Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Orbán sa stretne s Putinom. Hovoriť majú o mieri aj dodávkach plynu

Maďarský premiér Viktor Orbán v piatok vyhlásil, že sa neskôr počas dňa stretne v Moskve s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, aby prediskutovali dodávky ropy a plynu pre Maďarsko a tiež mierové úsilie na Ukrajine.

Kremeľ správu o tom, že sa Putin stretne s maďarským predsedom vlády, potvrdil.

Už vo štvrtok Orbán oznámil, že v piatok plánuje kľúčové rokovania o zabezpečení dodávok ruskej ropy a plynu do Maďarska. Tieto dodávky by podľa jeho slov mohli slúžiť aj na zásobovanie Srbska.

Zároveň vyjadril ochotu Maďarska zapojiť sa do aktivít srbského energetického koncernu NIS, ktorý je však pod americkými sankciami. Zdôraznil, že rozhodnutie o budúcnosti rafinérie zostáva výlučne v rukách Srbska.

(reuters, max)

Minúta  |  

Odborári aj štátni kontrolóri kritizujú, že súkromné nemocnice dostanú viac peňazí

Lekárske odborové združenie (LOZ) kritizuje návrh ministerstva zdravotníctva týkajúci sa financovania nemocníc na rok 2026. Návrh podľa LOZ výrazne zvýhodňuje súkromné nemocnice, ktoré majú dostať až trojnásobné medziročné navýšenie základných DRG sadzieb oproti štátnym nemocniciam.

Tie pritom podľa odborárov nesú najväčšiu ťarchu poskytovania náročnej zdravotnej starostlivosti. Poznamenali, že súkromné nemocnice majú dostať navýšenie o 16 percent, kým štátne len o päť a tri percentá.

Predseda združenia Peter Visolajský varoval, že návrh ignoruje aj zistenia Najvyššieho kontrolného úradu, ministerstva financií i Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Najvyšší kontrolný úrad návrh ostro odmietol s tým, že môže ohroziť stabilitu štátnych nemocníc a znevýhodňuje ich oproti súkromným zariadeniam. „Keby niekto cielene hľadal spôsob, ako dostať štátne nemocnice na kolená, ťažko by vymyslel niečo lepšie,“ povedal šéf úradu Ľubomír Andrassy.

Ministerstvo tvrdí, že návrh ešte nie je finálny a zohľadňuje pripomienky všetkých strán.

(tasr, max)

Minúta  |  

Počet obetí požiaru v Hong Kongu sa blíži k stovke, vláda aj firmy sľubujú pomoc

Hong Kong v piatok uzatvára jednu z najtragickejších kapitol novodobej histórie. Hasiči očakávajú ukončenie pátrania po obetiach ničivého požiaru v bytovom komplexe Wang Fuk Court v okrese Tai Po, ktorý si vyžiadal najmenej 94 mŕtvych. Medzi mŕtvymi sú aj dvaja indonézski pomocníci v domácnosti.

Stovky ľudí sú stále nezvestné a ďalšie desiatky utrpeli zranenia. Komplex, obývaný viac ako 4 600 osobami, prechádzal rekonštrukciou, keď ho v stredu popoludní zachvátil požiar. Rýchlemu šíreniu plameňov napomohlo bambusové lešenie a horľavé pletivo.

Polícia už zatkla troch pracovníkov spoločnosti Prestige Construction vrátane dvoch riaditeľov pre podozrenie zo zabitia v dôsledku použitia nebezpečných materiálov. Hasiči pokračujú v kontrole všetkých bytových jednotiek, aby vylúčili ďalšie obete.

Vláda oznámila zriadenie fondu vo výške 39 miliónov dolárov na pomoc postihnutým a veľké čínske firmy prisľúbili finančnú podporu tiež.

Ide o najsmrteľnejší požiar v Hong Kongu od roku 1948 a pripomína tragédiu Grenfell Tower v Londýne.

(reuters, max)

Minúta  |  

USA chystajú rozsiahle kroky proti venezuelským drogovým sieťam na pevnine

„Veľmi skoro“ plánujú Spojené štáty rozšíriť svoje kroky proti venezuelským obchodníkom s drogami aj na pevninské územie. Oznámil to americký prezident Donald Trump počas virtuálneho rozhovoru s príslušníkmi armády.

„Pravdepodobne ste si všimli, že ľudia nechcú doručovať po mori a my im v tom začneme brániť aj po súši,“ doplnil s tým, že rozšírenie operácií už pripravujú.

Venezuelská vláda jeho vyhlásenie bezprostredne nekomentovala. Trumpova administratíva dlhodobo tvrdí, že prezident Nicolás Maduro zohráva úlohu v dovozných trasách nelegálnych drog smerujúcich do Spojených štátov, čo Maduro opakovane popiera.

Americké sily v Karibiku a v oblasti Tichého oceánu doteraz podnikali najmä námorné proti­drogové operácie. Washington nasadil do regiónu výrazne silnejšie jednotky, než by tieto operácie bežne vyžadovali. Od septembra americká armáda uskutočnila najmenej 21 úderov na údajné drogové lode, pri ktorých zahynulo minimálne 83 osôb.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kryty na Ukrajine stačia polovici miestnych, nové dokončia v roku 2034

V Kyjeve sa vo štvrtok uskutočnil ustanovujúci samit medzinárodnej koalície pre výstavbu krytov pre civilné obyvateľstvo na Ukrajine. Na žiadosť Ukrajiny mu predsedá Fínsko, ktoré má s ochranou civilistov bohaté skúsenosti.

Ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko upozornil, že aktuálne protiletecké kryty pokrývajú len polovicu populácie. Do roku 2027 by mali chrániť 74 percent obyvateľstva a do roku 2034 až 91 percent. Premiérka Julija Svyrydenková doplnila, že v oblastiach prvej línie postavili s využitím rozpočtových prostriedkov a predchádzajúcich darov od partnerských krajín 42 podzemných škôl.

Na zasadnutí sa zúčastnila aj slovenská diplomatka Katarína Mathernová, ktorá je veľvyslankyňou Európskej únie na Ukrajine. Podľa tej sú kryty realitou vojny, ktorú Rusko naďalej vedie ako teroristický štát.

Pritom len tento týždeň si podľa nej útoky v Kyjeve vyžiadali šesť obetí a niekoľko ďalších zranených. Zároveň upozornila na význam sankcií, ktoré fungujú, ak je Západ jednotný.

Zakladajúci členovia koalície – Fínsko, Švédsko, Litva, Belgicko a Írsko – prispeli do fondu sumou 22 miliónov eur. Záujem zapojiť sa prejavilo aj Švajčiarsko.

(tasr, yle, bbc, max)

Minúta  |  

Európa zvýšila rozpočet na vesmírny program o tretinu, chce dobehnúť USA a Čínu

Európske krajiny sa vo štvrtok dohodli na zvýšení výdavkov na vesmírny program o 30 percent, čím sa rozpočet Európskej vesmírnej agentúry (ESA) na obdobie 2025 až 2027 navýšil na 22,1 miliardy eur. Tento krok je súčasťou snahy dobehnúť USA, Čínu a súkromné firmy v čoraz konkurenčnejšom vesmírnom sektore.

Generálny riaditeľ ESA Josef Aschbacher označil splnenie finančných požiadaviek agentúry za historický míľnik a dôkaz rastúceho významu vesmíru pre hospodárstvo aj bezpečnosť. V minulom období agentúra disponovala rozpočtom 16,9 miliardy eur.

Rozhodnutie o navýšení rozpočtu padlo počas dvojdňových ministerských rokovaní v nemeckých Brémach. Finančné prostriedky budú smerovať do štartov rakiet, satelitov a výskumných projektov.

Z rozpočtu je vyčlenených 4,4 miliardy eur na vesmírnu dopravu (čo je o 20 percent viac) a 3,5 miliardy eur na pozorovanie Zeme (nárast o 16 percent).

Nový rozpočet nezahŕňa britskú klimatickú misiu TRUTHS, keďže Spojené kráľovstvo sa z projektu stiahlo pre finančné dôvody. ESA je financovaná členskými štátmi na základe veľkosti ich ekonomík a rozdelenie príspevkov na voliteľné programy sa realizuje každé tri roky.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.