Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Galek: Ficovi žalobou na Úniu nejde o plyn, ale o záchranu ziskov z tranzitu

Opozičný poslanec Karol Galek (SaS) kritizuje premiéra Roberta Fica (Smer) za plán žalovať Európsku úniu pre navrhovaný zákaz ruského plynu. Tvrdí, že premiérovi nejde o ochranu občanov či energetickú bezpečnosť, ale o záchranu ziskov z tranzitu plynu cez Slovensko.

Zákaz má platiť od januára 2028, pričom Slovensko podľa Galeka už v roku 2022 preukázalo schopnosť získať plyn z iných než ruských zdrojov.

Upozorňuje, že Gazprom si neplní zmluvné záväzky a za tranzit cez Slovensko neplatí. Firma Eustream sa preto podľa politika z SaS rozhodla „vytiahnuť si tieto peniaze“ od ľudí a firiem návrhom na zvýšenie taríf za prepravu. Poukázal na to, že slovenské podniky už upozorňujú na negatívne dôsledky a stratu konkurencieschopnosti.

Galek apeluje na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, aby nepodľahol politickému tlaku a ochránil verejný záujem.

Eustream na kritiku reagoval vyhlásením, že nové tarify sú navrhnuté tak, aby pokryli aspoň základné fungovanie siete. Po ich úprave očakáva iba minimálny čistý zisk a poprel, že by nimi nahrádzal pôvodné vysoké príjmy z tranzitu plynu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Šéfom rozhlasu STVR bude Peter Janků, bývalý asistent poslanca KDH

Rozhlasovú sekciu novej verejnoprávnej Slovenskej televízie a rozhlasu (STVR) povedie Peter Janků. Informoval Denník N.

Ide o pesničkára, dramatika a manažéra s konzervatívnym zázemím. Doteraz pôsobil ako asistent poslanca KDH Jozefa Hajka a v parlamentných voľbách 2023 kandidoval za KDH zo 148. miesta.

Janků sa v roku 2022 neúspešne uchádzal o post generálneho riaditeľa vtedy ešte RTVS, rovnako mal záujem o túto funkciu aj tento rok. Na verejných vypočutiach zaujal časť členov Rady STVR svojím konzervatívnym postojom.

(max)

Minúta  |  

Merz: Ukrajina potrebuje silnú armádu aj po dohode s Ruskom

Nemecký kancelár Friedrich Merz vyhlásil, že Ukrajina bude aj po prípadnom mierovom dohovore s Ruskom potrebovať silnú armádu a spoľahlivé bezpečnostné záruky.

Na tlačovej konferencii so svojím estónskym náprotivkom zdôraznil, že obrana Ukrajiny je zároveň otázkou európskej bezpečnosti.

Najsilnejšou zárukou má byť podľa neho dobre vybavená armáda, pričom diskusie o jej cieľovej veľkosti sa už konajú. Európske krajiny navrhujú rozsah medzi 600- až 800-tisíc vojakov.

Merz zároveň odmieta, aby Kyjev tlačili do územných ústupkov – za východiskový bod rokovaní označil súčasnú frontovú líniu.

Hoci zatiaľ nevidí priestor na prítomnosť medzinárodných jednotiek, potvrdil, že Berlín rokuje s USA a Ukrajinou o možných bezpečnostných garanciách.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Rusko vraj obkľúčilo Pokrovsk. Ukrajina tvrdí, že boje pokračujú

Ruské sily podľa prezidenta Vladimira Putina obkľúčili ukrajinské mesto Pokrovsk a ovládajú 70 percent jeho územia. Pokrovsk má strategický význam ako logistické centrum a „brána do Donecka“.

Rusi sa snažia mesto obkľúčiť kliešťovým manévrom bez priameho frontálneho útoku, pričom postupujú aj na susedný Mirnohrad. „Na juhu od mesta Dimitrov je nepriateľská skupina odrezaná. Je rozptýlená po celom meste. A naše jednotky postupujú k jej systematickému ničeniu,“ zhodnotil Putin.

Podľa ruského ministerstva obrany sa ruské jednotky pohybujú vo viacerých smeroch v Pokrovsku aj v okolí Mirnohradu. Najvyšší veliteľ ukrajinských síl Oleksandr Syrskyj však uviedol, že Ukrajina útoky odráža, v centre Pokrovska prebiehajú boje a Rusko muselo nasadiť zálohy.

Obe strany poskytujú odlišné mapy a informácie. Ruské znázorňujú Pokrovsk pod kontrolou Moskvy, ukrajinské ako spornú „sivú zónu“. Agentúra Reuters tieto tvrdenia nedokázala nezávisle overiť.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rusko odkazuje Kallasovej: Do nášho vojenského rozpočtu vám nič nie je

Rusko rázne odmietlo návrh šéfky diplomacie Európskej únie Kaji Kallasovej, ktorá sa vyslovila za obmedzenie ruského vojenského rozpočtu.

Podľa ruského námestníka ministra zahraničia Alexandra Gruška neexistuje žiadna sila, ktorá by dokázala ovplyvniť rozhodovanie Moskvy o výške obranných výdavkov.

Kallasová síce takýto krok spomenula, no neuviedla konkrétny spôsob, ako by ho mohli zrealizovať.

Gruško zároveň zopakoval, že Rusko nepripustí prítomnosť jednotiek z takzvanej „koalície ochotných“ na území Ukrajiny.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Rada prokurátorov kritizuje politizáciu nového úradu pre oznamovateľov

Rada prokurátorov SR ostro kritizuje vládny návrh na zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) a jeho transformáciu na nový úrad. Podľa predsedu rady Stanislava Jakubčíka návrh obsahuje vážne právne nedostatky, je v rozpore s právom Európskej únie a ohrozuje bezpečnosť oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

Odmietajú tiež použitie skráteného legislatívneho konania, keďže neexistuje podľa rady dôvod hodný mimoriadneho postupu a návrh znemožnil odbornú diskusiu.

Zmeny podľa stanoviska oslabia ochranu oznamovateľov, podkopú dôveru v právny štát a môžu mať odstrašujúci účinok na budúcich oznamovateľov. „Navrhované zmeny, ktoré politizujú menovanie vedenia nového úradu alebo ho podriaďujú výkonnej moci, sú nezlučiteľné s požiadavkou nestrannosti vyžadovanou európskym právom,“ podotkla rada.

Kritike sa nevyhli ani retroaktívne ustanovenia návrhu, ktoré by mohli zrušiť už priznanú ochranu. Ministerstvo vnútra tvrdí, že cieľom je riešiť aplikačné problémy a zefektívniť ochranu oznamovateľov a obetí. Parlament o návrhu rokuje v zrýchlenom režime.

Prezident Peter Pellegrini vo štvrtok vyslovil, že koalícia nemôže mať istotu v tom, že zákon podpíše.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.