Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Krajiny V4 žiadajú Úniu o podporu hybridov a biopalív aj po roku 2035

Talianska premiérka Giorgia Meloniová a lídri Poľska, Česka, Slovenska, Bulharska a Maďarska adresovali Európskej únii list, v ktorom požiadali o podporu hybridných áut a biopalív. Podľa nich ideologický prístup Únie poškodzuje priemysel bez merateľných klimatických prínosov.

V liste sa zhodli, že „Európska únia sa musí raz a navždy vzdať ideologického dogmatizmu“, a zdôraznili potrebu technologickej neutrality. Štáty vyzvali, aby hybridné autá mohli byť predávané aj po roku 2035 a biopalivá uznané ako palivá s nulovými emisiami.

Automobilový sektor Únie požiadal o zmiernenie emisných cieľov a flexibilitu v oblasti plug-in hybridov a alternatívnych palív.

Nemecký kancelár Friedrich Merz minulý týždeň oznámil, že pošle list Európskej komisii so žiadosťou o otvorenie technologických možností aj po plánovanom zákaze predaja nových spaľovacích motorov od roku 2035. Deklaroval, že urobí všetko pre zmiernenie tohto zákazu, a podporil autá s inovatívnymi palivovými zmesami.

(tasr, ansa, max)

Minúta  |  

Komisár Únie pre energetiku: Nebudeme dovážať plyn z Ruska

Európska únia sa dohodla na historickom kroku – úplne ukončí dovoz ruského plynu najneskôr do konca roka 2027. Podľa eurokomisára pre energetiku Dana Jørgensena zákaz platí aj po prípadnej mierovej dohode s Moskvou.

Podľa portálu Euronews, ktorému poskytol komisár rozhovor, je cieľom zamedziť opakovaniu energetickej závislosti, ktorú Kremeľ v minulosti zneužíval. Nové pravidlá sa týkajú plynu z plynovodov aj skvapalneného zemného plynu (LNG).

Krátkodobé kontrakty uzavreté pred 17. júnom 2024 budú ukončené v prvej polovici roka 2026, dlhodobé zmluvy môžu platiť najneskôr do jesene 2027. Zákon bol prijatý obchodnou cestou, keďže nepanovala jednomyseľnosť potrebná na zavedenie sankcií.

Jørgensen vyjadril nepochopenie nad odporom Maďarska a Slovenska, ktoré opatrenie kritizujú. „Myslím si, že by sme sa mali postaviť spoločne bok po boku proti Putinovi, aby sme pomohli našim priateľom na Ukrajine,“ povedal s dôvetkom, že Komisia je pripravená pomôcť všetkým členským štátom, ktorým hrozí prerušenie dodávok.

Komisár pripomenul, že energetická kríza po invázii Ruska na Ukrajinu ukázala slabiny európskej závislosti a že Európska únia sa už k ruskému plynu nikdy nevráti – bez ohľadu na geopolitický vývoj. Zároveň potvrdil, že Komisia pripravuje návrh na zákaz ruskej ropy.

(max)

Minúta  |  

Pašerácke balóny z Bieloruska trápia Litvu, chce vyhlásiť núdzovú situáciu

Celoštátnu núdzovú situáciu plánuje vyhlásiť Litva v reakcii na opakované incidenty s pašeráckymi balónmi z Bieloruska. Oznámila to premiérka Inga Ruginienėová, ktorá krok označila za najlepší aktuálny postup.

Vláda už pripravuje potrebné právne dokumenty, pričom hlasovanie by sa malo uskutočniť budúci týždeň. Návrh v piatok predložilo ministerstvo vnútra.

Vyhlásenie núdzovej situácie by umožnilo mobilizáciu dodatočných zdrojov. Opoziční poslanci však žiadajú ešte prísnejšie opatrenie, a to stav núdze, ktorý môže vyhlásiť parlament v prípade ohrozenia ústavného poriadku. Litva už tento režim použila v minulosti napríklad po vypuknutí vojny na Ukrajine či pri migračnej kríze.

Podľa ministerstva vnútra preniklo tento rok do litovského vzdušného priestoru 599 balónov a 197 dronov. Tieto incidenty narušili 320 letov a zasiahli približne 47-tisíc cestujúcich. Vláda ich označuje za hybridný útok a viní Minsk z nečinnosti voči pašerákom.

V októbri už Litva uzavrela hraničné priechody s Bieloruskom, no koncom novembra ich opäť otvorila. Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko uzavretie hraníc kritizoval ako súčasť hybridnej vojny proti jeho režimu.

(tasr, afp, lrt, max)

Minúta  |  

Dáni dajú Ukrajine budúci rok menej. Švédi zasa viac na úkor iných krajín

Medzi najväčších podporovateľov Ukrajiny patrí Dánsko, to však plánuje v roku 2026 výrazne znížiť vojenskú pomoc – z minuloročných približne 2,2 miliardy eur na 1,2 miliardy eur. Tento pokles nastáva podľa Danmarks Radio napriek pretrvávajúcim podporným vyjadreniam premiérky Mette Frederiksenovej.

„Musíme zvýšiť našu finančnú a vojenskú podporu pre Ukrajinu. Tá je dnes zárukou bezpečnosti Európy. Naša podpora Ukrajiny je priamou investíciou do našej vlastnej bezpečnosti. A preto musíme zabezpečiť dlhodobé financovanie ukrajinských ozbrojených síl,“ zhodnotila v októbri po stretnutí Európskeho politického spoločenstva.

Švédsko, naopak, v nasledujúcich rokoch postupne ukončí rozvojovú pomoc piatim krajinám a peniaze použije na zvýšenie podpory pre Ukrajinu. O podporu prídu Zimbabwe, Tanzánia, Mozambik, Libéria a Bolívia.

Minister pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu a zahraničný obchod Benjamin Dousa spresnil, že budúci rok chcú Ukrajine zvýšiť pomoc na zhruba 960 miliónov eur.

Od nástupu súčasnej vlády k moci v roku 2022 už Švédi znížili pomoc viac ako desiatim krajinám vrátane Burkiny Faso a Mali.

(reuters, max)

Minúta  |  

Veľká Británia zavádza novú daň za najazdené kilometre elektromobilmi

Spojené kráľovstvo plánuje od apríla 2028 zaviesť novú daň pre elektromobily, takzvanú eVED (Electric Vehicle Excise Duty), ktorá bude účtovaná podľa počtu najazdených míľ. Píše Auto Express.

Elektromobily budú platiť tri pence za míľu, plug-in hybridy polovicu tejto sadzby. Ročné sadzby sa budú navyšovať o infláciu a doplnia súčasný ročný poplatok spotrebnej dane vo výške 195 libier. Podľa odhadov sa očakáva, že bežní vodiči zaplatia ročne navyše 200 až 300 libier.

Stav tachometra sa bude zaznamenávať pri technických kontrolách, pri novších vozidlách na špecializovaných pracoviskách. Systém umožní platbu vopred, v splátkach alebo formou vyrovnania na konci roka.

Vláda upozornila na možné zvýšenie rizika manipulácie s tachometrami. Tamojšia rozpočtová rada predpovedá, že nová daň môže štátu priniesť až 1,4 miliardy libier ročne, no zároveň spomalí osvojovanie si elektromobilov – do roku 2031 by sa ich mohlo predať až o 440-tisíc menej.

(max)

Minúta  |  

Netflix kupuje známe filmové a televízne štúdiá za 72 miliárd dolárov

Netflix oznámil dohodu o prevzatí filmových a televíznych štúdií Warner Bros. Discovery spolu s jeho streamovacou divíziou HBO Max za 72 miliárd dolárov. Táto historická transakcia, oznámená v piatok, dáva do rúk Netflixu jedny z najcennejších hollywoodskych aktív vrátane ikonických značiek ako Hra o tróny, DC Comics či Harry Potter.

Dohoda uzatvára týždňovú licitačnú vojnu, v ktorej Netflix prevýšil ponuku Paramount Skydance takmer 28 dolármi za akciu oproti približne 24 dolárom, ktoré ponúkol Paramount.

Akcie Warner Bros. Discovery uzavreli vo štvrtok na 24,50 dolára s trhovou kapitalizáciou 61 miliárd dolárov. Podľa podmienok dohody dostane každý akcionár 23,25 dolára v hotovosti a približne 4,50 dolára v akciách Netflixu na akciu, čo oceňuje spoločnosť na 27,75 dolára za akciu.

Transakcia by sa mala uzavrieť dňom, keď sa oddelí Discovery Global (teda napríklad CNN, TNT a TBS) do samostatnej spoločnosti, čo sa očakáva v treťom štvrťroku 2026.

Generálny riaditeľ Netflixu Ted Sarandos uviedol: „Spoločne poskytneme divákom viac obsahu, ktorý milujú, a definujeme ďalšie storočie príbehov.“ Dohoda čelí prísnemu protimonopolnému preskúmaniu v USA a EÚ.

(reuters, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.