Ako sme žili: Koľko zím si chodil do školy? Naše školstvo sa rodilo aj v neľahkých dobách

Tradícia rozvoja škôl na území Slovenska siaha do 9. storočia, keď Konštantín a Metod, slovanskí vierozvestcovia, prišli v roku 863 na naše územie. Keďže ich matka bola slovanského pôvodu, rozumeli aj hovorili týmto jazykom. Konštantín vytvoril prvú slovanskú abecedu – hlaholiku, ktorá bola základom šírenia vzdelania. Obaja bratia založili na našom území aj prvú školu, čo bol v tých časoch európsky unikát. V nej sa učili budúci kňazi, výučba prebiehala v staroslovienčine, teda v reči ľudu. Školy na Veľkej Morave boli na vysokej úrovni, predovšetkým pokiaľ išlo o ekonomicko-spoločenské pomery a kultúru – hlavne písomníctvo v cirkevno-kultúrnych centrách (Nitra, Bojná či Bratislava).

Po zániku Veľkej Moravy a postupnom včleňovaní Slovenska do Uhorska, najmä za vlády kráľa Štefana, pravdepodobne vznikali kláštorné a katedrálne školy, ale dôkazy o nich sa nezachovali. Až z konca 10. storočia máme zmienku o kláštornej škole založenej benediktínmi pod Zoborom.

Od 13. storočia už máme správy o farských školách, kde sa vyučovalo takzvané trívium (čítať, písať, počítať), a o kláštorných a kapitulských školách, kde sa učilo kvadrívium (aritmetika, geometria, astronómia, hudba) a, samozrejme, latinská gramatika.

V týchto školách sa pripravovali mladí muži na cirkevné služby. Neskôr v mestských školách, ktoré navštevovali aj deti remeselníkov a mešťanov, sa vyučovali i reálie, poznatky o prírode a spoločnosti.