Preskočiť na obsah
  |  

Európska komisia udelila platforme X pokutu 140 miliónov dolárov

Európska komisia v piatok udelila sociálnej sieti X pokutu 120 miliónov eur. Čínsky TikTok sa vyhol sa pokute vďaka rozsiahlym ústupkom v oblasti transparentnosti reklám.

Pokuta pre X sa týka „klamlivého dizajnu modrých overovacích odznakov, nedostatočnej transparentnosti reklamného archívu a obmedzeného prístupu výskumníkov k verejným dátam platformy“.

Komisárka pre technológie Henna Virkkunenová zdôraznila, že výška sankcie je primeraná a DSA neslúži na cenzurovanie. „Ide nám len o vynucovanie pravidiel – kto ich dodržiava, pokutu nedostane,“ konštatovala.

Rozhodnutie pravdepodobne vyvolá ostrú reakciu Spojených štátov amerických. Viceprezident JD Vance ešte pred oznámením napísal na sieti X, že EÚ „útočí na americké firmy za to, že sa nepodieľajú na cenzúre“.

(reuters, sie)

  |  

Módí a Putin sa dohodli na rozšírení obchodu a dodávkach palív

India a Rusko sa dohodli na programe ekonomickej spolupráce, ktorý má do roku 2030 rozšíriť a diverzifikovať ich vzájomný obchod. Po samite s ruským prezidentom Vladimirom Putinom to v piatok oznámil indický premiér Naréndra Módí.

Bilaterálny obchod dosiahol v uplynulom fiškálnom roku rekordných 68,7 miliardy dolárov, pričom cieľom je prekročiť 100 miliárd dolárov do roku 2030. Počas stretnutia, ktoré sa konalo v rámci 23. výročného samitu India – Rusko podpísali lídri viaceré dohody na posilnenie spolupráce v oblastiach ako obrana, energetika, vesmírne technológie a poľnohospodárstvo.

Putin zdôraznil, že Moskva má ambíciu stať sa spoľahlivým dodávateľom ropy, plynu, uhlia a ďalších palív pre rýchlo rastúcu indickú ekonomiku. „Rusko je pripravené na nepretržitú dodávku palív pre Indiu,“ vyhlásil ruský prezident.

Módí uviedol, že spoločným cieľom je posunúť ekonomické partnerstvo na novú úroveň, vrátane rokovaní o dohode o voľnom obchode s Eurázijskou ekonomickou úniou. Podľa servera Hindu zahŕňajú dohody aj spoluprácu na výstavbe malých modulárnych jadrových reaktorov a rozvoji armádnych technológií. Módí to považuje za súčasť strategického plánu silnej a sebestačnej Indie.

(reuters, sie)

  |  

Kolíková kritizuje úpravy k zákonu o Úrade na ochranu oznamovateľov

Poslankyňa Mária Kolíková (SaS) upozorňuje, že pozmeňujúci návrh Hlasu k zákonu o novom úrade, ktorý má vzniknúť namiesto Úradu na ochranu oznamovateľov, nerieši zásadné problémy.

Hoci má podľa predkladateľov zosúladiť legislatívu s európskou smernicou, Kolíková tvrdí, že návrh stále umožňuje výmenu vedenia úradu, keďže predsedu by vyberal predseda parlamentu.

Takýto krok podľa nej podkopáva nezávislosť úradu aj dôveru oznamovateľov a je v rozpore s európskym právom.

Kolíková zároveň kritizuje, že v zákone ostáva možnosť preskúmavať ochranu oznamovateľov, ktorí už chránený status dostali. Tvrdí, že nejde o návrat k pôvodnému zneniu legislatívy, keďže preskúmanie poskytnutej ochrany je možné aj dnes. „Veľa toxických vecí z návrhu zákona odišlo, lenže keďže návrh zákona je viac-menej celý toxický, mnohé tam ešte ostali,“ vyhlásila.

Na rovnaké problémy v návrhu upozornili aj Nadácia Zastavme korupciu, Via Iuris a Transparency International Slovensko.

Tibor Gašpar (Smer) v piatok vyhlásil, že zváži, či pozmeňujúci návrh neneguje zmysel zákona o novom úrade. Zváži aj podanie vlastného pozmeňujúceho návrhu.

Pozmeňujúci návrh predložil vo štvrtok poslanec Hlasu Richard Eliáš. Okrem iného navrhuje vypustiť možnosť zamestnávateľa žiadať o preskúmanie trvania ochrany a tiež podmienku „súvisu oznámenia so závažnou protispoločenskou činnosťou osoby, s ktorou je alebo bol oznamovateľ v pracovnoprávnom alebo inom obdobnom vzťahu pri poskytnutí ochrany.“





(tasr, lud)

  |  

Visolajský tvrdí, že odvolanie Kotlára by mohlo spôsobiť pád vlády

Predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský označil pôsobenie splnomocnenca vlády pre prešetrenie pandémie Petra Kotlára za vizitku všetkých členov kabinetu, najmä ministra školstva a vedy a ministra zdravotníctva.

Vo svojom stanovisku na sociálnej sieti kritizoval, že úrad splnomocnenca doteraz nepredložil výsledky, ktoré verejnosť očakávala. „Za celý čas, čo ako daňoví poplatníci platíme úrad splnomocnenca, nemáme žiadne výsledky jeho práce, ktoré obyvatelia čakali,“ uviedol.

Ako príklad spomenul neprešetrené podozrenia na biznis s mobilnými odberovými miestami počas pandémie.

Visolajský zároveň upozornil, že odvolanie Kotlára naráža na politické limity. „Problém odvolania pána Kotlára však vyplýva z toho, že na jeho poslaneckom hlase stojí koalícia a jeho odvolanie by mohlo spôsobiť pád vlády. Teda jeho pôsobenie pre vládu a premiéra nie je otázkou vedy, či medicíny, ale politiky a prežitia koalície,“ napísal.

(lud)

  |  

Takáč chce sprísniť legislatívu pre chov spoločenských zvierat

Ministerstvo pôdohospodárstva pripravuje sprísnenie legislatívy týkajúcej sa chovu spoločenských zvierat a množiarní psov. Minister Richard Takáč (Smer) oznámil, že návrh predloží parlamentu na jar 2026.

K hlavným zmenám patrí zákaz chovu a množenia „nepapierových“ psov určených na predaj a úprava pravidiel pre chovné zariadenia.

Takáč predstavil aj plán zaviesť trest zákazu chovu a držby zvierat. Upozornil, že aktuálna úprava umožňuje odsúdeným chovateľom pokračovať v chove. Rezort rozšíri aj okruh zvierat chránených trestným právom a vytvorí nový trestný čin „chov zvierat v nevhodných podmienkach“.

Zmeny zasiahnu aj inzertné portály, ktoré budú musieť obmedziť reklamu na živé zvieratá.

Minister pripomenul pilotný projekt, v rámci ktorého agrorezort a Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) očkovali a kastrovali túlavé psy v osadách v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji.

Vyzdvihol aj dotačnú výzvu pre útulky, ktorá prvýkrát prerozdelila 100-tisíc eur medzi 11 žiadateľov. Šéf ŠVPS Martin Chudý potvrdil, že projekt pokračuje a rozšíri sa aj do ďalších krajov.

(tasr, lud)

  |  

Nemecký parlament schválil kontroverzný zákon o vojenskej službe

Nemecký Spolkový snem v piatok schválil nový zákon o vojenskej službe, ktorý má výrazne posilniť nemeckú armádu (Bundeswehr) a prispieť k splneniu cieľov NATO v čase zvýšeného napätia s Ruskom.

Zákon zavádza dvojkoľajný systém náboru do služby v armáde: prioritou je motivovať ľudí k dobrovoľnej službe, ktorá bude s vyšším finančným ohodnotením, no ak počet záujemcov nebude stačiť, poslanci môžu dodatočným hlasovaním aktivovať „cielenú povinnú vojenskú službu“. Ministerstvo obrany má každých šesť mesiacov informovať Nemecký spolkový snem o stave náboru.​

Bundeswehr má do roku 2035 zvýšiť počet až na 260‑tisíc profesionálnych vojakov (zo súčasných približne 183‑tisíc) a najmenej 200‑tisíc rezervistov. Všetci muži narodení po 1. januári 2008 absolvujú lekárske prehliadky, pričom 18‑roční muži aj ženy dostanú výzvu, aby oznámili, či sú ochotní slúžiť. Povinnosť reagovať však budú mať len muži.​

(reuters, sie)​