Ako sme žili: Krstom získalo dieťa ďalších rodičov, oni sami kmotrovcov

Veľmi dôležitou úlohou bol výber krstných rodičov. Krstný, krstná (kmotor, kmotra, kum, kuma) nemuseli byť z pokrvenstva, ale zväzok kmotrovstva bol veľmi silný – ľudia sa ním stávali blízkymi príbuznými. Kmotrovstvo sa uplatňovalo od 3. storočia ako akási forma ručenia za dospelých, ktorí prijatím krstu chceli vstúpiť do kresťanského spoločenstva. V západnom kresťanstve sa takéto duchovné príbuzenstvo presadilo až v 8. storočí a pomerne skoro sa stalo rovnocenným s pokrvným príbuzenstvom.

Krstní rodičia sa vopred starostlivo vyberali, keďže práve oni preberali záruky za kresťanskú výchovu krstných synov a dcér. Manželstvo medzi takto duchovne spriaznenými sa dokonca pokladalo za oveľa ťažšie previnenie než sobáš medzi pokrvne príbuznými. Kmotrovci napokon patrili medzi najbližšiu rodinu, platili pre nich rovnaké normy ako pre pokrvné príbuzenstvo. Príslušníci rodiny sa k nim správali úctivo a preukazovali si s nimi navzájom rozličné pocty. Kmotor a kmotra boli dôležití pri obradoch životného cyklu, napríklad svadbách či pohreboch.

Od druhej polovice 20. storočia prevažuje u nás výber kmotrovcov z okruhu súrodencov rodičov. Dodnes v katolíckych rodinách platí, že krstným rodičom nemôže byť nekatolík, človek civilne rozvedený a niekto, kto žije „pohoršlivým životom“, napríklad žije s niekým nezosobášený, ako druh a družka. Krstný rodič musí mať najmenej 16 rokov a byť po birmovke. Niekedy sa za krstných volali cudzí ľudia so zámerom, aby sa okruh príbuzenstva takto rozšíril, pri krstoch detí slobodných matiek však kmotra a kmotru vyberali len spomedzi najbližších príbuzných.

„Zváčkou“ za krstných bývala často pôrodná baba (babicuľa). Do domu nastávajúcich kmotrov mohla priniesť obradný krstný koláč radostník a fľašu pálenky. V okolí Trenčína názov radostník znamenal celé toto pozývanie za kmotrov, inde zasa takýto obradný koláč upiekla už vybratá krstná mať.