Preskočiť na obsah
  |  

Taizé spojilo v Paríži mladých kresťanov v modlitbe a nádeji

Na prelome rokov sa v Paríži uskutočnilo 48. európske stretnutie komunity Taizé, ktoré pritiahlo približne 15-tisíc mladých kresťanov z celého kontinentu. Ako informuje portál DoKostola.sk, katolíci, protestanti aj pravoslávni spoločne vstúpili do nového roka modlitbou, tichom a zdieľaním.

V čase napätia a neistoty v Európe sa toto duchovné zhromaždenie stalo znakom nádeje a zmierenia. Medzi účastníkmi bola aj tisícka mladých ľudí z Ukrajiny, ktorých prítomnosť pripomenula krehkosť mieru.

Modlitby sa konali v kostoloch aj v hale Accor Arena, pričom ubytovanie zabezpečili rodiny, farnosti a školy. Predstavený komunity Taizé brat Matthew vyzval mladých, aby sa vymanili zo sveta algoritmov a učili sa načúvať.

Stretnutie ponúklo priestor na duchovné stíšenie aj psychologickú pomoc pre tých, ktorí zažili zneužívanie. Bývalý predstavený brat Alois a patriarcha Bartolomej I. zdôraznili dôležitosť jednoty a evanjelia ako spoločného základu Európy.

(max)

  |  

Elektráreň Málinec ako významná investícia, Taraba už podal návrh

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) predložil do pripomienkového konania návrh, aby projekt prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec – Látky získal status významnej investície.

Opozičná poslankyňa Tamara Stohlová (PS) tento krok ostro kritizovala s argumentom, že ide o mocenský postup proti vôli obyvateľov Podpoľania. Podľa nej chce rezort umožniť vyvlastňovanie pozemkov už počas prípravnej fázy bez toho, aby predložil dôkaz o návratnosti projektu.

Stohlová pripomenula, že Taraba sa o rovnaký krok pokúsil už pred rokom, no projekt vtedy nespĺňal zákonné podmienky na získanie statusu strategickej investície. Upozornila aj na chýbajúce analýzy dopadu na región a štátny rozpočet – prípravné práce majú stáť 60 miliónov eur, celková výstavba miliardy eur.

Kritiku vyvoláva aj riziko ohrozenia zdrojov pitnej vody. Ministerstvo svoj návrh odôvodňuje objektívnou a kritickou časovou tiesňou, v rámci ktorej potrebuje projekt urýchlene posunúť vpred.

(tasr, max)

  |  

Raši vyčíta Dankovi útok na prezidenta Pellegriniho

Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) kritizoval výrok predsedu SNS Andreja Danka, ktorý vo svojom novoročnom príhovore uviedol, že stratil dôveru v prezidenta Petra Pellegriniho ako v politika aj ako v človeka. Novoročný prejav hlavy štátu označil zároveň za prázdny.

Raši považuje tieto vyjadrenia za nešťastné a zdôraznil potrebu udržiavať korektné vzťahy v rámci koalície aj s hlavou štátu. Podľa neho je kľúčové, aby parlament a vláda držali spolu a riešili každodenné problémy obyvateľov, nie ich zaťažovali vnútrokoaličnými hádkami.

Ľudia podľa neho nepotrebujú sledovať na sociálnych sieťach hádky a výčitky, ale potrebujú, aby „sme všetci držali spolu a aby sme riešili ich každodenné potreby a problémy“.

Šéf parlamentu dodal, že všetko, čo sa má povedať medzi štyrmi očami, má byť povedané za zatvorenými dverami. „A navonok sme povinní prinášať pokoj, stabilitu a riešenia všetkým občanom našej krajiny,“ skonštatoval s tým, že rok 2026 bude pre krajinu ekonomicky náročný.

(tasr, max)

  |  

Dánsko chce deportovať cudzincov bez ohľadu na väzby s krajinou

Dánska premiérka Mette Frederiksenová vo svojom novoročnom prejave oznámila sprísnenie prístupu k deportáciám cudzincov odsúdených za závažné trestné činy. Podľa jej slov by mali byť vyhostení všetci zahraniční páchatelia, ktorí dostanú najmenej ročný trest odňatia slobody, a to bez ohľadu na ich osobné alebo rodinné väzby na Dánsko.

Vláda preto podľa portálu Euractiv plánuje predložiť komplexnú reformu deportačnej politiky, ktorá má viesť k zvýšeniu počtu vyhostení. Frederiksenová zdôraznila, že krajina už dnes uplatňuje prísnu imigračnú politiku a je pripravená posúvať hranice medzinárodných konvencií.

Ako príklad uviedla štatistiky z roku 2024, podľa ktorých cudzinci tvoria približne štvrtinu vodičov odsúdených za bezohľadnú jazdu. Premiérka sa zároveň spolu s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou zapojila do úsilia o zmenu výkladu Európskeho dohovoru o ľudských právach v prípadoch migrácie.

Väčšina krajín Rady Európy túto iniciatívu podporila v decembri minulého roka. Frederiksenová však naznačila, že Dánsko prijme vlastnú legislatívu ešte pred letom, aj keď to môže znamenať procedurálne riziko porušenia medzinárodného práva. Najneskôr v novembri krajinu čakajú parlamentné voľby.

(max)

  |  

Videá o odchode Poľska z EÚ spustili vyšetrovanie TikToku

Európska komisia potvrdila vyšetrovanie videí zverejnených na TikToku, ktoré podľa poľských úradov nesú znaky koordinovanej dezinformačnej kampane zameranej na vyvolanie takzvaného Polexitu, teda odchodu Poľska z Únie. Píše RMF24.

Podľa hovorcu poľskej vlády Adama Szłapku ide o ruskú propagandu, pričom videá údajne obsahujú jazykové znaky typické pre ruštinu a je v rozpore so záujmami Poľska.

Komisia chce preveriť, či tento obsah porušuje pravidlá Aktu o digitálnych službách (DSA), ktorý zaväzuje veľké internetové platformy – ako TikTok – aktívne identifikovať a riešiť riziká vrátane tých, ktoré súvisia s umelou inteligenciou.

Zástupca poľského ministra vo výzve adresovanej Bruselu upozornil, že daný obsah ohrozuje verejný poriadok, informačnú bezpečnosť a demokratické procesy v Poľsku aj celej Únie. Eurokomisia už kontaktovala poľské orgány a zhromažďuje informácie na overenie súladu s legislatívou.

Už v marci 2024 pritom Komisia požiadala TikTok o informácie týkajúce sa opatrení proti rizikám vyplývajúcim z využívania umelej inteligencie na platforme.

(max)

  |  

Filmový úrad v Nemecku preverí väzby členov na nacistov

Nemecký spolkový Úrad na podporu filmu (FFA) plánuje preveriť minulosť svojich bývalých členov v súvislosti s možnými väzbami na nacistický režim. Podľa šéfa organizácie Petra Dingesa má štúdia objasniť, či niektoré osobnosti spojené s FFA – založenou v roku 1968 – mohli mať nacistickú minulosť.

K podobnému kroku už predtým pristúpila aj hlavná strešná organizácia nemeckého filmového priemyslu SPIO. Na základe výsledkov svojej analýzy v minulosti odobrala čestné ocenenia štrnástim významným osobnostiam filmovej scény.

Medzi nimi boli napríklad režisérka Leni Riefenstahlová, známa svojou propagandistickou tvorbou pre nacistický režim, herec Heinz Rühmann, bývalý šéf festivalu Berlinale Alfred Bauer a filmová hviezda Olga Čechovová.

Dinges pripustil, že aj keď je FFA výrazne mladšia inštitúcia, vzhľadom na dobové súvislosti je možné, že niektorí jej skorší členovia mohli mať spojenie s nacizmom.

(tasr, dpa, max)