Preskočiť na obsah
  |  

Kyjev: Kremeľ sa bojí pevného poľsko-ukrajinského spojenectva

Rusko považuje silné vzťahy medzi Ukrajinou a Poľskom za hrozbu a bude sa snažiť ich oslabiť, povedal ukrajinský námestník ministra zahraničných vecí Olexandr Miščenko.

Miščenko počas oficiálnej návštevy zástupcu poľského štátneho tajomníka ministerstva zahraničia Roberta Kupieckého, ktorá trvala od 27. do 28. novembra, povedal, že Kyjev oceňuje iniciatívy USA a ich ďalších spojencov zamerané na dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru vo vojne na Ukrajine.

Zároveň zdôraznil, že je absolútne neprijateľný akýkoľvek mierový návrh, ktorý by naznačoval, že Ukrajina sa vzdá svojho územia okupovaného Ruskom, obmedzí svoju vojenskú silu a tiež slobodu voľby vojenských aliancií.

Námestník šéfa diplomacie hovoril aj o poľsko-ukrajinskej spolupráci pri exhumácii pozostatkov obetí minulých vzájomných konfliktov. Miščenko to označil za konštruktívny proces budujúci spoločnú dôveru medzi obomi krajinami a prejav pripravenosti Ukrajiny riešiť citlivé historické otázky.

Podľa jeho názoru si Rusko uvedomuje silné väzby medzi Poľskom a Ukrajinou a vníma ich ako strategickú hrozbu.

(tasr, red)

  |  

Britská armáda pozastavuje používanie bojových vozidiel Ajax

Ministerstvo obrany Spojeného kráľovstva informovalo, že „približne 30 príslušníkov“ ozbrojených síl po jazde v obrnenom bojovom vozidle Ajax hlásilo hluk a vibrácie, upozorňuje Sky News.

Ťažkosti nahlásili počas víkendového vojenského cvičenia, ktoré prebiehalo v dňoch 22. a 23. novembra. Cvičenie bolo okamžite zastavené.

Hovorca rezortu obrany spresnil, že prevažná väčšina vojakov sa už zotavila a pokračuje v službe, zatiaľ čo menší počet „naďalej dostáva odbornú lekársku starostlivosť“.

„Z dôvodu nadmernej opatrnosti minister obrany a priemyslu [Luke Pollard] požiadal armádu, aby na dva týždne pozastavila akékoľvek používanie Ajaxu na výcvik a cvičenia,“ vyhlásil hovorca s tým, že budú nasledovať obhliadky a vyšetrovanie.

Ajax je bojovým pásovým vozidlom novej generácie, ktorého hmotnosť je porovnateľná s ruským tankom. Je vybavený delom kalibru 40 milimetrov.

(sky news, red)

  |  

Zelenskyj v pondelok navštívi francúzskeho prezidenta

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívi v pondelok francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v Paríži, uviedol Macronov úrad. Ukrajinský líder sa pritom nachádza v najzložitejšej politickej a vojenskej situácii od začiatku ruskej invázie v roku 2022.

Obaja lídri budú diskutovať o „podmienkach spravodlivého a trvalého mieru“ v nadväznosti na rokovania v Ženeve a americký mierový plán, uviedol Elyzejský palác vo vyhlásení 29. novembra. Zelenskyj bol naposledy v Paríži 17. novembra.

(reuters, red)

  |  

Nový prípad vtáčej chrípky na Slovensku. Tentoraz v seneckom okrese

Veterinári potvrdili výskyt vtáčej chrípky u labute, ktorá mala neurologické klinické príznaky, sťažené dýchanie a apatiu. Bola nájdená v Hrušovskej zdrži v katastrálnom území obce Hamuliakovo v okrese Senec. Labuť našli 12. novembra.

Za infikované pásmo je označené katastrálne územie obce Hamuliakovo a oblasti v bezprostrednom okolí brehov vodných plôch do vzdialenosti troch kilometrov od miesta nálezu.

Regionálna veterinárna a potravinová správa na základe zistenia prijala opatrenia vrátane zákazu zhromažďovania hydiny a iných vtákov v zajatí na trhoch alebo výstavách, zákazu vypúšťania pernatých zvierat zo zajatia do voľnej prírody a taktiež zákazu lovu voľne žijúceho vtáctva a jeho odoberania z voľnej prírody.

Európska komisia žiada chovateľov o prísne dodržiavanie preventívnych opatrení v snahe zabrániť zavlečeniu ochorenia do chovov. Na Slovensku je vtáčia chrípka potvrdená v obciach Šúrovce a Veľká Mača a taktiež v okolí Oravskej priehrady.

(tasr, red)

  |  

V Košiciach zaznel jasný občiansky hlas: progresivizmus ničí rodinu aj úctu

V sobotu popoludní sa na Hlavnej ulici pri Dolnej bráne v Košiciach začal občiansky protest proti progresivizmu, ktorý zvolali právnik a ekonóm Alexander Riabov a herec a komentátor spoločenského diania Andrej Palko.

Podujatie nadväzuje na predchádzajúce zhromaždenie, ktoré sa konalo 25. októbra v Kežmarku. Snahou je postupne putovne obísť viacero slovenských miest so záverečným protestom, ktorý by sa mal konať v Bratislave.

Zvolávatelia dodávajú, že veria, že tak spoločnosti pripomenú, že sa v nej nachádza minimálne rovnako veľká časť spoločnosti, ktorá sa nezúčastňuje na protivládnych protestoch.

V spoločnosti má podľa nich vládnuť rešpekt k výsledku demokratických volieb a dodávajú, že skutočnou hrozbou pre spoločnosť je každý, kto sa iným vyhráža umlčiavaním názorov a slobody druhých alebo presadzovaním ďalších škodlivých praktík ohrozujúcich súdržnosť spoločnosti a existenciu jej základnej bunky v podobe rodiny.

„Chceme poukázať na to, že hoci veľká časť obyvateľov Slovenskej republiky zdieľa konzervatívne a kresťanské hodnoty, neuvedomujú si, že postupný nástup progresivistickej ideológie tu prebieha bez ohľadu na to, aká je tu vláda,“ skonštatoval Palko.

Dodal, že po vzore západnej Európy vidíme, kam to môže dospieť, preto by ľudia podľa neho nemali iba čakať na to, kedy sa môžu prezentovať v slobodných voľbách, ale aj takto občiansky treba dať najavo, že si túto ideológiu neželajú.

Podľa spoluorganizátora protestu nemá progresívna ideológia nič spoločné so slovenskými kultúrnymi koreňmi a slovenskou identitou. Protest je aj reflexiou na predchádzajúce početné protivládne zhromaždenia organizované po celom Slovensku.

(red)

  |  

Azerbajdžan: polícia v rámci vyšetrovania pokusu o prevrat vykonala raziu

Polícia v Azerbajdžane v sobotu vykonala prehliadku v dome Aliho Karimliho, lídra jednej z hlavných opozičných strán v krajine, v rámci rozširujúceho sa vyšetrovania údajného pokusu o prevrat s cieľom zosadiť prezidenta Ilhama Alijeva.

Zdroj z azerbajdžanskej vlády uviedol pre agentúru Reuters, že zásah u Karimliho, ktorý vedie Azerbajdžanskú stranu ľudového frontu (APFP) od roku 2000, súvisel s prebiehajúcim trestným konaním proti Ramizovi Mehdijevovi, dlhoročnému spojencovi bývalého prezidenta Hejdara Alijeva, ktorý viedol Azerbajdžan až do svojej smrti v roku 2003.

Úrady sa podľa Reuters domnievajú, že Karimli bol financovaný Mehdijevom, ktorý vstúpil do vlády Hejdara Alijeva v roku 1994 ako šéf prezidentskej administratívy počas prvých rokov jeho pôsobenia.

Ilham Alijev, Hejdarov syn, odvolal Mehdijeva v roku 2019, čo sa v tom čase vnímalo ako snaha zbaviť sa úradníkov menovaných jeho otcom.

Minulý mesiac súd v Baku uložil 87-ročnému Mehdijevovi štvormesačné domáce väzenie po tom, ako ho obvinil z trestných činov vrátane pokusu o uchopenie moci.

(reuters, red)