Preskočiť na obsah
  |  

USA chystajú rozsiahle kroky proti venezuelským drogovým sieťam na pevnine

„Veľmi skoro“ plánujú Spojené štáty rozšíriť svoje kroky proti venezuelským obchodníkom s drogami aj na pevninské územie. Oznámil to americký prezident Donald Trump počas virtuálneho rozhovoru s príslušníkmi armády.

„Pravdepodobne ste si všimli, že ľudia nechcú doručovať po mori a my im v tom začneme brániť aj po súši,“ doplnil s tým, že rozšírenie operácií už pripravujú.

Venezuelská vláda jeho vyhlásenie bezprostredne nekomentovala. Trumpova administratíva dlhodobo tvrdí, že prezident Nicolás Maduro zohráva úlohu v dovozných trasách nelegálnych drog smerujúcich do Spojených štátov, čo Maduro opakovane popiera.

Americké sily v Karibiku a v oblasti Tichého oceánu doteraz podnikali najmä námorné proti­drogové operácie. Washington nasadil do regiónu výrazne silnejšie jednotky, než by tieto operácie bežne vyžadovali. Od septembra americká armáda uskutočnila najmenej 21 úderov na údajné drogové lode, pri ktorých zahynulo minimálne 83 osôb.

(reuters, max)

  |  

Kryty na Ukrajine stačia polovici miestnych, nové dokončia v roku 2034

V Kyjeve sa vo štvrtok uskutočnil ustanovujúci samit medzinárodnej koalície pre výstavbu krytov pre civilné obyvateľstvo na Ukrajine. Na žiadosť Ukrajiny mu predsedá Fínsko, ktoré má s ochranou civilistov bohaté skúsenosti.

Ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko upozornil, že aktuálne protiletecké kryty pokrývajú len polovicu populácie. Do roku 2027 by mali chrániť 74 percent obyvateľstva a do roku 2034 až 91 percent. Premiérka Julija Svyrydenková doplnila, že v oblastiach prvej línie postavili s využitím rozpočtových prostriedkov a predchádzajúcich darov od partnerských krajín 42 podzemných škôl.

Na zasadnutí sa zúčastnila aj slovenská diplomatka Katarína Mathernová, ktorá je veľvyslankyňou Európskej únie na Ukrajine. Podľa tej sú kryty realitou vojny, ktorú Rusko naďalej vedie ako teroristický štát.

Pritom len tento týždeň si podľa nej útoky v Kyjeve vyžiadali šesť obetí a niekoľko ďalších zranených. Zároveň upozornila na význam sankcií, ktoré fungujú, ak je Západ jednotný.

Zakladajúci členovia koalície – Fínsko, Švédsko, Litva, Belgicko a Írsko – prispeli do fondu sumou 22 miliónov eur. Záujem zapojiť sa prejavilo aj Švajčiarsko.

(tasr, yle, bbc, max)

  |  

Európa zvýšila rozpočet na vesmírny program o tretinu, chce dobehnúť USA a Čínu

Európske krajiny sa vo štvrtok dohodli na zvýšení výdavkov na vesmírny program o 30 percent, čím sa rozpočet Európskej vesmírnej agentúry (ESA) na obdobie 2025 až 2027 navýšil na 22,1 miliardy eur. Tento krok je súčasťou snahy dobehnúť USA, Čínu a súkromné firmy v čoraz konkurenčnejšom vesmírnom sektore.

Generálny riaditeľ ESA Josef Aschbacher označil splnenie finančných požiadaviek agentúry za historický míľnik a dôkaz rastúceho významu vesmíru pre hospodárstvo aj bezpečnosť. V minulom období agentúra disponovala rozpočtom 16,9 miliardy eur.

Rozhodnutie o navýšení rozpočtu padlo počas dvojdňových ministerských rokovaní v nemeckých Brémach. Finančné prostriedky budú smerovať do štartov rakiet, satelitov a výskumných projektov.

Z rozpočtu je vyčlenených 4,4 miliardy eur na vesmírnu dopravu (čo je o 20 percent viac) a 3,5 miliardy eur na pozorovanie Zeme (nárast o 16 percent).

Nový rozpočet nezahŕňa britskú klimatickú misiu TRUTHS, keďže Spojené kráľovstvo sa z projektu stiahlo pre finančné dôvody. ESA je financovaná členskými štátmi na základe veľkosti ich ekonomík a rozdelenie príspevkov na voliteľné programy sa realizuje každé tri roky.

(reuters, max)

  |  

Zelenskyj sa územia nevzdá, potvrdil šéf jeho kancelárie Jermak

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak pre americký portál Atlantic povedal, že Volodymyr Zelenskyj odmietne územné ústupky. „Kým je Zelenskyj prezidentom, nikto by sa nemal spoliehať na to, že sa vzdáme územia. On územie nepodpíše,“ konkretizoval na margo prebiehajúcich rokovaní.

Americký prezident Donald Trump pred niekoľkými dňami predstavil Ukrajine 28-bodový mierový plán. Počas rokovaní uplynulý víkend v Ženeve sa však plán údajne okresal na 19 bodov.

Americký minister zahraničia Marco Rubio označil tieto rokovania za pokrokové a pravdepodobne najlepšie od nástupu Trumpa do úradu v januári tohto roka. Nasledovali aj tajné rokovania predstaviteľov Spojených štátov a Ukrajiny v Abú Zabí.

Zelenskyj vo štvrtok potvrdil, že za spoločný stôl zasadnú delegácie koncom tohto týždňa a zdôraznil pripravenosť ukrajinských predstaviteľov na „zmysluplnú prácu“.

„Budúci týždeň sa uskutočnia dôležité rozhovory, nie s našou delegáciou, ale aj so mnou,“ spresnil. „A my si pre takéto rozhovory pripravujeme pevnú pôdu. Ukrajina bude stáť pevne na nohách. Vždy bude stáť pevne.“

Po dohode na verzii mierového plánu s Ukrajinou tento následne Washington predloží aj Moskve.

(reuters, max)

  |  

SNS chce zmenu obrannej dohody s USA, Kaliňák úpravy pripúšťa

Slovensko by mohlo prehodnotiť obrannú dohodu so Spojenými štátmi americkými, naznačil predseda SNS Andrej Danko podľa spravodajcov STVR. Zároveň uznal, že je to v rukách predsedu vlády.

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) zmeny pripustil, no upozornil, že ide o dlhodobý proces a rokovania sú neverejné.

Dohodu podpísali v roku 2022 vo Washingtone vtedajší ministri Jaroslav Naď (Demokrati) a Ivan Korčok (PS). Umožňuje napríklad prítomnosť amerických vojsk na Slovensku. Premiér Robert Fico (Smer) po voľbách 2023 naznačil potrebu zmien, no zmluva stále platí.

Kým Kaliňák varuje pred rizikom medzinárodnej arbitráže pri vypovedaní zmluvy, opozícia kritizuje vládnu nekonzistentnosť. Juraj Krúpa (SaS) pripomenul, že koalícia mení postoj podľa okolností.

Tibor Gašpar (Smer) podotkol, že aj americká strana môže mať záujem o revíziu dohody, keďže Spojené štáty postupne sťahujú niektoré jednotky z Európy. Ak by Slovensko chcelo zmluvu otvoriť, musí s tým súhlasiť parlament.

(max)

  |  

Súd nariadil väzbu španielskemu exministrovi pre manipuláciu zákaziek s rúškami

Španielsky najvyšší súd vo štvrtok nariadil väzbu pre bývalého ministra dopravy Josého Luisa Ábalosa, ktorý je zapletený do jedného z korupčných škandálov ľavicovej vlády premiéra Pedra Sáncheza.

V príkaze, ktorý získala agentúra Reuters, súd podotkol, že Ábalos, ktorý bol zároveň vysokým predstaviteľom vládnucej Socialistickej strany, by mal byť vzatý do väzby pre riziko úteku.

Minulý týždeň prokurátori pre boj proti korupcii poznamenali, že pre exministra žiadajú 24-ročný pobyt za mrežami. Spolu so svojím asistentom Koldom Garciom sú obvinení z manipulácie s verejnými zákazkami na zdravotnícky materiál - ako sú napríklad rúška, počas pandémie Covid-19, keď bol členom vlády.

Obaja však akékoľvek pochybenia popreli.

(reuters, max)