Preskočiť na obsah
  |  

S pomocou Británie rozložila Ukrajina sieť webov s nemorálnym obsahom

Ukrajinská kybernetická polícia spolu s Národnou políciou Ukrajiny a prokuratúrou rozbila rozsiahlu sieť približne tisíc webových stránok s detskou pornografiou. Vyšetrovanie sa podľa oficiálneho vyjadrenia polície začalo v spolupráci s britskou Národnou kriminálnou agentúrou.

Práve tá pomohla identifikovať podozrivého z Ľvova. Ten podľa zistení spravoval rozsiahlu infraštruktúru zakázaných webov a prenajímal si servery na ich prevádzku. Pri prehliadkach jeho bytu a vozidla polícia zaistila techniku s dôkazmi o nelegálnej činnosti. Muža obvinili a zaradili na medzinárodný zoznam hľadaných osôb.

Polícia zároveň zablokovala jeho kryptopeňaženky. Analýza zaistených zariadení umožnila odhaliť ďalších komplicov. Následne vykonali príslušníci zložiek druhú fázu operácie, počas ktorej realizovali viacero prehliadok a zaistili počítače, hotovosť, dátové nosiče či auto.

Jeden z identifikovaných správcov bol obvinený a súd rozhodol o jeho vzatí do väzby. Orgány pokračujú v identifikácii ďalších osôb zapojených do prevádzky siete. Predbežné vyšetrovanie pokračuje.

(max)

  |  

Futbalové MS 2026: Slováci v prípade účasti už poznajú súperov

Slovenská futbalová reprezentácia sa v prípade postupu na budúcoročné majstrovstvá sveta v USA, Mexiku a Kanade predstaví v D-skupine proti Austrálii, Paraguaju a domácim Američanom.

„Sokolov“ čaká boj o účasť na svetovom šampionáte v marci, keď sa v baráži stretnú najprv s Kosovom a v prípade výhry s úspešnejším z duelu medzi Tureckom a Rumunskom. Rozhodol o tom piatkový žreb v Kennedyho centre múzických umení vo Washingtone.

Šampionát sa uskutoční v 16 mestách rozdelených na západný, centrálny a východný región. Jedenásť dejísk je na území USA, tri sú v Mexiku a dve v Kanade. Slováci by hrali 13. júna vo Vancouveri proti Austrálii, o šesť dní neskôr proti Paraguaju v San Franciscu a 25. júna v Los Angeles proti domácej reprezentácii.

Všetky hostiteľské krajiny boli v najvyššom výkonnostnom koši napriek svojmu nižšiemu postaveniu v rebríčku FIFA. Nasadenie ostatných tímov sa určilo podľa jeho vydania z 19. novembra. Turnaj bude prvý s 48 účastníkmi a doposiaľ sa naň kvalifikovali štyria debutanti Jordánsko, Uzbekistan, Kapverdy a Curacao. V jednej skupine museli byť krajiny z rôznych kontinentov s výnimkou skupín B, F, I a L.

Obhajcov titulu z Argentíny čaká v J-skupine Alžírsko, Rakúsko a Jordánsko. Rekordných päťnásobných majstrov sveta z Brazílie čakajú v C-skupine Maroko, Haiti a Škótsko. Slováci by odohrali premiérový zápas proti Austrálčanom, s ktorými sa stretli jediný raz vo februári 2000. Proti Paraguaju by to bol tretí vzájomný zápas a druhý na MS a s USA prvý od novembra 2009 a druhý celkovo.

(tasr, max)

  |  

Zomrel český moderátor Patrik Hezucký, kolega Leoša Mareša z rádia

Český moderátor Patrik Hezucký, známy najmä z rádia Evropa 2, zomrel vo veku 55 rokov. Píše CNN Prima News. V posledných mesiacoch bojoval so zdravotnými problémami, výrazne schudol a bol pripútaný na invalidný vozík.

Narodil sa v Prahe v roku 1970 a vyrastal u svojej tety, ktorej ho ako dieťa zverila do opatery jeho matka. Neskôr zistil, že jeho otec bol francúzsky profesor, ktorý zomrel pred jeho narodením.

Hezucký strávil nejaký čas vo Francúzsku, kde študoval jazyk. Po návrate do Českej republiky pracoval vo filmovej produkcii, kým ho jeho komediálny talent priviedol k rozhlasu.

Preslávil sa hlavne ako pán Mrázek v programe Mrázek – ústredna a od roku 1997 tvoril nerozlučné duo s Leošom Marešom v Ranní show Evropy 2.

V roku 2019 sa oženil a narodil sa im syn Oliver. Svoju manželku spoznal na Facebooku. Posledné mesiace jeho života sprevádzali zdravotné komplikácie spojené so stratou svalovej hmoty. Aj keď bol pod lekárskym dohľadom, sám nepoznal príčinu problému.

(max)

  |  

Krajiny V4 žiadajú Úniu o podporu hybridov a biopalív aj po roku 2035

Talianska premiérka Giorgia Meloniová a lídri Poľska, Česka, Slovenska, Bulharska a Maďarska adresovali Európskej únii list, v ktorom požiadali o podporu hybridných áut a biopalív. Podľa nich ideologický prístup Únie poškodzuje priemysel bez merateľných klimatických prínosov.

V liste sa zhodli, že „Európska únia sa musí raz a navždy vzdať ideologického dogmatizmu“, a zdôraznili potrebu technologickej neutrality. Štáty vyzvali, aby hybridné autá mohli byť predávané aj po roku 2035 a biopalivá uznané ako palivá s nulovými emisiami.

Automobilový sektor Únie požiadal o zmiernenie emisných cieľov a flexibilitu v oblasti plug-in hybridov a alternatívnych palív.

Nemecký kancelár Friedrich Merz minulý týždeň oznámil, že pošle list Európskej komisii so žiadosťou o otvorenie technologických možností aj po plánovanom zákaze predaja nových spaľovacích motorov od roku 2035. Deklaroval, že urobí všetko pre zmiernenie tohto zákazu, a podporil autá s inovatívnymi palivovými zmesami.

(tasr, ansa, max)

  |  

Komisár Únie pre energetiku: Nebudeme dovážať plyn z Ruska

Európska únia sa dohodla na historickom kroku – úplne ukončí dovoz ruského plynu najneskôr do konca roka 2027. Podľa eurokomisára pre energetiku Dana Jørgensena zákaz platí aj po prípadnej mierovej dohode s Moskvou.

Podľa portálu Euronews, ktorému poskytol komisár rozhovor, je cieľom zamedziť opakovaniu energetickej závislosti, ktorú Kremeľ v minulosti zneužíval. Nové pravidlá sa týkajú plynu z plynovodov aj skvapalneného zemného plynu (LNG).

Krátkodobé kontrakty uzavreté pred 17. júnom 2024 budú ukončené v prvej polovici roka 2026, dlhodobé zmluvy môžu platiť najneskôr do jesene 2027. Zákon bol prijatý obchodnou cestou, keďže nepanovala jednomyseľnosť potrebná na zavedenie sankcií.

Jørgensen vyjadril nepochopenie nad odporom Maďarska a Slovenska, ktoré opatrenie kritizujú. „Myslím si, že by sme sa mali postaviť spoločne bok po boku proti Putinovi, aby sme pomohli našim priateľom na Ukrajine,“ povedal s dôvetkom, že Komisia je pripravená pomôcť všetkým členským štátom, ktorým hrozí prerušenie dodávok.

Komisár pripomenul, že energetická kríza po invázii Ruska na Ukrajinu ukázala slabiny európskej závislosti a že Európska únia sa už k ruskému plynu nikdy nevráti – bez ohľadu na geopolitický vývoj. Zároveň potvrdil, že Komisia pripravuje návrh na zákaz ruskej ropy.

(max)

  |  

Pašerácke balóny z Bieloruska trápia Litvu, chce vyhlásiť núdzovú situáciu

Celoštátnu núdzovú situáciu plánuje vyhlásiť Litva v reakcii na opakované incidenty s pašeráckymi balónmi z Bieloruska. Oznámila to premiérka Inga Ruginienėová, ktorá krok označila za najlepší aktuálny postup.

Vláda už pripravuje potrebné právne dokumenty, pričom hlasovanie by sa malo uskutočniť budúci týždeň. Návrh v piatok predložilo ministerstvo vnútra.

Vyhlásenie núdzovej situácie by umožnilo mobilizáciu dodatočných zdrojov. Opoziční poslanci však žiadajú ešte prísnejšie opatrenie, a to stav núdze, ktorý môže vyhlásiť parlament v prípade ohrozenia ústavného poriadku. Litva už tento režim použila v minulosti napríklad po vypuknutí vojny na Ukrajine či pri migračnej kríze.

Podľa ministerstva vnútra preniklo tento rok do litovského vzdušného priestoru 599 balónov a 197 dronov. Tieto incidenty narušili 320 letov a zasiahli približne 47-tisíc cestujúcich. Vláda ich označuje za hybridný útok a viní Minsk z nečinnosti voči pašerákom.

V októbri už Litva uzavrela hraničné priechody s Bieloruskom, no koncom novembra ich opäť otvorila. Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko uzavretie hraníc kritizoval ako súčasť hybridnej vojny proti jeho režimu.

(tasr, afp, lrt, max)