Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zamestnanec Harvardovej univerzity kradol telá darované na výskum

Bývalého riaditeľa márnice na Harvardovej lekárskej fakulte Cedrica Lodgeho v utorok odsúdili na osem rokov väzenia za krádež a predaj ľudských pozostatkov darovaných škole na výskumné a vzdelávacie účely.

Spolu so svojou manželkou Denise Lodgeovou, ktorá dostala ročný trest, predával časti tiel – vrátane hláv, rúk, kože a mozgov – jednotlivcom, ktorí ich ďalej distribuovali.

Podľa prokurátorov Lodge od roku 2018 do marca 2020 prevážal ukradnuté pozostatky z márnice na Harvarde do svojho domu v New Hampshire. Jeho konanie označili za „šokujúce“ a tvrdili, že spôsobil hlbokú emocionálnu ujmu rodinám darcov, ktorí darovali telá na vedecké účely v dobrej viere.

Rozsudok nad ním vyniesli vo Williamsporte v Pensylvánii, kde prokuratúra žiadala maximálny desaťročný trest. Lodge sa k činu priznal v máji 2023.

Harvardova lekárska fakulta konanie svojho bývalého zamestnanca označila za „odporné“ a v rozpore s jej hodnotami. V súvislosti s prípadom povolil Najvyšší súd štátu Massachusetts žaloby zo strany rodín, ktoré tvrdia, že univerzita nedostatočne ochránila telá ich blízkych.

(reuters, max)

Minúta  |  

AFP: Trump za rok vydal viac výnosov ako za celý prvý mandát

Americký prezident Donald Trump podpísal od svojho návratu do Bieleho domu 20. januára tohto roka už 221 výkonných nariadení, čo podľa analýzy agentúry AFP predstavuje viac, než vydal počas celého prvého funkčného obdobia.

Tieto dekréty sa týkajú širokého spektra tém od colnej politiky a umelej inteligencie cez kultúrnu a spoločenskú agendu až po otázky architektonického štýlu federálnych budov.​

Výkonné nariadenia majú v Spojených štátoch právne účinky aj bez schválenia Kongresom. Tempo podpisovania dekrétov bolo najvyššie medzi januárom a koncom apríla, keď pribúdalo viac ako 30 príkazov mesačne, a spomalilo sa začiatkom októbra.​

AFP pripomína, že Trumpovi predchodcovia Joe Biden, Barack Obama a George W. Bush vydávali v priemere 30 až 40 nariadení ročne, zatiaľ čo Franklin D. Roosevelt počas štyroch mandátov medzi rokmi 1933 a 1945 podpísal takmer 4-tisíc výnosov v kontexte veľkej hospodárskej krízy a druhej svetovej vojny.

Analýza zároveň ukazuje, že takmer 60 percent aktuálnych Trumpových nariadení sa týka domácej politiky a približne tretina spadá do oblastí sociálnych otázok, kultúry, občianskych práv, školstva a zdravotníctva.

(tasr, sie)

Minúta  |  

USA plánujú modernizovať komunikáciu na letiskách. Dôvodom je bezpečnosť

Federálny letecký úrad Spojených štátov amerických (FAA) plánuje do konca tohto roka zazmluvniť až šesť miliárd dolárov na modernizáciu telekomunikačnej infraštruktúry riadenia letovej prevádzky a radarových systémov.

Ide o súčasť širšej reformy zastaraného systému riadenia letovej prevádzky v Spojených štátoch, na ktorú Kongres vyčlenil 12,5 miliardy dolárov. Administratíva Donalda Trumpa žiada ďalších najmenej 19 miliárd dolárov na úplné dokončenie projektu.

Šéf Federálneho leteckého úradu Bryan Bedford v Kongrese povedal, že agentúra zrýchlila modernizáciu z pôvodných 15 rokov na približne tri roky a už nahradila viac ako tretinu medených káblov optickými vláknami. Toto opatrenie by malo zefektívniť komunikáciu.

Bedford označil práve výpadky komunikačných kanálov ako dôvod viacerých tragických udalostí.

(reuters, sie)​

Minúta  |  

Slovenský film Otec nepostúpil do užšieho výberu na Oscara

Do užšieho výberu 98. ročníka cien americkej Akadémie filmových umení a vied (AMPAS) sa dostali v kategórii najlepší krátky animovaný film dve snímky so slovenskou koprodukciou.

Postúpili snímky Hurikán českého režiséra Jana Sasku a Zomrela som v Irpini ukrajinskej režisérky Anastasije Falileovej. Na produkcii oboch filmov spolupracovala slovenská spoločnosť Artichoke a podporil ich slovenský Audiovizuálny fond (AVF).

V kategórii najlepší medzinárodný film neuspel film Otec režisérky Terezy Nvotovej, keď sa nedostal do užšieho výberu.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Ako reagujú automobilky na zmenu cieľov EÚ o emisiách oxidu uhličitého

Európska komisia v utorok predstavila návrh, ktorý výrazne koriguje pôvodný plán celkového zákazu predaja nových áut so spaľovacími motormi od roku 2035 a prináša väčšiu flexibilitu v emisných cieľoch.

Skupina Stellantis návrh kritizuje ako neúplný a málo zohľadňujúci reálne potreby trhu, najmä pre ľahké úžitkové vozidlá, kde podľa nej chýba jasný plán, ako bude fungovať podpora predaja.

V otázke pomeru európskych súčiastok v autách koncernu Stellantis upozorňuje, že bez presnej definície „pomeru lokálne vyrobených súčiastok vo vozidlách“, zostáva celý legislatívny balík z pohľadu priemyslu nedokončený.​

Volkswagen hodnotí návrh EK ako ekonomicky racionálny. Oceňuje zvýhodnenie malých elektromobilov, väčšiu flexibilitu cieľov flotilových emisií CO2 pre rok 2030 aj úpravy pravidiel pre ľahké úžitkové vozidlá. Za pragmatické považuje ponechanie priestoru pre spaľovacie autá za predpokladu, že výrobcovia plne kompenzujú ich emisie.

Volvo Cars varuje, že oslabovanie dlhodobých klimatických záväzkov pre krátkodobé ústupky môže podkopať konkurencieschopnosť európskeho priemyslu na dlhé roky a vyzýva k stabilnému, ambicióznemu rámcu doplnenému o investície do nabíjacej a dopravnej infraštruktúry.

Koncern pripomína, že za menej ako desať rokov vybudoval kompletné portfólio elektromobilov a deklaruje pripravenosť prejsť na plne elektrickú ponuku s prechodom cez plug‑in hybridy.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Blanár: Novej českej vláde záleží na budovaní vzťahov so Slovenskom

Novej českej vláde podľa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraja Blanára záleží na budovaní vzťahov so Slovenskom. Jasným odkazom je podľa neho utorková návšteva českého ministra zahraničných vecí Petra Macinku v Bratislave, kam pricestoval hneď na druhý deň po svojom vymenovaní do funkcie.

Macinka vyhlásil, že chce nadviazať tam, kde krajiny prestali spolupracovať. Zároveň však podotkol, že Česko bude mať vždy svoj názor, ktorý bude presadzovať bez ohľadu na to, aký je názor Slovenska.

Šéf českej diplomacie vysvetlil, že cestu na Slovensko uskutočnil tak rýchlo po svojom vymenovaní, pretože v stredu cestuje do Bruselu a za žiadnych okolností nechcel, aby jeho prvá cesta vo funkcii viedla inam ako do SR.

„Tie uplynulé roky ma trápilo, že vzťahy medzi českou a slovenskou vládou skôr z iniciatívy tej českej trochu ochladli. V českej spoločnosti po celý čas vnímam, že k ničomu takému medzi ľuďmi nedošlo... Som skutočne rád, že teraz sa tento nesúlad odstránil. Budeme radi spolupracovať a nadviažeme na to, kde sa prestalo spolupracovať,“ povedal Macinka.

Na otázku, či sa Česko prikloní k slovenskému názoru na vojnu na Ukrajine, podporu Kyjeva alebo protiruské sankcie, Macinka reagoval, že česká vláda bude presadzovať český názor bez ohľadu na to, aký bude názor Slovenska alebo iných krajín.

Nový šéf českej diplomacie avizoval, že čoskoro na prvú oficiálnu zahraničnú návštevu na Slovensko vycestuje aj premiér Andrej Babiš. Bude to vraj „veľká cesta“, nechcel však uviesť ďalšie podrobnosti. Blanára pozval na návštevu do Prahy.

(tasr, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.