Ako konať dobro a robiť svet bezpečnejším

Ako sa rok 2025 skončil, prirodzene sa zamýšľame nad tým, čo môžeme urobiť v nadchádzajúcom roku – nielen pre naše rodiny a komunity, ale aj pre celý svet. Sviatky nie sú len časom osobných predsavzatí, ale aj otázok, ktoré presahujú každodenný život: ako môžeme čo najefektívnejšie pomôcť chudobným na svete?

Odpoveď OSN na túto otázku sa tento rok ukázala ako neúspešná. Pred desiatimi rokmi sa OSN zaviazala riešiť všetko pre všetkých v rámci svojich Cieľov trvalo udržateľného rozvoja (SDG) – chcela odstrániť chudobu, hlad, choroby, nezamestnanosť, klimatickú zmenu aj vojny do roku 2030. Tento rok však správa o pokroku odhalila tvrdú realitu: iba 18 percent zo 169 cieľov OSN je na dobrej ceste, zatiaľ čo tretina stagnuje alebo sa dokonca uberá zlým smerom.

Hoci globálny hlad mierne klesol, podvýživa detí v Afrike stúpla. Kríza vzdelávania – keď viac ako polovica desaťročných detí v krajinách s nízkymi príjmami stále nedokáže prečítať jednoduchú vetu – sa takmer vôbec nezlepšila.

O týchto rozvojových problémoch sme v roku 2025 veľa nepočuli, pretože svet bol zahltený naliehavými geopolitickými a ekonomickými udalosťami. Ruská vojna proti Ukrajine ďalej zvyšovala ceny potravín a hnojív. Konflikty na Blízkom východe a v Sudáne vyhnali z domovov milióny ľudí. Prudko rastúce náklady na dlhy v rozvojových krajinách ešte viac sťažovali investície do zdravotníctva a vzdelávania.

Nedokážeme robiť všetko naraz

Tvrdá realita je taká, že rok 2026 prinesie ešte menej zdrojov na to, aby sme mohli konať dobro. Musíme prestať predstierať, že si môžeme dovoliť robiť všetko naraz, ako to stále vyžadujú Ciele trvalo udržateľného rozvoja. Keď je každý dolár vzácny, rozdeľovanie 100 centov medzi 169 sľubov znamená minimálny pokrok kdekoľvek.

Napriek tomu existujú aj nádejné riešenia. Think-tank Kodanský konsenzus (Copenhagen Consensus) už roky spolupracuje s viac ako stovkou popredných ekonómov a viacerými laureátmi Nobelovej ceny, aby našiel odpoveď na jednoduchú otázku: keď sú peniaze obmedzené, kde môže každý dolár priniesť najväčší úžitok?

Náš recenzovaný výskum, voľne dostupný v sérii štúdií vydaných v spolupráci s Cambridge University Press, poukazuje na tucet mimoriadne účinných politík, ktoré prinášajú ohromujúce výsledky aj v dnešnej náročnej finančnej situácii.

Výživa je dobrým príkladom. Viac ako osem percent svetovej populácie trpí podvýživou, no vieme, že pomoc deťom v prvých tisíc dňoch života – od obdobia v maternici až po prvé roky – môže priniesť ohromné výsledky za relatívne nízke náklady. Už za približne 2,50 dolára môžeme matkám počas tehotenstva poskytnúť doplnky s viacerými mikroživinami. Týmto spôsobom sa predíde rastovej retardácii dieťaťa a trvalému poškodeniu jeho kognitívnych schopností. Dieťa má tak väčšiu šancu vyrásť silnejšie a inteligentnejšie, čo mu umožní byť produktívnejšie v dospelosti.

Výskum ukazuje, že každý investovaný dolár prináša až 40 dolárov v celoživotných ekonomických výhodách. Toto prekonáva efektivitu väčšiny rozvojových politík, ktoré sa dnes uplatňujú.

Pozrime sa na krízu vzdelávania, kde výskum už ukázal jednoduché a overené riešenia. Ak deti strávia hodinu denne pri lacných tabletoch so vzdelávacím softvérom, môžu sa učiť vlastným tempom a na svojej úrovni. Štruktúrované plány pre každú triedu zároveň pomáhajú učiteľom učiť efektívnejšie. Tieto opatrenia stoja iba 10 až 30 dolárov na dieťa ročne, no dokážu zdvojnásobiť či dokonca strojnásobiť celkovú efektivitu školy.

V čase, keď sa rozpočty na vzdelávanie zmenšujú, prinášajú tieto zásahy návratnosť 65 až 80 dolárov na každý investovaný dolár. Namiesto toho, aby sme odsúdili ďalšiu generáciu na negramotnosť a nízku produktivitu, tieto riešenia ponúkajú skutočnú nádej.

Boj proti tuberkulóze (TBC) a malárii stráca na svojej dynamike. Pritom práve zintenzívnenie diagnostiky TBC, šesťmesačné liečebné kúry tuberkulózy a distribúcia moskytiér ošetrených insekticídmi patria medzi absolútne najlepšie investície v globálnom zdravotníctve. Každý dolár vložený do týchto opatrení prináša 46 až 48 dolárov sociálneho úžitku.

Kam efektívne vložiť peniaze a koho podporiť

Dvanásť takýchto opatrení by spolu stálo asi 35 miliárd dolárov ročne, čo je zanedbateľná suma v porovnaní s viac ako 10 biliónmi dolárov, ktoré by boli potrebné na dosiahnutie Cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN.

Investícia 35 miliárd dolárov by pritom dokázala každý rok zachrániť viac ako štyri milióny životov a zvýšiť ročný príjem chudobnej polovice planéty o bilión dolárov, čo prinesie stabilitu, nové pracovné miesta a urobí svet bezpečnejším. To znamená priemerný návrat viac ako 50 dolárov za každý investovaný dolár.

Vlády by mali bezodkladne prijať týchto dvanásť osvedčených politík. Filantropi, ale aj my ostatní môžeme naše koncoročné dary nasmerovať na charitatívne organizácie, ktoré skutočne dodávajú siete proti malárii, vitamíny, liečbu tuberkulózy a efektívne vzdelávacie programy.

Tieto organizácie dosahujú stokrát väčší úžitok ako marketingovo príťažlivé kampane s nejasným dosahom.

Poučenie pre rok 2026 je tvrdé, ale dôležité: keď sú zdroje obmedzené, musíme prestať sľubovať všetko naraz a namiesto toho investovať múdro – tam, kde každý dolár prinesie najväčší úžitok.