Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pašerácke balóny z Bieloruska trápia Litvu, chce vyhlásiť núdzovú situáciu

Celoštátnu núdzovú situáciu plánuje vyhlásiť Litva v reakcii na opakované incidenty s pašeráckymi balónmi z Bieloruska. Oznámila to premiérka Inga Ruginienėová, ktorá krok označila za najlepší aktuálny postup.

Vláda už pripravuje potrebné právne dokumenty, pričom hlasovanie by sa malo uskutočniť budúci týždeň. Návrh v piatok predložilo ministerstvo vnútra.

Vyhlásenie núdzovej situácie by umožnilo mobilizáciu dodatočných zdrojov. Opoziční poslanci však žiadajú ešte prísnejšie opatrenie, a to stav núdze, ktorý môže vyhlásiť parlament v prípade ohrozenia ústavného poriadku. Litva už tento režim použila v minulosti napríklad po vypuknutí vojny na Ukrajine či pri migračnej kríze.

Podľa ministerstva vnútra preniklo tento rok do litovského vzdušného priestoru 599 balónov a 197 dronov. Tieto incidenty narušili 320 letov a zasiahli približne 47-tisíc cestujúcich. Vláda ich označuje za hybridný útok a viní Minsk z nečinnosti voči pašerákom.

V októbri už Litva uzavrela hraničné priechody s Bieloruskom, no koncom novembra ich opäť otvorila. Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko uzavretie hraníc kritizoval ako súčasť hybridnej vojny proti jeho režimu.

(tasr, afp, lrt, max)

Minúta  |  

Dáni dajú Ukrajine budúci rok menej. Švédi zasa viac na úkor iných krajín

Medzi najväčších podporovateľov Ukrajiny patrí Dánsko, to však plánuje v roku 2026 výrazne znížiť vojenskú pomoc – z minuloročných približne 2,2 miliardy eur na 1,2 miliardy eur. Tento pokles nastáva podľa Danmarks Radio napriek pretrvávajúcim podporným vyjadreniam premiérky Mette Frederiksenovej.

„Musíme zvýšiť našu finančnú a vojenskú podporu pre Ukrajinu. Tá je dnes zárukou bezpečnosti Európy. Naša podpora Ukrajiny je priamou investíciou do našej vlastnej bezpečnosti. A preto musíme zabezpečiť dlhodobé financovanie ukrajinských ozbrojených síl,“ zhodnotila v októbri po stretnutí Európskeho politického spoločenstva.

Švédsko, naopak, v nasledujúcich rokoch postupne ukončí rozvojovú pomoc piatim krajinám a peniaze použije na zvýšenie podpory pre Ukrajinu. O podporu prídu Zimbabwe, Tanzánia, Mozambik, Libéria a Bolívia.

Minister pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu a zahraničný obchod Benjamin Dousa spresnil, že budúci rok chcú Ukrajine zvýšiť pomoc na zhruba 960 miliónov eur.

Od nástupu súčasnej vlády k moci v roku 2022 už Švédi znížili pomoc viac ako desiatim krajinám vrátane Burkiny Faso a Mali.

(reuters, max)

Minúta  |  

Veľká Británia zavádza novú daň za najazdené kilometre elektromobilmi

Spojené kráľovstvo plánuje od apríla 2028 zaviesť novú daň pre elektromobily, takzvanú eVED (Electric Vehicle Excise Duty), ktorá bude účtovaná podľa počtu najazdených míľ. Píše Auto Express.

Elektromobily budú platiť tri pence za míľu, plug-in hybridy polovicu tejto sadzby. Ročné sadzby sa budú navyšovať o infláciu a doplnia súčasný ročný poplatok spotrebnej dane vo výške 195 libier. Podľa odhadov sa očakáva, že bežní vodiči zaplatia ročne navyše 200 až 300 libier.

Stav tachometra sa bude zaznamenávať pri technických kontrolách, pri novších vozidlách na špecializovaných pracoviskách. Systém umožní platbu vopred, v splátkach alebo formou vyrovnania na konci roka.

Vláda upozornila na možné zvýšenie rizika manipulácie s tachometrami. Tamojšia rozpočtová rada predpovedá, že nová daň môže štátu priniesť až 1,4 miliardy libier ročne, no zároveň spomalí osvojovanie si elektromobilov – do roku 2031 by sa ich mohlo predať až o 440-tisíc menej.

(max)

Minúta  |  

Netflix kupuje známe filmové a televízne štúdiá za 72 miliárd dolárov

Netflix oznámil dohodu o prevzatí filmových a televíznych štúdií Warner Bros. Discovery spolu s jeho streamovacou divíziou HBO Max za 72 miliárd dolárov. Táto historická transakcia, oznámená v piatok, dáva do rúk Netflixu jedny z najcennejších hollywoodskych aktív vrátane ikonických značiek ako Hra o tróny, DC Comics či Harry Potter.

Dohoda uzatvára týždňovú licitačnú vojnu, v ktorej Netflix prevýšil ponuku Paramount Skydance takmer 28 dolármi za akciu oproti približne 24 dolárom, ktoré ponúkol Paramount.

Akcie Warner Bros. Discovery uzavreli vo štvrtok na 24,50 dolára s trhovou kapitalizáciou 61 miliárd dolárov. Podľa podmienok dohody dostane každý akcionár 23,25 dolára v hotovosti a približne 4,50 dolára v akciách Netflixu na akciu, čo oceňuje spoločnosť na 27,75 dolára za akciu.

Transakcia by sa mala uzavrieť dňom, keď sa oddelí Discovery Global (teda napríklad CNN, TNT a TBS) do samostatnej spoločnosti, čo sa očakáva v treťom štvrťroku 2026.

Generálny riaditeľ Netflixu Ted Sarandos uviedol: „Spoločne poskytneme divákom viac obsahu, ktorý milujú, a definujeme ďalšie storočie príbehov.“ Dohoda čelí prísnemu protimonopolnému preskúmaniu v USA a EÚ.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Grécky parlament schválil nákup raketových systémov z Izraela

Grécky parlament v noci na piatok schválil nákup 36 izraelských raketových systémov Puls od Izraela za približne 650 miliónov eur (757,84 milióna dolárov). Informáciu potvrdili pre agentúru Reuters dvaja vysokopostavení predstavitelia zoznámení so záležitosťou.

Grécko plánuje do roku 2036 investovať okolo 28 miliárd eur (zhruba 32,66 miliardy dolárov) do modernizácie ozbrojených síl. Tento krok prichádza po dlhovej kríze v rokoch 2009 až 2018 a má pomôcť krajine držať krok s historickým rivalom Tureckom.

Nákup schválili na uzavretej schôdzi výboru pre obranu parlamentu, kde sa potvrdila aj konečná cena. Tá sa podľa dostupných zdrojov pohybuje v rozmedzí 650 až 700 miliónov eur. O rokovaniach Grécka s Izraelom informoval Reuters už v novembri.

Vzťahy medzi Gréckom a Izraelom sú na veľmi dobrej ekonomickej aj diplomatickej úrovni. V posledných rokoch uskutočnili viaceré spoločné vojenské cvičenia a v južnom Grécku funguje spoločné letecké výcvikové centrum.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Saab a Airbus budú spolupracovať na vývoji bezposádkových stíhačiek

Švédsky Saab a nadnárodná spoločnosť Airbus rokujú o spoločnom vývoji bezposádkových bojových lietadiel, ktoré budú dopĺňať súčasné stíhačky Gripen E a Eurofighter Typhoon.

Plán pre Reuters nezávisle potvrdili generálni riaditelia oboch spoločností Micael Johansson (Saab) a Guillaume Faury (Airbus). Podľa Johanssona ide o „spoločníkov“, ktorí rozšíria schopnosti existujúcich stíhacích lietadiel.

Faury zdôraznil, že rokovania sú úplne nezávislé od pretrvávajúcich problémov v programe vývoja stíhačiek novej generácie FCAS (stoja za ním Francúzsko, Nemecko a Španielsko).

Obaja šéfovia sa stretli na fóre európskeho leteckého a obranného priemyslu v Bruseli. Zdroje z odvetvia naznačujú, že ak by stomiliardový program FCAS úplne zlyhal, spolupráca Saab – Airbus by mohla viesť k širšiemu vývojovému spojenectvu aj v oblasti šiestej generácie bojových stíhačiek.

Saab zároveň rokuje s ďalšími partnermi a nepripúšťa, že by sa vzdal pozície jedného z mála výrobcov stíhacích lietadiel na svete. Rozhodnutie o nástupcovi Gripenu sa očakáva v horizonte rokov 2028 až 2030.

(reuters, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.