možný problém. Na dlhoročnej Scholzovej kariére je niečo zvláštne. Účinkovanie v opozícii sa mu zrejme odjakživa hnusilo, pri vláde bol vlastne vždy, či už v svojom Hamburgu, alebo v Berlíne. Po 19 rokoch pri moci sa ľahko nájde kostlivec. Už sa vie, že úradujúci minister financií v kauze Wirecard, v ktorej ide o miliardový podvod digitálnych finančníkov s kontaktmi na najvyššie postavených politikov, nevyzerá extra čisto.
Nasledujúci mesiac bude v každom prípade ešte dlhý. Scholzomat je favoritom dnešného dňa. Na viac sa nemôže spoľahnúť, lebo horúca fáza kampane sa len začína. Náladový nemecký volič môže prekvapiť aj tretí, aj štvrtý raz.