Preskočiť na obsah
  |  

Odbory odmietajú zmluvy pre štátnu službu bez valorizácie platov

Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR odmietne podpísať kolektívne zmluvy vyššieho stupňa pre verejnú a štátnu službu na rok 2026, ak vláda a samosprávy budú trvať na nulovej valorizácii tarifných platov.

Odbory tvrdia, že takýto postup porušuje dohodu z kolektívneho rokovania zo septembra 2024, podľa ktorej mala výmenou za jednorazovú odmenu 800 eur v roku 2025 od januára 2026 prísť päťpercentná valorizácia platov, čo zapracovali aj do návrhu rozpočtu na roky 2025 až 2027.​

Rokovania o kolektívnych zmluvách na rok 2026 sa podľa KOZ zatiaľ skončili bez dohody, keďže vláda naďalej presadzuje nulový rast platov.

Konfederácia upozorňuje, že nulová valorizácia je ďalším konsolidačným zásahom do príjmov zamestnancov verejného sektora a v kombinácii s rastúcimi životnými nákladmi vedie k poklesu ich kúpnej sily.​

Podpis kolektívnych zmlúv s nulovou valorizáciou by podľa KOZ znamenal legitimizáciu porušenia už prijatých dohôd, preto ich v takejto podobe nepodpíše. Spor tak prechádza do ostrej fázy a odbory hovoria aj o ohrození dôveryhodnosti sociálneho dialógu so štátom.

​(tasr, sie)

  |  

MIRRI predstavilo víziu umelej inteligencie pre Slovensko

Splnomocnenec vlády SR pre umelú inteligenciu a štátny tajomník ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) Radoslav Štefánek predstavil víziu umelej inteligencie pre Slovensko.

Má urýchliť zavádzanie AI do verejnej správy, podnikov aj spoločnosti a pomôcť krajine dosiahnuť digitálnu suverenitu. Podľa Štefánka MIRRI prichádza s jasným plánom založeným na spoločnej zodpovednosti a efektívnej medzirezortnej spolupráci.

Vízia má presadiť kľúčové princípy, aby verejné investície smerovali do vzájomne kompatibilných riešení s jednotnými technickými a bezpečnostnými štandardmi.

Rezort sa chce zamerať na odstraňovanie bariér, najmä modernizáciu legislatívy pre bezpečné a legálne zdieľanie dát. Konsolidované dáta označil za základ fungovania modernej AI v službách štátu aj firiem.

Víziu tvorí šesť pilierov – od infraštruktúry cez hospodárstvo až po vzdelávanie. Štefánek zdôraznil aj potrebu etického používania a riešenia bezpečnostných rizík.

Slovensko podľa neho môže využiť bezuhlíkový energetický mix na „výpočtovú suverenitu“ budovaním ekosystému AI Factories a vo verejnej správe plánuje koncept suverénnej adaptačnej vrstvy – najlepšie globálne modely sa budú učiť slovenský jazyk a legislatívu na bezpečných dátach.

V ekonomike chce štát podporiť firmy pri zavádzaní priemyselnej AI a robotiky, aby krajina nestratila konkurencieschopnosť.

Vízia nie je uzavretá, pripomienky môže verejnosť posielať na [email protected] do konca januára 2026. MIRRI ich vyhodnotí v odbornej skupine a relevantné podnety zapracuje do pripravovanej národnej stratégie.

(tasr, lud)

  |  

Rusko odmieta novú komisiu pre odškodnenie Ukrajiny

Rusko odmietlo právnu záväznosť novej medzinárodnej komisie pre odškodnenie Ukrajiny, ktorú európske krajiny spustili s cieľom zabezpečiť odškodnenie Kyjeva za stovky miliárd dolárov škôd spôsobených ruskými útokmi a údajnými vojnovými zločinmi.

Ruské ministerstvo zahraničia označilo komisiu za propagandistický nástroj a vyhlásilo, že jej rozhodnutia nebudú mať pre Moskvu žiadnu právnu silu, pričom pripomenulo, že nie všetky štáty EÚ sa k tejto iniciatíve pridali.

Komisia, ktorá má sídliť v Haagu, bude posudzovať individuálne aj štátne nároky a nadväzuje na európsky register škôd, kde je už zaregistrovaných viac než 80-tisíc nárokov od občanov, inštitúcií a samotnej Ukrajiny.

Európski lídri zároveň riešia, ako budú v budúcnosti financovať vyplácanie odškodnenia vrátane možného využitia zmrazených ruských aktív v EÚ, no konkrétny mechanizmus ešte nie je definitívne dohodnutý.

(reuters, sie)

  |  

Česko bude naďalej chrániť vzdušný priestor Slovenska

Česko sa na ochrane slovenského vzdušného priestoru bude podieľať aj v roku 2026. Vo štvrtok o tom na sociálnej sieti X informovalo české ministerstvo obrany s tým, že k podpisu deklarácie došlo počas telefonátu nového českého ministra obrany Jaromíra Zůnu s ministrom obrany SR Robertom Kaliňákom (Smer).

„Počas hovoru diskutovali ako o doterajšej spolupráci oboch krajín v obrane a obranno-priemyselnej spolupráci, tak aj o možnosti rozvoja v týchto oblastiach. V rámci rokovania došlo aj k podpisu deklarácie o ochrane vzdušného priestoru Slovenska. Česká republika sa na jej základe bude podieľať na vzdušnej ochrane Slovenska aj v roku 2026,“ uviedol český rezort obrany.

Ochranu slovenského neba prevzali spojenci po uzemnení stíhačiek MiG-29. Vzdušný priestor SR v súčasnosti chránia Poliaci, Maďari a Česi. Podľa hovorcu Ozbrojených síl SR Štefana Zemanoviča by Slovensko mohlo ochranu prevziať v polovici roka 2026.

V súčasnosti čaká na doručenie všetkých 14 objednaných stíhacích lietadiel F-16, zatiaľ ich výrobca dodal sedem. Ďalšie tri mali doraziť tento štvrtok, pre zlé počasie sa však ich prílet oneskorí. Slovensko si stíhačky F-16 objednalo koncom roka 2018. Ich dodanie sa pre pandémiu oneskorilo.

(tasr, lud)

  |  

Finančná správa posilňuje kontroly novou technikou

Finančná správa modernizuje colné kontroly po celom Slovensku novou technikou za 920-tisíc eur, ktorú z veľkej časti hradia eurofondy z programu CCEI. Ide o posilnenie kontrol na colných úradoch, letiskách, hraničných priechodoch aj v mobilných jednotkách s cieľom rýchlejšie a bezpečnejšie odhaľovať nelegálny tovar.​

Nasadili už šesť ručných spektrometrov za takmer 220-tisíc eur, ktoré umožňujú okamžite v teréne identifikovať drogy, výbušniny, nebezpečné chemikálie či falšované lieky bez potreby laboratórnych analýz.

Colné kontroly na letiskách v Bratislave a Košiciach a na priechodoch Vyšné Nemecké, Ubľa a Čierna nad Tisou posilní päť prenosných iónových detektorov za viac než 700-tisíc eur, ktoré zachytia aj stopové množstvá výbušnín a narkotík.​

(tasr, sie)

  |  

V Paríži rokujú o mechanizme odzbrojenia Hizballáhu

Francúzski, saudskoarabskí a americkí predstavitelia rokujú vo štvrtok v Paríži s veliteľom libanonskej armády o plánovanom mechanizme odzbrojenia hnutia Hizballáh, ktorý má posilniť krehké prímerie medzi Izraelom a Libanonom.

Cieľom je vytvoriť detailný plán, ktorý umožní monitorovať a verifikovať proces odzbrojenia a zároveň odradiť Izrael od ďalšej eskalácie.​

Diplomati upozorňujú, že situácia je veľmi nestabilná, pričom blížiace sa parlamentné voľby v Libanone v roku 2026 môžu oslabiť ochotu prezidenta Josepha Aouna tlačiť na otvorené odzbrojenie Hizballáhu.

Keďže libanonská armáda sama nemá kapacity na reálne odzbrojenie, rátajú s posilnením existujúcich mechanizmov prímeria za účasti francúzskych, amerických a prípadne ďalších vojenských expertov spolu s mierovými silami OSN (UNIFIL).​

Zúčastnené krajiny plánujú na začiatku budúceho roka zvolať konferenciu na podporu libanonskej armády a samostatnú donorskú konferenciu na obnovu, a to najmä južného Libanonu.

(reuters, sie)