Tepelnú elektráreň presťahovali
Eurokomisárka pre rozširovanie Marta Kosová ocenila pozoruhodne rýchlu reformnú snahu Ukrajiny. „Tieto reformy ukazujú, ako ukrajinský fond priamo podporuje pokrok v praxi, a to aj vo vojnových podmienkach,“ hodnotí Komisia.
Kosová zdôrazňuje, že podpora pomáha nielen pri riešení kľúčových výziev, ako je energetická bezpečnosť počas zimy, ale reálne prispieva k napĺňaniu európskej perspektívy krajiny.
Jedným z najviditeľnejších príkladov tejto podpory je podľa eurokomisie aj úspešné presťahovanie kompletnej tepelnej elektrárne z Litvy na Ukrajinu. Táto elektráreň, presunutá v rámci najväčšej logistickej operácie svojho druhu, má zásobovať energiou približne milión ľudí.
Ide o odpoveď na ruské útoky, ktoré systematicky ničili ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Európska únia už predtým dodala Ukrajine tisíce generátorov a transformátorov, čím pomohla zabezpečiť energiu pre viac než deväť miliónov ľudí.
Len minulý týždeň pritom rozhodla o poskytnutí podpory Ukrajine vo výške 90 miliárd eur počas nasledujúcich dvoch rokov, a to aj napriek tomu, že sa nepodarilo presadiť pôvodný plán financovania pomocou zmrazených ruských aktív.
Ruský prezident Vladimir Putin tento návrh ostro kritizoval a označil ho za „krádež za bieleho dňa“. „Toto nie je len úder pre ich imidž, je to podkopávanie dôvery v eurozónu a fakt, že mnoho krajín, nielen Rusko, ale predovšetkým krajiny produkujúce ropu, ukladá svoje zlaté a devízové rezervy v eurozóne,“ varoval.
Sankcie a zbrane od USA
Jednou z hlavných prekážok bol postoj Belgicka, kde je sústredená väčšina zmrazených ruských aktív. Brusel požadoval dostatočné právne záruky pre prípad možnej odvety zo strany Ruska. Napokon sa európski lídri rozhodli financovať pomoc Ukrajine z klasických pôžičiek, ktoré si Európska únia požičia na trhoch, čo je síce menej odvážne riešenie, ale podľa analytikov je dostatočne silné a realistické.
Nemecký kancelár Friedrich Merz, ktorý pôvodne presadzoval tvrdšiu verziu plánu, výslednú dohodu aj tak považuje za úspech. „Je to dobrá správa pre Ukrajinu a zlá správa pre Rusko – a presne to bolo naším cieľom,“ vyhlásil.
Ukrajina označila dosiahnutý kompromis za veľmi vítaný a ocenila, že sa podarilo nájsť funkčné riešenie. Námestník ministra zahraničných vecí Serhij Kyslycja vyhlásil, že „dokonalosť je niekedy nepriateľom dobra“ a že dohoda z nočného rokovania európskych lídrov priniesla reálne výsledky.
Ekonomický analytik Carsten Brzeski z ING vo Frankfurte dodal, že ak by sa EÚ nedohodla, išlo by o symbolickú katastrofu: „Myslím si, že by mal byť dostatočný záujem investorov o novú pôžičku.“
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však žiada ďalšiu pomoc, keď avizoval, že očakáva od Spojených štátov sprísnenie sankcií a dodávku ďalších zbraní vrátane tých dlhého doletu, ak Rusko odmietne aktuálne mierové návrhy.
Podporil i dočasné prímerie počas Vianoc, a to najmä pre zastavenie útokov na energetickú infraštruktúru. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v tejto súvislosti zdôraznil, že Rusko nevidí zmysel v prímerí, ktoré by Ukrajine umožnilo „nadýchnuť sa a pripraviť sa na pokračovanie vojny“.
Uzavrel, že vianočné prímerie závisí od dosiahnutia širšej mierovej dohody.
(tasr, reuters, max)
