Vinohradníci, vinári a víno v slovenských dejinách

V septembri sa začínal zber najmä skorých stolových odrôd viniča. Koncom septembra a v októbri sa zbierali a spracovávali muštové odrody viniča. Od novembra až do decembra sa vinohrad hnojil a kypril.

Hrozno sa používalo nielen na výrobu vína, ale i v kuchyni. Bobule hrozna napríklad slúžili ako náplň do osúchov, závinov či buchiet, ktoré boli súčasťou oberačkových slávností. Víno malo dôležitú úlohu v stravovaní a liečení. Bolo symbolom dostatku, istoty a rodinnej pohody. Pilo sa čisté, alebo v zimných mesiacoch ako varené víno, na západnom Slovensku sa mu hovorilo „zhrívané“, dochucovalo sa škoricou, klinčekmi a prisládzalo sa medom.

Víno sa spájalo s predstavou zeme, slnka a činorodou prácou človeka vo vinohrade. Neprestajný tvrdý kolobeh práce vo vinici bol stvárnený v básňach, piesňach, ale všímali si ho i maliari a sochári. Víno sa pilo ako kvalitný nápoj, najmä pri slávnostných príležitostiach. Vo vinárskych oblastiach bežnejšie, ale našlo svoje uplatnenie aj v etnomedicíne – napríklad červeným vínom sa natierali reumatické údy, kríže, varené víno slúžilo na vypotenie pri prechladnutí.

Malým deťom sa pri prerezávaní prvých zúbkov potierali ďasná vínom. Obklady z vína znižovali horúčku. Víno posvätené na svätého Jána (takzvané svätojánske víno) sa používalo ako preventívny a univerzálny liečebný prostriedok, ktorý bol veľmi známy najmä na západnom Slovensku. Vinohradníci si odovzdávali svoje skúsenosti z generácie na generáciu, išlo najmä o pracovné postupy a návyky, čo ustaľovalo tradíciu a formovalo jednotlivé prvky vinohradníckej kultúry. Jednou vinohradníckou tradíciou bolo sledovanie počasia na deň svätého Matúša (21. septembra), pokiaľ bol pekný, slnečný deň, na budúci rok malo byť kvalitné víno. „Ak na Matúša vínny klč dobre dozrel, úfaj o rok v dobré víno“, prípadne „na Matúša jasno, pre víno je spásno“ či "po Matúši ľahko na duši".