Preskočiť na obsah
  |  

Pellegrini: Matovič by mal zvážiť podanie demisie

Predĺženie núdzového stavu by mal parlament schvaľovať skôr, ako bude vyhlásené, a to trojpätinovou väčšinou. Zároveň by mala vláda v čase jeho predĺženia konať len so súhlasom prezidenta SR. Aj takéto zmeny chcú predložiť nezaradení poslanci okolo expremiéra Petra Pellegriniho pôsobiaci v strane Hlas-SD k novele ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

Jej doručenie do NR SR sa očakáva ešte na aktuálnej 18. schôdzi. Premiér Igor Matovič (OĽANO) by mal podľa Pellegriniho tiež zvážiť podanie demisie, aby viac netrápil občanov Slovenska. Vyhlásil to na utorkovej tlačovej konferencii.

Ak chce vláda predĺžiť núdzový stav o ďalších 40 dní, mal by to podľa Pellegriniho parlament schváliť ešte predtým, ako predĺženie začne platiť.

"Vláda sa musí prísť dopredu spýtať parlamentu, či jej to aj trojpätinovou väčšinou odobrí," uviedol. Argumentuje tým, že vláda si s parlamentom robí, čo chce, preto očakáva, že bez takejto úpravy by to NR SR schvaľovala až na 20. deň po vyhlásení predĺženia. Teda 20 dní by platil núdzový stav bez súhlasu parlamentu.

Vláda nezvláda riadenie štátu

"Doslovne sa potvrdzujú naše obavy, že vláda absolútne nezvláda nielen boj s pandémiou, ale celkovo nezvláda riadenie tohto štátu," podotkol Pellegrini a poukázal na napätie v spoločnosti, postoj prevádzkovateľov posilňovní a gastroprevádzok či pondelkové (7. 12.) mimoriadne rokovanie vlády.

Očakával, že vláda príde s jasnou odpoveďou a konkrétnou ponukou pomoci. Namiesto toho podľa neho prišla typická odpoveď tohto kabinetu - snaha uzurpovať si moc a ešte viac ľudí prinútiť poslúchať. Aj preto navrhujú, aby sa v čase predĺženého núdzového stavu, nie riadneho, obmedzilo konanie vlády potrebným súhlasom prezidentky.

Kritika prezidentky

Pripomenul aj slová prezidentky Zuzany Čaputovej z pondelka. Tá podľa neho diplomaticky vyjadrila svoj postoj k práci premiéra a jeho vlády. Skonštatoval, že jej slová možno vysvetliť tak, že premiérovi vyslovila nedôveru. Pellegrini preto vyzval Matoviča, aby zvážil svoje zotrvanie vo funkcii a dal ľuďom "najkrajší vianočný darček" v podobe svojej demisie.

Expremiér očakáva, že koalícia ich pozmeňujúci návrh neschváli. Ak k tomu dôjde, zváži podanie na Ústavný súd (ÚS) SR. Myslí si, že túto právomoc by mohla využiť aj prezidentka.

(TASR)

  |  

Britskí vedci: Hromadné testovanie v SR bolo ako vedro vody do ohňa

Hromadné testovanie na ochorenie COVID-19, ktoré sa konalo na Slovensku, pomohlo znížiť šírenie nákazy o 60 percent. K tomuto zníženiu však prispeli aj tvrdé karanténne opatrenia, uvádza sa v štúdii britských vedcov, o ktorej v pondelok informoval denník The Guardian.

Výskumníci dospeli k záveru, že hromadné testovanie obyvateľstva v SR antigénovými rýchlotestami viedlo k zhruba 60-percentnému obmedzeniu šírenia nákazy v priebehu jedného týždňa. Tento pokles sa však podarilo dosiahnuť aj vďaka prísnym karanténnym a ďalším opatreniam, ktoré testovanie sprevádzali.

Presvedčivé dôkazy

Autori štúdie, na vypracovaní ktorej sa podieľal tím expertov z Londýnskej (vysokej) školy hygieny a tropickej medicíny (LSHTM), dali tento vývoj do kontrastu s anglickým Liverpoolom, kde prebehlo masové testovanie, avšak bez súčasného uplatňovania tvrdých reštrikcií.  Štúdia britských vedcov zatiaľ neprešla recenzným procesom.  

"Existujú pomerne presvedčivé dôkazy, že lockdown v kombinácii s hromadným testovaním viedli na Slovensku k veľmi výraznému obmedzeniu záťaže infekciou COVID-19," uviedol docent Stefan Flasche z LSHTM.

Vedro vody do ohňa

To, čo sa podarilo dosiahnuť v SR, prirovnal k vyliatiu veľkého vedra vody do ohňa: zredukoval sa rozsah plameňov, hoci nedošlo k ich úplnému uhaseniu. "Minimálne sa podarilo získať určitý čas, nebolo potrebné zavádzať štvor- alebo päťtýždňový lockdown," domnieva sa docent Flasche. Obzvlášť pritom vyzdvihol význam toho, že v SR boli umiestňovaní do karantény aj členovia domácnosti infikovaných osôb.

K úspechu plošného testovania na Slovensku viedla podľa jeho slov aj citlivosť použitých antigénových rýchlotestov od firmy Biosensor, ktoré schválila aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), a tiež skutočnosť, že ich vykonávali výterom z nosa profesionálni zdravotníci.

"Spomedzi nakazených, ktorí podstúpili testovanie, Slovensko pravdepodobne zachytilo pravdepodobne až 90 percent," tvrdí Flasche.

Slovensko úspešnejšie než anglický Liverpool

Naproti tomu v anglickom Liverpoole, kde sa taktiež vykonávalo masové testovanie, sa zrejme nepodarilo zachytiť až 50 percent z celkového počtu aktuálnych prípadov nákazy a 30 percent vysokoinfekčných osôb.

Pri testovaní v Británii sa používali antigénové testy od firmy Innova. V Liverpoole si okrem toho ľudia pod dohľadom zdravotníkov vykonávali odbery tyčinkami sami, avšak menej invazívnou formou než v SR.

Radosť z úspechu testovania je predčasná

Iní vedci však v súvislosti so štúdiou výskumného tímu z LSHTM zaujali opatrnejší postoj. Docent Alexander Edwards z univerzity v Readingu varuje pred predčasnými závermi. Zdôrazňuje, že metóda plošného testovania nemusí byť univerzálne použiteľná a aplikovateľná v iných, napríklad britských podmienkach.  

"Ťažko možno pripisovať zníženie počtu prípadov len samotnému hromadnému testovaniu. (Štúdia) napriek tomu uvádza niektoré indície, že plošný testovací program môže pomôcť zredukovať počet prípadov," uviedol docent Edwards.

Zaujali sme v zahraničí

Testovanie na Slovensku si v čase jeho realizácie všimli aj tlačové agentúry AFP a Reuters či britská verejnoprávna stanica BBC. Výsledky použitých antigénových testov sú - ako tieto médiá uviedli - síce rýchlo dostupné, no menej spoľahlivé než výsledky PCR testov. Reuters i BBC poukázali na pomerne vysokú nepresnosť týchto testov, BBC písala až o 30-percentnej. Kritici testovanie spochybnili vzhľadom na čas a vynaložené finančné prostriedky a pritom vysoký počet falošne negatívnych výsledkov, uviedol Reuters.

Plošnému testovaniu na Slovensku sa v novembri venoval aj britský odborný časopis The British Medical Journal (BMJ). Vypočítal, že približne 25 percent ľudí s pozitívnym testom v skutočnosti zrejme nebolo nakazených. Magazín tiež poukázal na možnosť nákazy na testovacích miestach. "Z dlhodobého hľadiska sú pri takýchto skríningových programoch problematické aj etická stránka, náklady a efektivita v pomere k nákladom," napísal v BMJ emeritný profesor verejného zdravotníctva na Univerzite v Edinburghu Raj Bhopal.

(TASR)

  |  

Vláda by mohla núdzový stav opakovane predlžovať

Vláda by mohla vyhlásený núdzový stav opakovane predlžovať najviac o 40 dní. Schváliť to však musí parlament. Rozhodol o tom v pondelok vládny kabinet, ktorý schválil návrh ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Vláda zároveň schválila návrh prijať ho v skrátenom legislatívnom konaní.

Takýto krok zdôvodňuje poznatkami z praxe a nemožnosťou objektívne vyriešiť situáciu spôsobenú pandémiou nového koronavírusu počas núdzového stavu trvajúceho najviac 90 dní.

Súhlas parlamentu

Opakované predĺženie núdzového stavu však musí parlament odobriť najneskôr 20 dní odo dňa účinnosti predĺženého núdzového stavu. "Cieľom je vytvoriť ústavnú poistku v rámci deľby moci a systému bŕzd a protiváh v parlamentnej republike," vysvetľuje vláda s tým, že takáto poistka má byť zavedená aj pri vyhlásení opätovného núdzového stavu.

Ustanoviť sa majú aj obmedzenia a povinnosti pre núdzový stav vyhlásený z iného dôvodu ako z dôvodu ohrozenia života a zdravia v súvislosti so vznikom pandémie.

Upraviť sa majú aj obmedzenia nedotknuteľnosti osoby, jej súkromia a obmedzenia slobody pohybu a pobytu. Vo väčšej miere majú podľa vlády zodpovedať potrebám prijímať efektívne opatrenia znižujúce pohyb obyvateľstva, a tým spomaliť šírenie infekčnej choroby v štádiu pred vznikom pandémie alebo v priebehu jej šírenia.

Zákon o ústavnom súde

Vláda v reakcii na návrh ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu schválila aj návrh zákona o Ústavnom súde SR.

Jeho cieľom je doplniť možnosť prieskumu rozhodnutia o predĺžení núdzového stavu Ústavným súdom SR. Kabinet schválil návrh prijatia tohto zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

(TASR)

  |  

Krajčí: Lockdown je jednou z možností, ktorú budeme musieť akceptovať

Lockdown je stále jednou z možností, ktorú bude musieť Slovensko akceptovať. V pondelok to pred rokovaním vlády povedal minister zdravotníctva Marek Krajčí. To, či by k nemu malo dôjsť pred Vianocami, prípadne po nich, je podľa jeho slov otázkou dohody.

"Ja si myslím, že keď už by mal byť nejaký lockdown, mal by byť v čase, keď nás to ekonomicky najmenej poškodí," komentoval Krajčí (OĽaNO), pričom doplnil, že sledujú dáta, no nedá sa predpokladať, čo sa stane, keďže je Slovensko v núdzovom stave.

Ďalšie antigénové testovanie?

To, čo by umožnilo ľuďom, aby sa mohli počas nadchádzajúcich sviatkov stretnúť, je podľa šéfa rezortu zdravotníctva antigénové testovanie. Testov je podľa neho ešte dosť, približne okolo jedného milióna.

Testovanie zo slín na školách nie je podľa ministra zdravotníctva zlým nápadom, nápad by však potreboval logistickú prípravu. Keďže sa Slovensku podarilo zrealizovať celoplošné testovanie, Krajčí predpokladá, že by sa to dalo zvládnuť.

Očkovanie bude dobrovoľné

Dodal, že očkovanie proti novému koronavírusu bude dobrovoľné. Ľuďom sa bude rezort zdravotníctva snažiť poskytnúť všetky presné pravdivé informácie, aby sa mohli rozhodnúť. Minister v očkovaní vidí zmysel. Podľa jeho slov je veľmi dobrým nástrojom, ako poraziť pandémiu ochorenia COVID-19.

Pre bezpečnosť ľudí na Slovensku je podľa Krajčího dôležité, aby sa pendleri dali raz za dva týždne pretestovať. Tvrdí, že ide o ochranu slabších.

(TASR)

  |  

Bývalý šéf polície Milan Lučanský putuje do väzby

Policajný exprezident Milan Lučanský a ďalšie štyri osoby zadržané v rámci policajnej akcie Judáš budú stíhaní väzobne.

V nedeľu o tom rozhodla sudkyňa pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku. Rozhodnutie nie je právoplatné, všetci obvinení podali sťažnosť, rozhodovať tak bude Najvyšší súd SR. Informoval o tom prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Peter Kysel.

"Sudkyňa vyhovela návrhu prokurátora, zobrala do väzby všetkých piatich obvinených, o ktorých dnes rozhodovala, z dôvodov kolúznej a pokračovacej väzby. Nebol akceptovaný dôvod útekovej väzby vo vzťahu k trom obvineným," povedal Kysel. Potvrdil, že sa vzdal práva na podanie sťažnosti, keďže rozhodnutie súdu považuje za správne a zákonné.

Obhajca verdikt nekomentoval

Obhajca Lučanského Matúš Beresecký rozhodnutie o vzatí do väzby pre médiá nekomentoval. "Som viazaný povinnosťou mlčanlivosti. Tak vo veci, ako aj v postupe orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu," uviedol ešte po výsluchu klienta.

Sudkyňa pre prípravné konanie Pamela Záleská rozhodovala o návrhu na vzatie do väzby od nedeľného rána. Okrem policajného exprezidenta absolvovala v nedeľu výsluch aj trojica obvinených. Najskôr námestník riaditeľa SIS Boris Beňa, ktorý je dočasne mimo služby. Po ňom bývalý šéf kontrarozviedky SIS Peter Gašparovič. Taktiež policajný vyšetrovateľ Marián Kučerka. Obvinený bývalý policajt Ladislav Vičan absolvoval výsluch už v sobotu (5. 12.).

Do väzby mieria všetci

Sudkyňa v sobotu rozhodla o väzbe pre dvoch obvinených - bývalého viceprezidenta Finančnej správy Daniela Čecha a bývalého riaditeľa Úradu zvláštnych policajných činností ministerstva vnútra Jozefa Reháka. U nich je dôvodom väzobného stíhania obava z ovplyvňovania svedkov, takzvaná kolúzna väzba.

Počas akcie Judáš obvinili osem osôb. Návrh na vzatie do väzby bol vznesený siedmim z nich, keďže Norbert Bödör je už väzobne stíhaný v inej veci. Obvinenia sa týkajú prijímania úplatku, podplácania, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a tiež ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti.

(tasr)

  |  

Prieskum: Chcú Slováci predčasné voľby?

Za referendum o predčasných parlamentných voľbách je 53,5 percenta Slovákov, necelých 40 percent (39,9 percenta) je naopak proti. Zvyšných 6,6 percenta na otázku nevedelo odpovedať. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre TV Markíza realizovala agentúra Focus.

Najviac prívržencov konania referenda je medzi sympatizantmi strany Hlas-SD (89,2 percenta). Vyše 80 percent súhlasných stanovísk vyšlo aj zo strany sympatizantov ĽSNS (87,8 percenta) a Smer-SD (82,3 percenta).

S konaním referenda by súhlasilo aj takmer 40 percent voličov dvoch koaličných strán – SaS (37,9 percenta) a Sme rodina (38,5 percenta). Zmysel plebiscitu vníma aj 20,4 percenta voličov strany Za ľudí. Najmenšiu podporu má referendum u sympatizantov strany OĽANO – 6,3 percenta.

Prieskum realizovali v dňoch 18. 11. až 25. 11. 2020, v ankete odpovedalo 1004 respondentov.

Podľa podpredsedu Národnej rady SR Juraja Šeligu (Za ľudí) je otázne, koľko ľudí by skutočne k referendu prišlo. Priznáva, že v odpovediach ľudí sa odráža aj komunikácia vlády i spôsob prijímania pandemických opatrení.

Líder mimoparlamentnej strany Hlas-SD Peter Pellegrini upozorňuje, že referendum je demokratický nástroj, ako zmeniť politické pomery.

Upozornil pritom, že v pléne parlamentu je to vzhľadom na rozloženie mandátov nemysliteľné. Mieni zároveň, že by referendum nemalo byť spájané len so snahou jednej politickej strany.

(TASR)