Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ústavný súd bude rozhodovať o ústavnosti zákonov manželstva

Ústavný súd zatiaľ nerozhodol o ústavnosti častí zákonov týkajúcich sa manželstva. Návrh na posúdenie podala v máji 2023 skupina poslancov parlamentu v snahe rozšíriť ochranu zákona o rodine aj na rodiny založené inak ako manželstvom a vytvoriť tak priestor aj na inštitút na uznanie a ochranu párov rovnakého pohlavia.

Tomáš Senaj z Kancelárie Ústavného súdu SR uviedol: „Predmetné konania zatiaľ neboli meritórne rozhodnuté, procesné úkony prebiehajú naďalej.“

Poslankyňa Mária Kolíková (SaS) vyhlásila: „Ústavný súd je inštitúcia, ktorá môže vyslať jasný odkaz Národnej rade, aby prijala právnu úpravu v súlade s ústavou a zaručila týmto ľuďom uznanie a práva.“ Návrh sa týka zákona o rodine, Občianskeho zákonníka a zákonov o sociálnom poistení.

Ústavný súd posúdi aj ústavnosť zákonov o pobyte cudzincov, keďže súčasná legislatíva považuje za manželstvo vzťah medzi mužom a ženou.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Nemeckí Židia varujú pred zvykaním si na antisemitizmus

Predseda Ústrednej rady Židov v Nemecku Josef Schuster upozornil, že v krajine hrozí nebezpečná miera zvykania si na vysokú úroveň antisemitizmu. Reagoval tak na teroristický útok v Austrálii spred týždňa, pri ktorom zomrelo pätnásť osôb prevažne židovského pôvodu.

Schuster poukázal na dramatický nárast antisemitizmu od útoku hnutia Hamas na Izrael 7. októbra 2023, pri ktorom zahynulo približne 1 200 osôb. Nasledovala masívna izraelská vojenská odpoveď, ktorá si v Pásme Gazy vyžiadala približne 70-tisíc obetí.

Aj napriek dočasnému prímeriu v októbri zostáva úroveň antisemitizmu v Nemecku na „príliš vysokej“ úrovni. Najväčším rizikom je podľa neho postupná normalizácia antisemitizmu v spoločnosti.

Zdôraznil, že je neprípustné, aby si spoločnosť zvykala na nenávisť voči Židom. Varoval aj pred nemožnosťou viesť dialóg s ľuďmi, ktorí spochybňujú právo Izraela na existenciu, pretože „démonizácia izraelského štátu je v rozpore s princípmi spolunažívania“.

(tasr, dpa, max)

Minúta  |  

Zeman: Spomeňme si na rok 1968, Ukrajinu musíme podporiť

Bývalý český prezident Miloš Zeman označil Rusko za agresora, ktorý by mal za svoju agresiu zaplatiť. V rozhovore pre spravodajský portál TN.cz sa vyslovil za využitie zmrazených ruských aktív na podporu Ukrajiny a podporil aj českú muničnú iniciatívu, ktorú označil za „poriadne pádny čin“.

Varoval, že Rusko môže zaútočiť na krajiny, kde je ruská menšina, napríklad na pobaltské štáty. Zároveň však považuje priamy konflikt s NATO za nepravdepodobný: „To by Rusko zreteľne prehralo.“

Európa by sa podľa českého exprezidenta mala pripravovať na obranu efektívne a vyvarovať sa korupcie pri zbrojných zákazkách.

Zeman pripomenul sovietsku inváziu do Československa v roku 1968 a vyzval svojich priaznivcov, aby nezabúdali na túto udalosť pri hodnotení Ruska. „Spomeňte si na noc 21. augusta 1968. Vtedy nás Rusi tiež v noci prepadli. Prepadli malú krajinu, ktorá sa nebránila. Zastávam názor, že asi nebola fyzická obrana možná. Ukrajina sa bráni,“ zdôraznil.

Vyjadril nádej, že Rusko sa raz stane demokratickou krajinou. Spomenul Michaila Gorbačova ako reformátora a vyjadril želanie, aby Rusko sa premenilo na pluralitnú demokraciu.

(tasr, idnes.cz, max)

Minúta  |  

Ukrajina obvinila Rusko z únosu civilistov zo Sumskej oblasti

Ruské jednotky v sobotu večer údajne prenikli cez hranicu do severovýchodnej Sumskej oblasti Ukrajiny a podľa ukrajinských médií odviezli približne 50 obyvateľov pohraničnej dediny Hrabovske do Ruska.

Informáciu priniesli verejnoprávny vysielateľ Suspiľne a portál Ukrajinska pravda s odvolaním sa na ukrajinskú armádu. Väčšina odvlečených civilistov je údajne v staršom veku.

Tieto informácie nebolo možné nezávisle overiť, ruská strana sa k incidentu doposiaľ nevyjadrila.

Ruské sily si v posledných mesiacoch upevnili postavenie vo viacerých obciach v Sumskej oblasti a tamojšie mestá čelia pravidelnému ostreľovaniu. Miestne úrady čelia zvýšenému riziku ďalšej eskalácie.

Náčelník vojenskej správy Sumskej oblasti Oleh Hryhorov na platforme Telegram oznámil, že sa začala evakuácia obyvateľov pohraničných dedín, ktorí doteraz odmietali presídlenie. Zároveň vyzval ďalších obyvateľov rizikových oblastí, aby evakuáciu neodkladali.

(reuters, max)

Minúta  |  

Pellegrini pochybuje o smerovaní Hlasu, o trestnej novele rokuje

Prezident Peter Pellegrini v relácii V politike na TA3 oznámil, že o novele Trestného zákona rozhodne krátko pred Vianocami alebo bezprostredne po nich. Vyhlásil, že svoje rozhodnutie podmieni odbornými konzultáciami s rezortmi vnútra, spravodlivosti a so zástupcami sudcov.

Na vetovanie novely ho vyzvali nielen opozičné strany, ale aj viac ako 150 prokurátorov, generálny prokurátor Maroš Žilinka a policajná prezidentka Jana Maškarová, ktorá varovala pred komplikáciami pri vyšetrovaniach.

Hlava štátu priznala, že z pohľadu funkcie je v ťažkej pozícii, keďže „nevyhovie všetkým“. Pellegrini pripomenul, že aj pri predchádzajúcom vetovaní zákona o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov čelil kritike z oboch táborov. Rýchlym vetovaním však prispel k tomu, že zákon stihol pozastaviť Ústavný súd SR.

V diskusii sa vyjadril aj k strane Hlas, ktorú založil. Povedal, že si nie je istý, či strana neodbočila od pôvodnej vízie odbornej a profesionálnej politiky.

(max)

Minúta  |  

Slovenskí politici navštívili vojakov v napätom Kosove

Vzťahy medzi Srbskom a Kosovom sú v pohraničných oblastiach veľmi napäté, skonštatoval prezident Peter Pellegrini počas návštevy slovenských vojakov v Kosove, ktorí pôsobia v misii NATO KFOR.

Usúdil, že slovenskí vojaci plnia v regióne náročné bezpečnostné úlohy, pričom veliteľ KFOR Özkan Ulutaş vyjadril vysokú spokojnosť s ich pripravenosťou a profesionalitou.

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) a náčelník generálneho štábu Daniel Zmeko deklarovali pripravenosť Slovenska rozšíriť jeho vojenskú prítomnosť o ďalšiu rotu. Podľa prezidenta je zároveň potrebná modernizácia techniky, najmä dodávka obrnených vozidiel 4×4 zo Spojených štátov.

Kaliňák zdôraznil, že západný Balkán je dlhodobou prioritou zahraničnej politiky Slovenska a cieľom je prispieť k upokojeniu situácie v regióne. Aktuálne je v Kosove nasadených 42 slovenských vojakov, pričom od roku 1999 ich tam pôsobilo viac ako dvetisíc.

Pellegrini sa v rámci pracovnej cesty stretne aj s predstaviteľmi Srbska v Belehrade. Rokovania sa budú týkať rozvoja bilaterálnych vzťahov, procesu integrácie krajín západného Balkánu do Európskej únie i aktuálnych geopolitických výziev. V pondelok navštívi aj slovenských krajanov v Báčskom Petrovci.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.