Preskočiť na obsah
  |  

Obvinený z vraždy Charlieho Kirka sa po prvý raz postavil pred súd

Pred súd v americkom Utahu sa po prvý raz osobne postavil Tyler Robinson, obvinený z vraždy konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka.

Dvadsaťdvaročný Robinson prišiel do súdnej siene v meste Provo v putách a s okovami, oblečený v košeli a kravate. Počas pojednávania komunikoval so svojimi právnikmi, miestami sa usmieval. Na súde boli prítomní aj jeho rodičia a brat, pričom jeho matka podľa novinárov neudržala slzy.

Robinson je obvinený, že 10. septembra jediným výstrelom zo strechy zastrelil 31-ročného Charlieho Kirka, spojenca prezidenta Donalda Trumpa. Stalo sa to počas podujatia organizácie Turning Point USA na pôde Utah Valley University.

Na žiadosť štátnych prokurátorov sudca okresného súdu USA Tony Graf určil v tomto prípade za zástupkyňu obete Eriku Kirkovú, vdovu po zastrelenom aktivistovi.

Vo štvrtok sa pojednávanie sústredilo na otázky transparentnosti procesu a prístupu verejnosti a novinárov na pojednávania. Obhajoba žiada vylúčenie kamier zo súdnej siene s odôvodnením, že mediálny tlak by mohol narušiť právo obžalovaného na spravodlivý proces.

„Nechceme chaos, ktorý panuje v médiách, v tejto súdnej sieni,“ povedala Robinsonova právnička Staci Visserová.

Graf už skôr rozhodol, že Robinson môže vystupovať v civilnom oblečení, no musí zostať fyzicky spútaný. Zakázal však zverejňovanie záberov jeho pút, čo by podľa právnikov mohlo spôsobiť zaujatosť poroty.

Prokurátori Robinsona obvinili zo siedmich trestných činov vrátane obzvlášť závažnej vraždy, marenia spravodlivosti a ovplyvňovania svedkov, pričom avizovali, že budú žiadať trest smrti. Sudca rozhodnutie o prístupe médií oznámi 29. decembra, predbežné pojednávanie je naplánované na máj budúceho roka.

(reuters, luc)

  |  

Thajsko smeruje k predčasným voľbám uprostred krízy

Thajsko čakajú predčasné parlamentné voľby po tom, ako kráľ Mahá Vatčirálongkón schválil žiadosť premiéra Anutina Čánvirakula o rozpustenie parlamentu. Krok prichádza v čase pohraničného konfliktu s Kambodžou a hroziaceho hlasovania o vyslovení nedôvery vláde.

Voľby by sa mohli uskutočniť už vo februári.

Anutin vo štvrtok vyhlásil, že „vracia moc ľuďom“. Rozpustenie parlamentu prichádza necelých sto dní po tom, ako sa ujal funkcie na čele menšinovej vlády. Opozícia, najmä najsilnejšia Ľudová strana, sa totiž chystala iniciovať hlasovanie o vyslovení nedôvery vláde.

Politickú krízu sprevádza aj vážny bezpečnostný problém. Ozbrojený konflikt na hranici s Kambodžou trvá už piaty deň, pričom si vyžiadal najmenej 20 obetí, takmer 200 zranených a státisíce vysídlených, píše Reuters.

Do situácie sa zapája aj Washington, keď americký prezident Donald Trump avizoval telefonáty lídrom oboch krajín s cieľom utlmiť násilie.

(reuters, luc)

  |  

Huang, Musk aj Altman. Osobnosťami roka sú podľa Time lídri AI

Časopis Time označil za osobnosti roka 2025 technologických lídrov, ktorí stoja za prudkým rozmachom umelej inteligencie.

Medzi nimi dominuje Jensen Huang, generálny riaditeľ spoločnosti Nvidia. Tá sa vďaka takmer monopolnému postaveniu v oblasti výkonných čipov pre AI stala najhodnotnejšou firmou na svete s trhovou kapitalizáciou päť biliónov dolárov.

Huang spolu so Samom Altmanom (OpenAI), Elonom Muskom (xAI), Markom Zuckerbergom (Meta) a ďalšími udáva tempo v oblasti AI, ktorá dnes preniká do všetkých odvetví – od výskumu a zdravotníctva po sociálne siete a ekonomiku.

Aplikácia ChatGPT dosiahla 800 miliónov týždenných používateľov, pričom veľké jazykové modely (LLM) sa ďalej zdokonaľujú aj vďaka novým metódam učenia.

Firmy ako Google (Gemini AI) a Anthropic (Claude) súťažili o trh a investície v stovkách miliárd dolárov.

Hoci AI zvyšuje efektivitu a produktivitu, prináša aj riziká – šírenie dezinformácií, zneužívanie moci a hrozbu straty ľudskej kontroly.

(pir)

  |  

Údaje zo sociálnych sietí budú nutné na vstup do USA

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa zavádza nové pravidlá pre cestujúcich z krajín bezvízového styku, ktorí od 8. februára musia pri žiadosti o vstup do USA poskytnúť používateľské mená zo sociálnych sietí používané za posledných päť rokov.

Tieto požiadavky, ktoré nadväzujú na výkonné nariadenie prezidenta z 20. januára, sa týkajú aj emailových adries z poslednej dekády a osobných údajov o rodinných príslušníkoch.

Opatrenie je súčasťou širšieho úsilia o sprísnenie imigračnej politiky a má podľa vlády zabezpečiť dôkladnejšiu kontrolu návštevníkov. Program bezvízového styku umožňuje návštevu Spojených štátov na 90 dní pre občanov 42 krajín, prevažne európskych.

Kritika na seba nenechala dlho čakať. Americká cestovná asociácia varovala, že opatrenia môžu odradiť turistov. Demokratická senátorka Patty Murrayová ironicky zhodnotila, že „by bolo jednoduchšie jednoducho zakázať cestovný ruch.“

V stredu pritom USA spustili registráciu pre takzvané zlaté karty. Kto zaplatí milión dolárov, vďaka tomuto systému získa trvalý pobyt „za veľkou mlákou“ v „rekordnom čase“.

(reuters, max)

  |  

Slováka obžalovali v Poľsku za podvody s elektrinou za milióny eur

Poľská Agentúra vnútornej bezpečnosti podala obžalobu voči občanovi Slovenska za účasť v medzinárodnej organizovanej skupine páchajúcej daňové podvody pri obchodovaní s elektrickou energiou.

Podľa vyšetrovania podvodné praktiky spôsobili neoprávnené vratky DPH vo výške viac ako 15 miliónov zlotých, čo je približne 3,55 milióna eur. Zločinecká skupina operovala v rokoch 2013 až 2014 na území Poľska, Slovenska a ďalších členských štátov Európskej únie.

Fiktívne transakcie s elektrinou realizovali cez medzinárodnú energetickú burzu, pričom reťazenie obchodov naznačovalo možné manipulácie cien. Podvodné schémy využívali nulovú daňovú sadzbu na exporty, čo umožňovalo žiadať neoprávnené vratky DPH.

Ide o súčasť širšej kauzy, v ktorej bolo od roku 2019 obžalovaných viacero osôb z Lotyšska, Dánska, Estónska, Slovenska, Poľska a Bieloruska. Katovický okresný súd už v roku 2023 aj tento rok vyniesol rozsudky nad štyrmi obvinenými, ktorým okrem trestov odňatia slobody a pokút nariadil aj náhradu škody štátu.

(tasr, max)

  |  

Koalícia ochotných riešila zmrazené ruské aktíva aj mierový plán

Lídri skupiny krajín „koalície ochotných“ rokovali vo štvrtok počas virtuálneho stretnutia o pokroku v mobilizácii zmrazených ruských štátnych aktív, uviedol úrad britského premiéra Keira Starmera.

Telefonát prišiel deň po tom, čo Británia, Francúzsko a Nemecko hovorili s americkým prezidentom Donaldom Trumpom o najnovšom úsilí Washingtonu dosiahnutie mierovej dohody na ukončenie vojny na Ukrajine.

Kyjev sa postavil proti plánu podporovanému USA, ktorý bol navrhnutý minulý mesiac a ktorý by si vyžadoval veľké ústupky Moskve, zatiaľ čo európske mocnosti pracujú na bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu ako súčasť potenciálnej dohody.

Predstavitelia sa vo štvrtok zhodli, že mierový plán pod vedením USA je pre Ukrajinu „kľúčovým momentom“.

Americký prezident pritom vyšle tento víkend svojho zástupcu na rokovania o Ukrajine do Európy, ak bude reálna šanca na podpísanie mierovej dohody, potvrdil to vo štvrtok Biely dom. „Prezident je mimoriadne frustrovaný z oboch strán tejto vojny a už ho nebavia stretnutia len kvôli stretnutiam,“ povedala hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová.

(reuters, max)