Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prieskum Reuters: Trump stráca podporu pre obavy z ekonomiky

Podpora prezidenta Donalda Trumpa v najnovšom prieskume agentúr Reuters/Ipsos klesla na 39 percent, čo predstavuje jednu z najnižších hodnôt jeho súčasného mandátu. Trojdňový online prieskum, ukončený v nedeľu 14. decembra, zaznamenal pokles z úrovne 41 percent začiatkom decembra.

Trump sa po návrate do Bieleho domu v januári 2025 opieral o 47‑percentnú podporu, no postupne stráca body najmä pri hodnotení hospodárskej politiky.​ S ekonomikou je podľa prieskumu spokojných 33 percent dospelých Američanov, čo predstavuje najnižší tohtoročný výsledok v tejto oblasti.

V samostatnej otázke o životných nákladoch vyslovilo spokojnosť 27 percent opýtaných, oproti 31 percentám zo začiatku mesiaca.

Celková podpora medzi republikánmi pritom zostáva vysoká – Trumpovo pôsobenie v úrade kladne hodnotí 85 percent stúpencov strany –, no ich dôvera v jeho ekonomické riadenie klesla z 78 na 72 percent, čo je najnižšia hodnota v tomto roku.

Prezident Trump kandidoval s prísľubom, že po období zvýšenej inflácie za éry demokrata Joea Bidena stabilizuje ceny, avšak inflácia pod jeho vedením zostáva na úrovni približne troch percent.

​(reuters, sie)

Minúta  |  

Francúzsky súd priznal Mbappému 60 miliónov eur od PSG

Parížsky súd práce rozhodol, že Kylian Mbappé má od svojho bývalého klubu Paris Saint‑Germain nárok na vyplatenie viac ako 60 miliónov eur nevyplatenej mzdy a bonusov. Rozhodnutie sa týka najmä troch mesačných platov z roku 2024 i viacerých bonusov, ktoré podľa súdu vyplývali z futbalistovej pracovnej zmluvy.

Mbappé, ktorý je dnes hráčom Realu Madrid a kapitánom francúzskej reprezentácie, pôvodne žiadal podstatne vyššiu sumu, zatiaľ čo si PSG v protipohľadávke uplatnilo stomiliónové odškodné za odchod bez odstupného.

Súd zamietol väčšinu nárokov oboch strán, vrátane Mbappého tvrdení o psychickom nátlaku a ďalších formách ujmy, a obmedzil sa na uznanie nevyplatených miezd a bonusov.

Mbappého právny tím verdikt označil za potvrdenie zásady, že aj v profesionálnom futbale platí pracovné právo rovnako pre všetkých, zatiaľ čo vedenie PSG oznámilo, že si ponechá možnosť odvolania.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Projekt Európskej stíhačky FCAS má „veľmi malú šancu“

Projekt spoločného európskeho bojového lietadla FCAS po minulotýždňovom stretnutí ministrov obrany Francúzska, Nemecka a Španielska zostáva bez dohody o ďalšom postupe.

Tri zdroje oboznámené s rokovaniami pre agentúru Reuters uviedli, že približne 100‑miliardový program vývoja stíhačky piatej generácie, ktorý má nahradiť francúzske Rafale a nemecké a španielske Eurofightery, má v súčasnej podobe „veľmi malú šancu“ na pokračovanie.

Francúzsko navrhuje odklad rozhodnutia o pokračovaní projektu do budúceho roka, zatiaľ čo Nemecko pôvodne počítalo s uzavretím dohody do konca roka 2025 a s ohlásením postupu na samite lídrov EÚ v Bruseli.

Jadro sporu predstavuje požiadavka francúzskeho výrobcu Dassault na líderskú rolu v projekte pred konzorciom Airbus, ktorú nemecká strana neakceptuje. Rozdielne operačné potreby krajín napätie ešte prehlbujú. Francúzsko požaduje lietadlo schopné niesť jadrové zbrane a operovať z lietadlovej lode, zatiaľ čo Nemecko už na plnenie týchto úloh objednalo americké stroje F‑35.

​(reuters, sie)

Minúta  |  

Taraba: Ústupky EÚ v oblasti emisných povoleniek ETS 2 nie sú dostatočné

Slovensko nepovažuje ústupky v oblasti emisných povoleniek ETS 2 za dostatočné. Uviedol to v utorok v Bruseli minister životného prostredia SR Tomáš Taraba (nominant SNS) po skončení rokovaní Rady EÚ pre životné prostredie, informuje spravodajca TASR.

Systém emisných povoleniek EÚ, ktorý by sa od roku 2027 mal rozšíriť aj na vykurovanie budov a cestnú dopravu (ETS 2), bol najdôležitejšou témou rokovaní na Rade ministrov, povedal Taraba. Pripomenul, že hoci Európska komisia (EK) naznačila časový odklad platnosti ETS 2, Slovensko nepovažuje tieto ústupky za dostatočné.

„Neveríme tomu, že deklarovaná snaha pustiť na trh väčšie objemy emisných povoleniek zabezpečí nejakú stabilizáciu cien do budúcna. Postoj nás, ale aj Maďarska a Českej republiky a ostatných krajín, je, že sme deklarovali zámer z ETS 2 vycúvať,“ povedal Taraba. Dodal, že ostatné štáty vrátane Poľska tvrdia, že mechanizmus navrhnutý EK je otázny, či dostatočne zaistí stabilizáciu cien. Zdôraznil tiež, že prínos ETS 2 pre životné prostredie je „mizivý“.

„Považujeme to za extrémne antisociálny prvok, ktorý len predražuje ľuďom existenciu a bývanie. Bude to vytvárať aj tlak na cenu, pokiaľ ide o tovary, pretože všetko, čo sa bude dopravovať po cestách, v podstate bude vystavené nejakému cenovému šoku, ktorý dnes nikto nevie odhadnúť,“ opísal situáciu. Vyjadril názor, že tvrdenia typu, že EÚ našla model, ako zastropovať ceny po zavedení ETS 2, sa nezakladajú na pravde.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Maďarsko uzavrelo multimiliardovú zmluvu na dodávky LNG z USA

Maďarská štátna energetická skupina MVM podpísala päťročnú zmluvu s americkou firmou Chevron na dodávku dvoch miliárd kubických metrov skvapalneného zemného plynu (LNG), čo zodpovedá štyristo miliónom kubických metrov ročne.

Minister zahraničia Péter Szijjártó to označil za dôležitý míľnik v americko‑maďarskej energetickej spolupráci a zdôraznil, že cieľom je nakupovať energiu z čo najväčšieho počtu zdrojov a cez rôzne trasy, aby ceny zostali čo najnižšie.​

Maďarsko síce tvrdí, že sa nedokáže úplne odpojiť od ruského plynu a ropy, no súčasne uzatvára nové kontrakty so západnými dodávateľmi, aby znížilo závislosť od Moskvy. Európska únia sa rozhodla ukončiť dovoz ruského plynu do konca roku 2027, čo Budapešť kritizuje, ale vedenie MVM už naznačilo, že technicky vie zabezpečiť dostatok plynu aj bez Ruska, len za vyššiu cenu.​

V novembri Maďarsko oznámilo, že dostalo z USA „neurčitú výnimku“ zo sankcií na ruskú ropu a plyn, no Washington následne upresnil, že ide len o výnimku na jeden rok a že Budapešť bude musieť nakúpiť americké LNG približne za 600 miliónov dolárov.

​(reuters, sie)

Minúta  |  

Súdna rada zvolila za kandidátku na sudkyňu ESĽP Katarínu Roskoványi

Súdna rada SR na svojom utorkovom zasadnutí zvolila bývalú štátnu tajomníčku ministerstva spravodlivosti Katarínu Roskoványi za kandidátku na sudkyňu Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). Hlasovalo za ňu 12 prítomných členov súdnej rady.

Kandidatúru Roskoványi musí ešte odobriť vláda, spolu s kandidatúrami Branislava Jablonku a Ondreja Laciaka, ktorých súdna rada zvolila na svojom júnovom zasadnutí. Následne má Parlamentné zhromaždenie Rady Európy voliť nového sudcu ESĽP za SR zo zoznamu troch kandidátov predložených slovenským vládnym kabinetom.

Roskoványi navrhol za kandidátku na sudkyňu ESĽP člen súdnej rady Peter Šamko. O kandidatúru na sudkyňu ESĽP sa uchádzala aj členka súdnej rady Dana Jelinková Dudzíková. Za kandidátku ju navrhli predsedníčka Súdnej rady Marcela Kosová, člen súdnej rady Ľuboš Kunay, ako aj Združenie sudcov Slovenska.

Súdna rada zvolila na svojom júnovom zasadnutí dvoch z troch navrhnutých kandidátov na sudcu ESĽP, Branislava Jablonku a Ondreja Laciaka. Súčasného európskeho prokurátora Juraja Novockého nezvolila.

(tasr, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.