Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rada prokurátorov sa priklonila k odvolaniu Balogha, ktorý je v konflikte so Žilinkom

Rada prokurátorov SR podporila odvolanie žilinského krajského prokurátora Tomáša Balogha z funkcie. Ako uviedol predseda rady Stanislav Jakubčík, dôvodom sú viaceré závažné pochybenia – od neštandardnej komunikácie s parlamentným výborom až po sporný nákup nábytku za 150-tisíc eur.

Rada vyjadrila znepokojenie nad tým, že Balogh inicioval kontakt s parlamentným výborom pre obranu a bezpečnosť, čím preniesol odborný spor do politickej roviny. Označila to za porušenie princípu apolitickosti prokuratúry.

Zároveň kritizovala zverejnenie detailov o prebiehajúcich trestných konaniach, ktoré podľa rady podkopali dôveru verejnosti a vytvorili tlak na prokurátorov.

Balogh tiež čelí kritike za porušenie zákona pri objednávke nábytku. Rada sa v tomto bode zhodla s generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom, ktorý proces jeho odvolania inicioval.

Rada označila kombináciu manažérskych, právnych a komunikačných zlyhaní za neakceptovateľnú a odporučila jeho odvolanie. Balogh medzitým v troch listoch adresovaných poslancom tvrdil, že Žilinka zasahoval do politicky citlivých káuz okolo premiéra Roberta Fica (Smer), čo generálny prokurátor odmieta.

(tasr, max)

Minúta  |  

Umelá inteligencia má chrániť štát pred kyberútokmi, štúdia ostáva utajená

Ministerstvo vnútra obhajuje plánované nasadenie umelej inteligencie (AI) na ochranu štátu pred kybernetickými útokmi, aj keď Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) vyjadril viaceré výhrady. Hovorca rezortu Matej Neumann tvrdí, že ide o inovatívnu technológiu, pri ktorej je nedostatok porovnávacích dát pochopiteľný – detailné informácie by totiž mohli zneužiť útočníci.

Návrh podľa ministerstva zohľadní pripomienky analytikov, ale zároveň musí garantovať kybernetickú bezpečnosť štátu tvárou v tvár čoraz sofistikovanejším hrozbám.

Cieľom pripravovanej AI platformy je zvýšiť prediktívne schopnosti ochrany, keďže má chrániť pred novými typmi útokov, ktoré využívajú práve umelú inteligenciu.

ÚHP však upozornil, že proti niektorým hrozbám by bolo možné zabezpečiť obranu aj lacnejšími spôsobmi. Skritizoval aj absenciu dôkladnej analýzy rizík a netransparentnosť. Ministerstvo totiž nezverejnilo štúdiu uskutočniteľnosti, ktorá má podľa neho obsahovať utajované informácie.

Ročné náklady na AI systém odhadujú na 12,3 milióna eur. ÚHP varoval, že rozhodnutie by mali lepšie podložiť, najmä z pohľadu hospodárnosti a efektívnosti.

(tasr, max)

Minúta  |  

Bývanie na Slovensku je medziročne drahšie, staršie nehnuteľnosti ťahajú trh

Ceny bývania na Slovensku v treťom štvrťroku 2025 prudko vzrástli, keď medziročne stúpli o 13,4 percenta a medzikvartálne o takmer päť percent, informoval Štatistický úrad SR. Ide o najvýraznejší rast za uplynulé tri roky.

Vyššie tempo zaznamenal trh so staršími nehnuteľnosťami (+13,7 percenta) oproti novostavbám (+11,8 percenta). K najväčšiemu medziročnému rastu cien došlo v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji (nad 20 percent), pričom dvojciferné zdražovanie zasiahlo päť z ôsmich krajov.

V rámci medzikvartálneho vývoja najviac zdraželi nehnuteľnosti v Bratislavskom kraji (+6,6 percenta) a Nitrianskom kraji, kde zároveň najvýraznejšie rástli aj ceny novostavieb. Naopak, najmenší nárast zaznamenal Košický kraj (+1,7 percenta).

V porovnaní s rokom 2010 sú nehnuteľnosti drahšie o 115 percent. Najviac zdraželi staršie domy a byty, ktorých ceny vzrástli o viac ako 131 percent, nové nehnuteľnosti o takmer 79 percent. Rast cien podľa odborníkov odráža nielen vyšší dopyt, ale aj pretrvávajúce obmedzenia v ponuke, infláciu a rastúce stavebné náklady.

(tasr, max)

Minúta  |  

Bundeswehr čaká modernizácia. Berlín schvaľuje miliardové zbrojné nákupy

Nemecko pripravuje rozsiahly nákup vojenskej techniky a materiálu v hodnote 2,5 miliardy eur, ktorý má byť schválený už budúci týždeň na neverejnej schôdzi Spolkového snemu. Podľa agentúry Bloomberg, ktorá má k dispozícii zmluvy o verejnom obstarávaní, ide o jedenásť zákaziek prevažne pre domácich výrobcov.

Ministerstvo obrany plánuje kúpiť 250-tisíc útočných pušiek G95 od Heckler & Koch za 765 miliónov eur, ako aj rovnaký počet laserových zameriavacích modulov od Rheinmetall Soldier Electronics. Mercedes-Benz dodá 1 744 terénnych vojenských vozidiel za 379 miliónov eur. Súčasťou nákupu je aj 750 taktických prieskumných dronov od startupu Quantum Systems za 85 miliónov eur.

Rheinmetall Electronics spolu s partnermi dodá 191-tisíc vojenských slúchadiel za 346 miliónov eur. Dve konkurenčné konzorciá budú za 68 miliónov eur vyvíjať umelú inteligenciu na monitorovanie východného krídla NATO. Nórsky Kongsberg Defence & Aerospace zabezpečí rakety pre F-35 za 445 miliónov eur.

Modernizačný balík je súčasťou snahy kancelára Friedricha Merza a ministra obrany Borisa Pistoriusa premeniť Bundeswehr na najsilnejšiu konvenčnú armádu v Európe.

(tasr, max)

Minúta  |  

Po útoku Afgánca na Národnú gardu chce Trump zastaviť migráciu z „krajín tretieho sveta“

Americký prezident Donald Trump oznámil, že jeho administratíva „natrvalo pozastaví“ migráciu zo všetkých „krajín tretieho sveta“.

Trump nekonkretizoval, ktoré krajiny považuje za „tretí svet“, ani ako presne plánuje migráciu pozastaviť. Vyhlásil však, že zruší všetky federálne výhody pre neobčanov, denaturalizuje migrantov „podkopávajúcich domáci pokoj“ a deportuje osoby, ktoré označí za bezpečnostné riziká či „nezlučiteľné so západnou civilizáciou“.

Tento plán súvisí s útokom pri Bielom dome, pri ktorom bola zastrelená členka Národnej gardy, čo je podľa prezidenta dôsledkom zlyhaní imigračného preverovania počas vlády Joea Bidena. O život bojuje aj ďalší postrelený príslušník.

Útočník z Afganistanu vstúpil do USA v roku 2021 v rámci Bidenovho presídľovacieho programu po stiahnutí amerických vojsk z Afganistanu. Trump tvrdí, že program umožnil vstup státisícom nepreverených osôb.

Americké imigračné úrady medzitým pozastavili spracovanie žiadostí afganských občanov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Orbán sa stretne s Putinom. Hovoriť majú o mieri aj dodávkach plynu

Maďarský premiér Viktor Orbán v piatok vyhlásil, že sa neskôr počas dňa stretne v Moskve s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, aby prediskutovali dodávky ropy a plynu pre Maďarsko a tiež mierové úsilie na Ukrajine.

Kremeľ správu o tom, že sa Putin stretne s maďarským predsedom vlády, potvrdil.

Už vo štvrtok Orbán oznámil, že v piatok plánuje kľúčové rokovania o zabezpečení dodávok ruskej ropy a plynu do Maďarska. Tieto dodávky by podľa jeho slov mohli slúžiť aj na zásobovanie Srbska.

Zároveň vyjadril ochotu Maďarska zapojiť sa do aktivít srbského energetického koncernu NIS, ktorý je však pod americkými sankciami. Zdôraznil, že rozhodnutie o budúcnosti rafinérie zostáva výlučne v rukách Srbska.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.