Preskočiť na obsah
  |  

Pápež Lev pricestuje do Libanonu, apelovať má na mier uprostred izraelských útokov

Pápež Lev v nedeľu pricestuje do Libanonu, kde sa očakáva, že vystúpi s výzvou na mier v krajine zasiahnutej izraelskými náletmi. Ide o druhú a záverečnú časť jeho prvej zahraničnej cesty ako hlavy katolíckej cirkvi. Predtým strávil štyri dni v Turecku, kde varoval, že budúcnosť ľudstva ohrozujú krvavé konflikty, a odsúdil násilie páchané v mene náboženstva.

Do Bejrútu má doraziť popoludní, následne sa stretne s prezidentom a premiérom a prednesie posolstvo libanonským lídrom. Libanon, ktorý má najväčší podiel kresťanov na Blízkom východe, zasiahlo presakovanie konfliktu v Gaze a vojna medzi Izraelom a hnutím Hizballáh.

Libanonské vedenie sa obáva ďalšej eskalácie izraelských útokov v nasledujúcich mesiacoch, pričom krajina zároveň čelí ekonomickej kríze a hostí okolo milióna sýrskych a palestínskych utečencov. Šéf Hizballáhu Naim Kásim vyjadril nádej, že pápežova návšteva pomôže zastaviť útoky.

Návšteva vyvolala pozitívny ohlas naprieč komunitami. Drúzsky duchovný vodca Sami Abi al-Muna zdôraznil, že Libanon „potrebuje záblesk nádeje“. Lev, zvolený v máji a doposiaľ málo známy na globálnej scéne, je počas tejto cesty pod veľkým drobnohľadom.

V sobotu navštívil istanbulskú Modrú mešitu, prvýkrát ako pápež vstúpil do moslimského modlitebného priestoru, no modlitbu nakoniec nevykonal. V nedeľu sa zúčastnil na pravoslávnej liturgii pod vedením ekumenického patriarchu Bartolomeja, ktorý apeloval na kresťanov, aby jednotne odsúdili vojnu.

Lev má v Libanone nabitý program vrátane návštevy miesta ničivého výbuchu v bejrútskom prístave z roku 2020, slávenia omše pod holým nebom a prehliadky psychiatrickej nemocnice. Na juh krajiny, ktorý zasahujú izraelské útoky, však necestuje.

(reuters, sab)

  |  

Nemec opäť bodoval a v novembri strelil šesť gólov

Slovenský obranca Šimon Nemec skóroval, no hokejisti New Jersey podľahli v NHL doma Philadelphii 3:5. Do kanadského bodovania sa zo Slovákov v noci na nedeľu zapísal ešte útočník Juraj Slafkovský, ktorý asistoval pri prehre Montrealu na ľade Colorada 2:7. Z víťazstva sa z tria Slovákov v akcii tešil len útočník St. Louis Dalibor Dvorský.

Nemec zaznamenal šiesty gól v sezóne, keď v 13. minúte vyrovnal na 1:1. Slovenský obranca sa zapojil do kontry Devils a po prihrávke Jespera Bratta strelou bez prípravy spomedzi kruhov prekonal Dana Vladařa. Nemec sa stal piatym obrancom v klubovej histórii Devils, ktorý strelil šesť gólov v jednom kalendárnom mesiaci.

Slafkovský asistoval pri góle Ivana Demidova, po ktorom Montreal znížil v 29. minúte na 1:4. Slovenský útočník sa efektnou otočkou v útočnom pásme zbavil Brocka Nelsona a presnou krížnou prihrávkou pripravil Demidovovi šiesty gól v sezóne. Slafkovský zaznamenal šiestu asistenciu v sezóne, bodoval v druhom zápase za sebou a v treťom z posledných štyroch.

(tasr, sab)

  |  

Ryanair ruší vernostný program Prime, bol stratový už po ôsmich mesiacoch

Írska nízkonákladová spoločnosť Ryanair v piatok oznámila, že ruší svoj vernostný program Prime. Projekt spustený vo februári sa ukázal ako stratový, keďže množstvo cestujúcich využilo ponúkané zľavy. Do programu sa zapojilo 55-tisíc ľudí, ktorí zaplatili spolu 4,4 milióna eur, no čerpali výhody presahujúce šesť miliónov eur.

Prime ponúkal zľavy na letenky, bezplatnú rezerváciu sedadiel až na 12 letov ročne aj cestovné poistenie. Marketingový riaditeľ Dara Brady priznal, že program „stál viac, než zarobil“ a že jeho prevádzka sa pri danom počte členov nevyplatí. Letecká spoločnosť uviedla, že sa vráti k poskytovaniu výhod všetkým zákazníkom.

Členovia Prime budú môcť využívať exkluzívne ponuky nízkych cien až do októbra 2026, no od 28. novembra sa už nedá prihlásiť. Ročné členstvo stálo 79 eur alebo libier, podľa denníka Guardian mohlo pri maximálnom využití ušetriť desiatky až stovky eur či libier.

Ryanair, ktorý ročne prepraví viac ako 207 miliónov cestujúcich, si vybudoval povesť extrémne nízkych cien, ale aj inovatívnych poplatkov. Ako prvý v roku 2006 zaviedol poplatky za odbavenú batožinu a neskôr aj za check-in bez vytlačeného lístka.

(echo24, sab)

  |  

Kazachstan vyzýva Ukrajinu, aby zastavila útoky na ropný terminál CPC

Kazachstan v nedeľu dôrazne požiadal Ukrajinu, aby ukončila útoky na čiernomorský terminál Caspian Pipeline Consortium (CPC), cez ktorý prechádza viac než jedno percento svetových dodávok ropy. Reakcia prišla po tom, čo veľký dronový útok vážne poškodil nakladaciu infraštruktúru a prerušil export ropy.

Konzorcium CPC, ktorého akcionármi sú Rusko, Kazachstan a americké spoločnosti, uviedlo, že po zásahu ukrajinského námorného dronu bolo nútené zastaviť prevádzku. Poškodený bol najmä plávajúci nakladací bod SPM 2, pričom tankery museli oblasť opustiť.

Kazachstanské ministerstvo zahraničia označilo incident za tretí útok na „výlučne civilné zariadenie chránené medzinárodným právom“ a upozornilo, že takéto kroky poškodzujú bilaterálne vzťahy s Ukrajinou. Zároveň očakáva kroky na zabránenie podobných incidentov. Ukrajina sa k útoku bezprostredne nevyjadrila.

CPC zabezpečuje približne 80 percent vývozu kazašskej ropy a spája veľké ropné polia Tengiz, Karačaganak a Kašagan s terminálom pri Novorosijsku. Ruská diplomacia útok označila za hrozbu pre globálnu bezpečnosť a tvrdí, že podobné akcie predstavujú terorizmus. Ukrajina, naopak, argumentuje, že útočí na infraštruktúru podporujúcu ruskú vojnovú ekonomiku.

(reuters, sab)

  |  

Parlament čaká mimoriadna schôdza aj desiatky nedokončených bodov

Poslanci Národnej rady SR sa mimoriadne zídu už v pondelok 1. decembra o 10.00 h. Na programe bude návrh opozície na odvolanie ministra dopravy Jozefa Ráža (nom. Smer), ktorého chcú zosadiť pre sériu nedávnych železničných nešťastí. Ak parlament nebude uznášaniaschopný, zákonodarcovia prejdú na rokovanie riadnej 43. schôdze a k prerušenej debate o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov.

Parlament sa minulý týždeň venoval vládnemu návrhu, ktorý mení ÚOO na Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Zákon je v prvom čítaní a schvaľuje sa v skrátenom režime. V programe však zostáva okolo 150 ďalších bodov vrátane návrhov vetovaných prezidentom Petrom Pellegrinim – napríklad novely zákona o hazarde či zákona o takzvaných covidových amnestiách.

Vláda zároveň žiada zrýchlené rokovanie o novele Trestného zákona, ktorá opätovne zavádza zásadu „trikrát a dosť“ pre drobné majetkové delikty. Po nej by mala nasledovať diskusia o novele zákona o Environmentálnom fonde.

Opozícia má na stole viacero návrhov na odvolanie ministrov aj celej vlády, pričom hlasovania sa očakávajú 3. decembra. V parlamente sú aj koaličné návrhy – napríklad zmeny rokovacieho poriadku či úpravy v mediálnej legislatíve. Opozícia zasa predkladá návrhy od zákazu reklám na alkohol až po ústavné zakotvenie členstva SR v EÚ a NATO.

(tasr, sab)

  |  

Švajčiari rozhodujú o občianskej službe pre všetkých aj o dani pre superbohatých

Vo Švajčiarsku sa v nedeľu koná referendum o dvoch citlivých otázkach: zavedení povinnej občianskej služby pre všetkých bez rozdielu pohlavia a novej klimatickej dane pre superbohatých. Podľa prieskumov sa neočakáva, že by sa iniciatívy presadili, hoci vyvolali intenzívnu celonárodnú diskusiu, píše agentúra AFP.

Švajčiarsky systém priamej demokracie umožňuje občanom rozhodovať v referendách niekoľkokrát ročne. Stačí 10-tisíc podpisov na to, aby sa návrh dostal na hlasovanie. Vláda aj parlament voličom odporučili obe iniciatívy odmietnuť pre vysoké náklady a riziko negatívneho dopadu na ekonomiku.

Návrh na „povinnú občiansku službu“, ktorá by bola povinná aj pre ženy, mal spočiatku pomerne širokú podporu, no podľa najnovšieho prieskumu gfs.bern je proti nemu 64 percent voličov. Zástancovia tvrdia, že by služba pre všetkých posilnila sociálnu súdržnosť, oponenti však pochybujú o jej rovnostárskom prínose.

Druhým bodom je „iniciatíva pre budúcnosť“ z dielne mládežníckej vetvy Sociálnodemokratickej strany požadujúca 50-percentnú dedičskú daň z majetkov nad 50 miliónov frankov. Na podporu zelenej transformácie by podľa odhadov priniesla až šesť miliárd frankov ročne. Proti je však 68 percent opýtaných. Kritici varujú, že daň by mohla vyhnať superbohatých zo Švajčiarska a negatívne zasiahnuť rodinné podniky.

(afp, tasr, sab)