Preskočiť na obsah
  |  

Ryanair ruší vernostný program Prime, bol stratový už po ôsmich mesiacoch

Írska nízkonákladová spoločnosť Ryanair v piatok oznámila, že ruší svoj vernostný program Prime. Projekt spustený vo februári sa ukázal ako stratový, keďže množstvo cestujúcich využilo ponúkané zľavy. Do programu sa zapojilo 55-tisíc ľudí, ktorí zaplatili spolu 4,4 milióna eur, no čerpali výhody presahujúce šesť miliónov eur.

Prime ponúkal zľavy na letenky, bezplatnú rezerváciu sedadiel až na 12 letov ročne aj cestovné poistenie. Marketingový riaditeľ Dara Brady priznal, že program „stál viac, než zarobil“ a že jeho prevádzka sa pri danom počte členov nevyplatí. Letecká spoločnosť uviedla, že sa vráti k poskytovaniu výhod všetkým zákazníkom.

Členovia Prime budú môcť využívať exkluzívne ponuky nízkych cien až do októbra 2026, no od 28. novembra sa už nedá prihlásiť. Ročné členstvo stálo 79 eur alebo libier, podľa denníka Guardian mohlo pri maximálnom využití ušetriť desiatky až stovky eur či libier.

Ryanair, ktorý ročne prepraví viac ako 207 miliónov cestujúcich, si vybudoval povesť extrémne nízkych cien, ale aj inovatívnych poplatkov. Ako prvý v roku 2006 zaviedol poplatky za odbavenú batožinu a neskôr aj za check-in bez vytlačeného lístka.

(echo24, sab)

  |  

Kazachstan vyzýva Ukrajinu, aby zastavila útoky na ropný terminál CPC

Kazachstan v nedeľu dôrazne požiadal Ukrajinu, aby ukončila útoky na čiernomorský terminál Caspian Pipeline Consortium (CPC), cez ktorý prechádza viac než jedno percento svetových dodávok ropy. Reakcia prišla po tom, čo veľký dronový útok vážne poškodil nakladaciu infraštruktúru a prerušil export ropy.

Konzorcium CPC, ktorého akcionármi sú Rusko, Kazachstan a americké spoločnosti, uviedlo, že po zásahu ukrajinského námorného dronu bolo nútené zastaviť prevádzku. Poškodený bol najmä plávajúci nakladací bod SPM 2, pričom tankery museli oblasť opustiť.

Kazachstanské ministerstvo zahraničia označilo incident za tretí útok na „výlučne civilné zariadenie chránené medzinárodným právom“ a upozornilo, že takéto kroky poškodzujú bilaterálne vzťahy s Ukrajinou. Zároveň očakáva kroky na zabránenie podobných incidentov. Ukrajina sa k útoku bezprostredne nevyjadrila.

CPC zabezpečuje približne 80 percent vývozu kazašskej ropy a spája veľké ropné polia Tengiz, Karačaganak a Kašagan s terminálom pri Novorosijsku. Ruská diplomacia útok označila za hrozbu pre globálnu bezpečnosť a tvrdí, že podobné akcie predstavujú terorizmus. Ukrajina, naopak, argumentuje, že útočí na infraštruktúru podporujúcu ruskú vojnovú ekonomiku.

(reuters, sab)

  |  

Parlament čaká mimoriadna schôdza aj desiatky nedokončených bodov

Poslanci Národnej rady SR sa mimoriadne zídu už v pondelok 1. decembra o 10.00 h. Na programe bude návrh opozície na odvolanie ministra dopravy Jozefa Ráža (nom. Smer), ktorého chcú zosadiť pre sériu nedávnych železničných nešťastí. Ak parlament nebude uznášaniaschopný, zákonodarcovia prejdú na rokovanie riadnej 43. schôdze a k prerušenej debate o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov.

Parlament sa minulý týždeň venoval vládnemu návrhu, ktorý mení ÚOO na Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Zákon je v prvom čítaní a schvaľuje sa v skrátenom režime. V programe však zostáva okolo 150 ďalších bodov vrátane návrhov vetovaných prezidentom Petrom Pellegrinim – napríklad novely zákona o hazarde či zákona o takzvaných covidových amnestiách.

Vláda zároveň žiada zrýchlené rokovanie o novele Trestného zákona, ktorá opätovne zavádza zásadu „trikrát a dosť“ pre drobné majetkové delikty. Po nej by mala nasledovať diskusia o novele zákona o Environmentálnom fonde.

Opozícia má na stole viacero návrhov na odvolanie ministrov aj celej vlády, pričom hlasovania sa očakávajú 3. decembra. V parlamente sú aj koaličné návrhy – napríklad zmeny rokovacieho poriadku či úpravy v mediálnej legislatíve. Opozícia zasa predkladá návrhy od zákazu reklám na alkohol až po ústavné zakotvenie členstva SR v EÚ a NATO.

(tasr, sab)

  |  

Švajčiari rozhodujú o občianskej službe pre všetkých aj o dani pre superbohatých

Vo Švajčiarsku sa v nedeľu koná referendum o dvoch citlivých otázkach: zavedení povinnej občianskej služby pre všetkých bez rozdielu pohlavia a novej klimatickej dane pre superbohatých. Podľa prieskumov sa neočakáva, že by sa iniciatívy presadili, hoci vyvolali intenzívnu celonárodnú diskusiu, píše agentúra AFP.

Švajčiarsky systém priamej demokracie umožňuje občanom rozhodovať v referendách niekoľkokrát ročne. Stačí 10-tisíc podpisov na to, aby sa návrh dostal na hlasovanie. Vláda aj parlament voličom odporučili obe iniciatívy odmietnuť pre vysoké náklady a riziko negatívneho dopadu na ekonomiku.

Návrh na „povinnú občiansku službu“, ktorá by bola povinná aj pre ženy, mal spočiatku pomerne širokú podporu, no podľa najnovšieho prieskumu gfs.bern je proti nemu 64 percent voličov. Zástancovia tvrdia, že by služba pre všetkých posilnila sociálnu súdržnosť, oponenti však pochybujú o jej rovnostárskom prínose.

Druhým bodom je „iniciatíva pre budúcnosť“ z dielne mládežníckej vetvy Sociálnodemokratickej strany požadujúca 50-percentnú dedičskú daň z majetkov nad 50 miliónov frankov. Na podporu zelenej transformácie by podľa odhadov priniesla až šesť miliárd frankov ročne. Proti je však 68 percent opýtaných. Kritici varujú, že daň by mohla vyhnať superbohatých zo Švajčiarska a negatívne zasiahnuť rodinné podniky.

(afp, tasr, sab)

  |  

Prípad znásilnenia študentky Sone sa v decembri opäť dostane pred súd

Mestský súd Bratislava I bude budúci týždeň opäť pojednávať v kauze znásilnenia a obmedzovania osobnej slobody študentky Sone. Podľa rozpisu pojednávaní zverejneného ministerstvom spravodlivosti sa konania uskutočnia v utorok 2. decembra a vo štvrtok 4. decembra. Obžalovaným je Ivo P.

Prípad sa začal v septembri 2023, keď polícia prijala oznámenie o nezvestnosti študentky. Následne ju našli intoxikovanú a v bezvedomí pri nemocnici v bratislavskej Petržalke. Vyšetrovateľ obvinil Iva P. zo znásilnenia a obmedzovania osobnej slobody a súd ho vzal do väzby.

Koncom apríla minulého roka krajská prokuratúra trestné stíhanie zastavila s odôvodnením, že obvinený bol v čase skutku nepríčetný pre duševnú chorobu. Súd vtedy nariadil jeho umiestnenie do zdravotníckeho zariadenia.

V januári však Ústavný súd konštatoval porušenie práv poškodenej a vyhovel jej sťažnosti proti zastaveniu stíhania. Následne generálna prokuratúra rozhodnutie zrušila a nariadila znovuotvorenie prípadu. Mestský súd potom obvineného opätovne vzal do väzby.

(tasr, sab)

  |  

Iracké plynové pole Khor Mor obnovilo prevádzku po útoku dronom

Prevádzka na irackom plynovom poli Khor Mor bola v nedeľu nadránom obnovená a dodávky plynu do regionálnych elektrární sa začali o 2.00 miestneho času, oznámilo ministerstvo energetiky Kurdského regiónu. Produkcia sa zastavila po štvrtkovom útoku dronom, ktorý spôsobil výpadky elektriny v širokých oblastiach.

Plynové pole Khor Mor, jedno z najväčších v irackom Kurdistane, je kľúčovým zdrojom suroviny pre výrobu elektriny. Podľa spoločnosti Dana Gas, ktorá spolu s partnermi pole prevádzkuje, raketa zasiahla skladovaciu nádrž a prinútila prevádzku k úplnému odstaveniu. K útoku sa zatiaľ nik neprihlásil a úrady nezverejnili podozrivých.

Incident je najvážnejším od série dronových útokov z júla, ktoré zasiahli ropné polia a znížili ťažbu v regióne o približne 150-tisíc barelov denne. Kurdská regionálna vláda má v severnom Iraku rozsiahlu autonómiu a v tamojšom energetickom sektore pôsobia viaceré americké firmy.

(reuters, sab)