Preskočiť na obsah
  |  

Ruská centrálna banka žaluje Euroclear v súvislosti s aktívami

Ruská centrálna banka v piatok oznámila, že podáva žalobu na spoločnosť Euroclear so sídlom v Belgicku, v ktorej je uložená väčšina ruských aktív zmrazených v Európskej únii.

„V súvislosti s nezákonnými krokmi depozitára Euroclear, ktoré spôsobujú Banke Ruska [Centrálnej banke Ruskej federácie, poznámka redakcie] škodu, ako aj v súvislosti s mechanizmami priameho alebo nepriameho využívania aktív Banky Ruska bez jej súhlasu, ktoré oficiálne posudzuje Európska komisia, podáva Banka Ruska žalobu na Arbitrážny súd mesta Moskva proti depozitáru Euroclear o náhradu spôsobených škôd,“ uvádza sa vo vyhlásení, ktoré citovala ruská agentúra TASS.

Výšku uplatňovaného nároku v oznámení nespresnili.

Centrálna banka tvrdí, že belgická spoločnosť ju poškodzuje a ovplyvňuje jej schopnosť nakladať s vlastnými finančnými prostriedkami a cennými papiermi.

(reuters, luc)

  |  

Biely dom: Trump má „po krk stretnutí“, ktoré sa týkajú Ukrajiny

Donald Trump vyšle tento víkend zástupcu na rokovania o Ukrajine v Európe, no len v prípade, že bude reálna šanca na podpis mierovej dohody. Vo štvrtok to oznámil Biely dom s tým, že prezidenta už unavujú diplomatické stretnutia, ktoré neprinášajú konkrétne výsledky.

„Prezident je mimoriadne frustrovaný z oboch strán tejto vojny a má po krk stretnutí len pre samotné stretnutia,“ uviedla hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová.

Washington zároveň vyvíja tlak na Kyjev, aby čo najskôr dospel k mierovému riešeniu. Ukrajinská strana sa však stavia rezervovane k americkému návrhu z minulého mesiaca, ktorý je podľa niektorých hodnotení výhodnejší pre Moskvu.

Trump v stredu telefonoval s lídrami Francúzska, Nemecka a Británie. Následne uviedol, že rozhovor bol „živý“ a dotkol sa aj možnosti víkendových rokovaní v Európe o ďalšom postupe v otázke Ukrajiny.

Administratíva podľa Leavittovej v uplynulých týždňoch intenzívne rokovala so všetkými stranami konfliktu. „Len za posledné dva týždne strávila viac ako 30 hodín rokovaniami s Rusmi, Ukrajincami a Európanmi,“ povedala.

(reuters, luc)

  |  

Nemiešajte sa do európskej demokracie, odkázala Leyenová Trumpovi

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová odkázala americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, aby „sa nemiešal“ do európskej demokracie. Na galavečere POLITICO 28 v Bruseli tak reagovala na nedávnu Národnú bezpečnostnú stratégiu USA aj ostré vyjadrenia šéfa Bieleho domu na adresu Európy.

Šéfka eurokomisie vyzdvihla právo ľudí demokraticky voliť politických predstaviteľov a zdôraznila, že suverenita voličov musí byť chránená. „Nikto iný do toho nemá zasahovať, bez akýchkoľvek pochybností,“ dodala.

Americká stratégia tvrdí, že Európe hrozí v priebehu 20 rokov „civilizačné vymazanie“. Dokument zároveň kritizuje kroky EÚ voči radikálnym politickým silám ako politickú cenzúru a hovorí o potrebe „pestovať odpor voči súčasnému smerovaniu Európy“.

Von der Leyenová v tejto súvislosti pripomenula návrh takzvaného Európskeho štítu demokracie, ktorým chce EÚ posilniť boj proti zahraničnému zasahovaniu najmä v online priestore a počas volieb. Zdôraznila však, že s americkými prezidentmi mala vždy „veľmi dobré pracovné vzťahy“ a platí to aj dnes.

Zároveň vyzvala Európanov, aby sa sústredili na vlastnú silu a jednotu. „Som presvedčená transatlantistka, ale dôležité je, aby sme boli hrdí na Európsku úniu, na našu pozíciu a silu,“ povedala. Trump pritom len nedávno označil Európu za „upadajúcu“ a jej lídrov za „slabých“.

(luc)

  |  

Rubio hovoril s thajským šéfom diplomacie o konflikte s Kambodžou

Thajský minister zahraničných vecí Sihasak Phuangketkeow v piatok telefonicky hovoril so svojím americkým náprotivkom Marcom Rubiom o napätí na hraniciach s Kambodžou, uviedol thajský rezort diplomacie.

Rozhovor predchádzal plánovanému telefonátu medzi thajským premiérom a prezidentom USA Donaldom Trumpom, v ktorom sa majú zamerať na tú istú otázku.

Podľa vyhlásenia thajského rezortu zahraničných vecí Phuangketkeow zdôraznil, že Bangkok je naďalej odhodlaný dosiahnuť mierové riešenie konfliktu. Zároveň však upozornil, že trvalý mier musí byť podložený konkrétnymi krokmi a skutočným záväzkom všetkých strán.

Americký minister zahraničných vecí Rubio počas rozhovoru potvrdil pripravenosť Spojených štátov konštruktívne presadzovať mier.

(reuters, luc)

  |  

Maduro: Zaistenie tankera zo strany USA je námorné pirátstvo

Venezuelský prezident Nicolás Maduro odsúdil zaistenie venezuelského ropného tankera zo strany USA. Krok označil za akt „námorného pirátstva“.

„Uniesli posádku, ukradli loď a otvorili novú éru – éru zločineckého námorného pirátstva v Karibiku,“ povedal Maduro na podujatí. „Venezuela zabezpečí všetky lode, aby zaručila voľný obchod s ropou vo svete,“ zdôraznil.

Americký prezident Donald Trump v stredu oznámil, že Spojené štáty zaistili veľký ropný tanker pri pobreží Venezuely. Ministerka spravodlivosti USA Pam Bondiová následne na sieti X uviedla, že tento tanker prevážal ropu z Venezuely a Iránu.

Operácia bola podľa ministerky pre vnútornú bezpečnosť USA Kristi Noemovej zameraná na „režim“ ľavicového venezuelského prezidenta Madura. Ten podľa jej slov kryje ľudí pašujúcich drogy do USA. Vo štvrtok Biely dom oznámil, že tanker prevezú do prístavu v Spojených štátoch.

„Nebudeme sa prizerať, ako sa sankcionované plavidlá plavia po moriach s ropou z čierneho trhu, výnosy z ktorej podporujú narkoterorizmus zo strany darebáckych a nelegitímnych režimov na celom svete,“ uviedla hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová.

(tasr, luc)

  |  

Eurokomisia údajne zvažuje druhé kolo obranných úverov SAFE

Európska komisia zvažuje spustenie druhého kola úverového programu SAFE na financovanie obranných projektov. Podľa predstaviteľov EÚ je dôvodom rastúca obava z Ruska, ako aj pochybnosti o bezpečnostných záväzkoch Spojených štátov v Európe.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že pôvodný balík vo výške 150 miliárd eur bol výrazne prečerpaný. Viaceré členské štáty preto podľa nej žiadajú nové kolo programu.

V rámci mechanizmu SAFE si EÚ požičiava peniaze na finančných trhoch a následne ich poskytuje vládam členských štátov formou úverov za cenu, ktorú si účtujú na svoje obranné projekty. Úvery môžu mať splatnosť až 45 rokov a počíta sa s desaťročným odkladom splácania istiny.

Komisia v rámci prvého kola prijala žiadosti v celkovom objeme približne 190 miliárd eur, čo potvrdzuje silný dopyt po pokračovaní programu, uviedol jeden z predstaviteľov EÚ.

Podľa zdrojov z Bruselu je zatiaľ priskoro hovoriť o objeme prípadného druhého balíka. EK však myšlienku aktívne analyzuje a rozhodnutie by mohlo padnúť už budúci rok.

(reuters, luc)