Gruzínsky premiér odmietol finančnú pomoc EÚ. Europoslanci nie sú moji nadriadení, odkázal Bruselu

Pozícia EÚ za hranicami Únie sa mení, najnovším príkladom je Gruzínsko. Gruzínska vláda pred pár dňami vyhlásila, že nebude žiadať EÚ o finančné prostriedky z Programu makrofinančnej pomoci. Príčinou majú byť dobré ekonomické výsledky a neochota ďalej zadlžovať štát. Tbilisi k tomuto kroku pristúpilo krátko po tom, ako Brusel ďalšiu pôžičku podmienil pokrokom reforiem vo viacerých sférach vrátane súdnictva. Ďalší vývoj viedol k doteraz neobvyklému vyostreniu rétoriky gruzínskeho premiéra Irakliho Garibašviliho voči predstaviteľom EÚ a náznaku z Moskvy, že Rusko a Gruzínsko by mohli normalizovať vzájomné vzťahy. 

Pôžička nie je dar a nie je rast ako rast

„Sme EÚ vďační za pomoc, ktorú nám poskytla počas pandémie, a vo všeobecnosti aj za všetko, čo pre nás robí. Rozhodli sme sa však, že odmietneme druhú časť finančných prostriedkov na dlh,“ uviedol Garibašvili. Zdôraznil pri tom, že v prípade ponúkaných 75 miliónov eur zo strany Únie „nejde o grant alebo pomoc“, ale práve o „pôžičku“.

Premiér urobil toto vyhlásenie len krátko po tom, ako predseda vládnej strany Gruzínska túžba Irakli Kobachidze povedal, že makrofinančná pomoc od Únie už stratila svoj zmysel, keďže gruzínska ekonomika podľa jeho slov rástla rýchlejšie, než sa pôvodne predpokladalo. Do štátnej kasy to malo priniesť dodatočnú jednu miliardu lari (približne 270 miliónov eur).