Preskočiť na obsah
Minúta  |  

SaS predstavila návrhy k reforme financovania sociálnych služieb

Opoziční poslanci Martina Bajo Holečková a Vladimír Ledecký (obaja SaS) predstavili pozmeňujúce návrhy k pripravovanej reforme financovania sociálnych služieb. Upozorňujú, že napriek prísľubu ministerstva o navýšení systému o 300 miliónov eur hrozí, že odkázaní ľudia prídu o časť financií, najmä pri ambulantných a terénnych službách.

Reforma by podľa nich mohla viesť k zníženiu dostupnosti starostlivosti v domácnostiach, čo by bolo ekonomicky aj psychologicky nevhodné. Podľa Bajo Holečkovej je cieľom zabezpečiť, aby ľudia neprišli o 300 eur mesačne a mohli naďalej využívať domáce formy starostlivosti.

Navrhujú tiež zjednotenie financovania pre rehabilitačné strediská a domovy sociálnych služieb na úroveň špecializovaných zariadení. Výšku príspevku by mali zvýšiť z 353 na 438 eur.

Podľa poslancov je aktuálne nastavenie príspevkov zo strany samospráv podhodnotené a nezohľadňuje skutočné náklady. V prípade, že sumu neupravia, budú musieť rodičia znevýhodnených detí náklady doplácať z vlastného vrecka.

(tasr, max)

Minúta  |  

Dotácie z Únie viaznu pre korupčný škandál, grécki farmári blokujú cesty

Grécki farmári v pondelok zintenzívnili protesty, ktoré odštartovali v dôsledku vyšetrovaní korupcie súvisiacich s európskymi dotáciami, čo malo vplyv na ich neskoré vyplácanie. Nespokojnosť vyústila do masových blokád ciest, hraničných priechodov a dokonca letísk.

Na ostrove Kréta polícia použila slzotvorný plyn na rozohnanie protestujúcich, ktorí hádzali kamene pri pokuse preniknúť na letisko v Heraklione. Podobné incidenty sa odohrali aj v Chanii, kde demonštranti poškodili policajné vozidlá.

Protesty narušili dopravu aj na hraniciach s Bulharskom a Tureckom, kde zložky umožnili prejazd iba vozidlám s citlivým tovarom.

Premiér Kyriakos Mitsotakis vyzval farmárov, aby ukončili blokády, a deklaroval ochotu rokovať. Vláda zároveň oznámila, že aktuálne preverujú viac ako 40-tisíc žiadostí o dotácie. Zároveň sa zaviazala vyplatiť farmárom 3,7 miliardy eur, aj keď priznala oneskorenia platieb.

Korupčný škandál prepukol po tom, ako európski prokurátori odhalili rozsiahle podvody s fingovaným vlastníctvom pôdy a zvierat, v ktorých asistovali aj štátni zamestnanci.

(reuters, max)

Minúta  |  

Opozícia chce rokovať o správe ÚOO za vlaňajšok, potom o zmenách

KDH opäť namieta návrh na transformáciu Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) na nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

Stranícky poslanec Marián Čaučík upozornil, že parlament stále nerokoval o výročnej správe úradu za minulý rok, ktorá by mala byť podkladom na akékoľvek rozhodovanie o jeho ďalšom osude.

Opozičné kluby sa zhodujú, že diskusii o zmene úradu by malo predchádzať vypočutie tejto správy. Podľa podpredsedu KDH Viliama Karasa ide zo strany koalície o vnútorný konflikt, keďže poslanci Hlasu predložili pozmeňujúci návrh, ktorý zásadne mení pôvodný zámer zákona.

Návrhom na zapracovanie zmien chcú odstrániť možnosť zamestnávateľa žiadať o preskúmanie trvania ochrany oznamovateľa a zrušiť podmienku súvisu s protispoločenskou činnosťou.

Kresťanskí demokrati tvrdia, že návrh nie je podložený reálnymi problémami v činnosti ÚOO a ide skôr o politickú pomstu. Vyzývajú koalíciu, aby návrh stiahla a rokovanie prerušila, kým si nevyjasnia postoje v rámci vládnej väčšiny.

Vláda pre zmenu úradu zasadala mimoriadne v sobotu ešte koncom novembra. To skritizoval prezident Peter Pellegrini a skrátené konanie v parlamente namietal aj generálny prokurátor Maroš Žilinka.

(tasr, max)

Minúta  |  

PS: Štát neoprávnene zbavil Agrofert povinnosti sanácie

Progresívne Slovensko (PS) upozorňuje na závažné podozrenia v prípade areálu bývalého chemického podniku Istrochem, kde štát podľa strany neoprávnene zbavil koncern Agrofert povinnosti sanovať environmentálnu záťaž. Tie doplní aj do podania na Generálnu prokuratúru SR.

„Nové dokumenty, ktoré doteraz neboli zverejnené, dokazujú, že okresný úrad rozhodol v prospech Agrofertu na základe investícií, ktoré s ekologickou sanáciou majú len veľmi slabú alebo žiadnu súvislosť,“ upozornila Tamara Stohlová (PS) a spresnila, že ide napríklad o kúpu cisterny či rekonštrukciu budov.

Podľa nej Agrofertu udelili povinnosť sanácie už pri privatizácii, keď mal do ekologických opatrení investovať 33 miliónov eur. Kritizuje aj ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS), že sa odvoláva na rozhodnutie z rokov 2016 a tri z tohto roka, pričom práve tie môže napadnúť.

Envirorezort reagoval, že v jeho právomoci nie je riešiť privatizačnú zmluvu z 90. rokov a vychádza iba zo skutkového stavu veci a z právoplatných rozhodnutí orgánov, ktoré kompetenčne nepatria pod envirorezort.

Zdôraznil, že znečistenie v Istrocheme a vo Vrakuni patrí medzi najvážnejšie envirozáťaže v Európe, ktoré ohrozujú aj zásobáreň pitnej vody na Žitnom ostrove.

(tasr, max)

Minúta  |  

Požívatelia Mety si v Únii budú môcť vybrať personalizované reklamy

Spoločnosť Meta, prevádzkovateľ Facebooku a Instagramu, zareagovala na pravidlá Európskej únie tým, že používateľom v členských krajinách ponúkne možnosť výberu pri personalizovaných reklamách.

Podľa Európskej komisie si budú môcť používatelia zvoliť, či chcú súhlasiť so zdieľaním všetkých svojich osobných údajov a prijímať plne cielené reklamy alebo si vyberú obmedzené zdieľanie a reklamy s nižšou mierou personalizácie.

Nové možnosti spoločnosť Meta predstaví používateľom v januári budúceho roka. Eurokomisia v júni varovala pred možnými dennými pokutami po tom, ako americký gigant v oblasti sociálnych médií oznámil, že vykoná len obmedzené zmeny vo svojom modeli platby alebo súhlasu.

Už v lete pritom v nadväznosti na reguláciu Únie konglomerát oznámil, že od októbra úplne zakáže zobrazovanie politických reklám na svojich platformách v rámci EÚ.

Rozhodnutie súviselo s prísnejšími pravidlami transparentnosti a cieľom tohto kroku je obmedziť riziko manipulácie počas volieb a referend a zároveň zabrániť šíreniu nepravdivých či zavádzajúcich informácií.

(reuters, max)

Minúta  |  

Remišová: Areál vo Voderadoch stál pred štyrmi rokmi päť miliónov

Poslankyňa z klubu Slovensko – Za ľudí Veronika Remišová upozornila na podozrivý obchod so štátnym majetkom, pri ktorom štát zaplatil 17 miliónov eur za areál vo Voderadoch, ktorý v roku 2021 kúpila súkromná firma za päť miliónov eur.

Peniaze na nákup areálu poslal inštitúcii Národné inovačné a technologické centrum (NITC) Úrad podpredsedu vlády SR pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku pod vedením Petra Kmeca (Hlas), ktorý po nedávnych podozreniach z pochybení pri dotačných výzvach podal demisiu.

Povinnosťou Kmeca bolo podľa Remišovej zistiť si riadne všetky náležitosti, a ak pozemok v roku 2021 predávali za päť miliónov eur, je podľa nej nehospodárne a neefektívne, že ho štát kúpil za 17 miliónov eur.

Kmec v reakcii na kritiku ešte minulý týždeň podotkol, že areál znalec ohodnotil na vyššiu sumu, a to 19,3 milióna eur.

Remišová zároveň oznámila, že podáva trestné oznámenie, a vyzvala na zverejnenie všetkých dokumentov k prípadu.

Kmec pred pár dňami skonštatoval, že kampaň proti NITC je výsledkom politickej pomsty Progresívneho Slovenska, ktoré chcelo investovať 700 miliónov do centra v Bratislave. Podľa neho sa vo Voderadoch realizuje rovnaký projekt výrazne lacnejšie. Zároveň tvrdí, že realitná agentúra nikdy nerokovala o cene pod 18 miliónov eur.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.