Láska amerických demokratov k teroristom

Guvernér štátu New York Andrew Cuomo svojim niekdajším fanúšikom medzi českými influencermi robí hanbu až do poslednej chvíle. Cuomo bol nielen jediným americkým guvernérom, ktorý získal televíznu cenu Emmy, ale tiež jediným guvernérom, ktorému bola s hanbou odobratá. To bolo oznámené v utorok, deň pred koncom jeho úradovania. Sexuálnym predátorom sa dnes neodpúšťa – o Emmy prišiel herec Kevin Spacey, a je teda len férové, že o ňu prišiel aj Cuomo, ktorého správa newyorskej najvyššej štátnej zástupkyne obvinila zo sexuálneho obťažovania najmenej jedenástich žien.

Včera, posledný deň svojho úradovania, udelil Cuomo milosť piatim vrahom. Medzi nimi aj 76-ročnému Davidovi Gilbertovi. Ten si odpykáva trest za účasť na bankovej lúpeži v roku 1981, pri ktorej zahynuli dvaja policajti a strážnik. Nešlo však o obyčajnú lúpež, ale o teroristickú akciu, ktorú uskutočnili radikálne ľavicová polovojenská skupina Weather Underground. Gilbertov syn Chesa Boudin je dnes štátnym zástupcom v San Franciscu a vlani za prepustenie svojho otca u Cuoma loboval.

Nebol to ani prvý prípad vylobovanej amnestie, ani rehabilitácia marxistických násilníkov.

Ak máme spomenúť tých, ktorí sú ešte v živej pamäti, tak Bill Clinton na odchode z úradu omilostil medzinárodne hľadaného utečenca a podvodníka Marca Richa. Špekuluje sa o tom, že Rich sa okrem radu podnikateľských podvodov podieľal aj na legalizácii čiernych fondov KGB a ďalších východoeurópskych tajných služieb po páde komunizmu.

Clinton udelil pardon aj Susan Rosenbergovej, členke Weather Underground, ktorá bola vo väzení za držanie zbraní a výbušnín. Rosenbergová dnes sedí v riadiacich orgánoch nadácie, ktorá organizuje fundraising (získavanie prostriedkov) pre hnutie Black Lives Matter.

Barack Obama na odchode prepustil z väzenia Oscara Lopeza Riveru, člena vedenia portorikánskej teroristickej organizácie Fuerzas Armadas de Liberación Nacional. Tá bola v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch zodpovedná za 130 bombových útokov, jeden z nich v reštaurácii na Manhattane zabil štyroch ľudí a šesťdesiat tri zranil.

Nebolo to však prvýkrát, kedy sa vzťah Baracka Obamu k marxistickým teroristom stal témou. Pred voľbami v roku 2008 vyšlo najavo, že sa poznal a stýkal s ďalším členom Weather Underground Billom Ayersom. Obama nad tým mávol rukou s tým, že „to bol len nejaký chlapík v našej štvrti, s ktorým som sa poznal“. Nebol problém zistiť, že ich vzťah nebol taký letmý – roky spolu sedeli v orgánoch niekoľkých nadácií v Chicagu. Ale väčšina liberálnych komentátorov Obamu podržala, tak ako pri predchádzajúcom odhalení, že bol členom kongregácie rasistického, konšpiračné teórie šíriaceho pastora Jeremiaha Wrighta.

Väčšina amerických ľavicových teroristov sa s tým, ako šesťdesiate roky vychladli, stala členmi dobrej spoločnosti. Zriekli sa násilia, nie však snahy o spoločenskú zmenu. V akademickom svete našli mnoho spriaznených duší. V dôsledku „dlhého pochodu inštitúciami“ bolo na univerzitách dosť ľudí, ktorí zdieľali základné nastavenie, že súčasný spoločenský systém je správne dekonštruovať, podvracať a rušiť. S násilím nesúhlasili, ale extrémisti na ľavici, ak sa násilia zriekli, vždy našli pochopenie, aké sa pravicovým extrémistom spravidla nedostane. Ľavicový konieckoncov znamená, že to myslel dobre, že má srdce na správnom mieste.

Vďaka tejto spoločenskej atmosfére sa tak denníku New York Times podaril zvlášť pamätihodný trapas so zmieneným Billom Ayersom ešte pár rokov pred Obamom. Zverejnili s ním rozhovor, v ktorom Ayers okrem iného povedal: „Neľutujem to, že sme nastražili bomby. Mám pocit, že sme neurobili dosť.“ A na otázku, či by mohol niekedy v budúcnosti opäť podporovať bombové útoky, povedal: „Nechcem tú možnosť vylučovať.“ Boli by to kontroverzné slová a kontroverzné redakčné rozhodnutia za každých okolností. Ale New York Times sa navyše pošťastilo, že rozhovor vydali 11. septembra 2001.

Polepšení teroristi sa veľmi prezieravo začali orientovať na dve oblasti: školstvo a väzenstvo. Vpravovali do obehu myšlienky, ktoré sa prejavujú v plnej sile práve dnes, keď pedagogika patrí k oblastiam najviac kolonizovaným kritickou rasovou teóriou (critical race theory) a ďalšími mutáciami marxizmu, ku ktorým sa ľavica od tých čias intelektuálne dopracovala. Bill Ayers bol profesor pedagogiky v Chicagu, kde sa stretol s Obamom, a predným zástanca radikálneho brazílskeho pedagóga menom Paulo Freire. Školské experimenty vykonávané nadáciami, v ktorých sa Obama s Ayers stretávali, podľa vonkajších, objektívnych hodnotení nikdy neviedli k lepším výsledkom vzdelávania. Ale, ako dnes vidíme, nešlo konieckoncov o ne, ale o moc.

Teraz amnestovanému Davidovi Gilbertovi a jeho partnerke Kathy Boudinovej sa v roku 1980 narodil syn Chesa Boudin. Keď mal štrnásť mesiacov, boli obaja uväznení a Chesa bol zverený do starostlivosti priateľom z Weather Underground, práve Ayersovi a jeho partnerke Bernardine Dohrnovej. Jeho kariéra reprezentuje priam generačný „dlhý pochod inštitúciami“. V Echu sme o tomto jablku, ktoré nepadlo ďaleko od stromu, už písali. Po práci propagandistu venezuelského diktátora Huga Cháveza pre USA sa vydal na politickú kariéru a stal sa štátnym zástupcom v San Franciscu. Tam mohol začať uvádzať teórie o tom, že zločinci sú len nevinným produktom nespravodlivej spoločnosti. Výsledkom je nárast kriminality. Ako tej drobnejšej, keď obchodné reťazce zatvárajú svoje predajne, pretože sa im pri prakticky beztrestných a normalizovaných krádežiach tovaru nevyplatia. Aj tej závažnej, keď už sa niektorí ľudia, ktorí by podľa skorších pravidiel boli bývali zostali vo väzbe, dopustili vrážd.

Niekdajším ľavicovým teroristom nemožno uprieť jednu vec – boli to inteligentní a cieľavedomí ľudia. Politický potenciál školstva aj trestného systému chápali dobre a dobre sa aj naučili pracovať v existujúcich štruktúrach. V tejto politickej prezieravosti sa im konzervatívci nemôžu rovnať. Porovnateľnú praktickú akcieschopnosť prejavili len v justícii, kde predovšetkým Federalist Society má veľký podiel na stále plnom rezervoáre kandidátov na funkcie federálnych sudcov.

Vidíme to koniec koncov aj na porovnaní toho, ako prezidenti používajú svoje právo milosti či zastavenia trestného stíhania. Trump ho využil v prospech dvoch spolupracovníkov svojej kampane Rogera Stonea a Paula Manaforta a svojho zaťa. Demokratickí politici však zneužívajú moc strategicky, v prospech politickej budúcnosti svojej strany.

Text vyšiel pôvodne na portáli Echo. Vychádza so súhlasom redakcie.